Schizofórum
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.
Dole

Myslenie

Goto down

  • Zaslať odpoveď

Myslenie Empty Myslenie

Odoslať  Otompotomerik Po 18 apríl 2022 - 12:53

Dobrý deň chcel by som sa spýtať či je možné pri konverzácii alebo keď len tak sedíte doma vedieť na čo myslí ten druhý človek lebo ja som to vedel a nejako sa to stratilo potrebujem názor viacerých ľudí ďakujem
Otompotomerik
Otompotomerik
Domáci člen
Domáci člen

Počet príspevkov : 45
Reputácia Reputácia : 0
Dátum registrácie : 26.10.2020

Zdravotný stav
Diagnóza Diagnóza:
Súčasná medikácia Súčasná medikácia:

hug0
sorry0
thanks0

Návrat hore Goto down

  • Zaslať odpoveď

Myslenie Empty Re: Myslenie

Odoslať  vrana Po 18 apríl 2022 - 21:44

Ahoj

Z mojich skúseností, nechci ani vedieť, na čo myslí ten druhý. Jednoducho Som za (ne)myslenie. Absolútne ma (ne)zaujíma, čo si myslí ten druhý. U mňa je prvoradé vedomie, pred mysľou.
avatar
vrana
V.I.P.
V.I.P.

Počet príspevkov : 518
Reputácia Reputácia : 148
Dátum registrácie : 31.07.2021
Vek : 45
Bydlisko Bydlisko : Trnava

Zdravotný stav
Diagnóza Diagnóza: F20.0 - (Para)noidná (schizo)frénia; F51.8 - (In)somnia
Súčasná medikácia Súčasná medikácia: Kventiax SR s postupným predlžovaním 3x300mg - 0-0-3; Cisordinol 1x10mg - 0-0-1; Depakine Chromo 1x300mg - 0-0-1

Matej likes this post

hug0
sorry0
thanks0

Návrat hore Goto down

  • Zaslať odpoveď

Myslenie Empty Re: Myslenie

Odoslať  Matej Ut 19 apríl 2022 - 20:31

Ahoj @Otompotomerik.

Myslím si, že tento problém sa dá poňať minimálne z dvoch celkom odlišných uhlov:
  1. V prvom prístupe môžeme mať na mysli takú "schopnosť" vedieť, na čo myslí druhý človek, ako ju poznáme z palety obvyklých prejavov schizofrénie v čase, keď nie je pacient dostatočne kompenzovaný. Vtedy hovoríme o určitom blude na základe napríklad intrapsychických halucinácií, kedy sa pacientovi vytvára dojem, že mu nejako myšlienky iného človeka vstupujú zvonka do mysle (napr. si to ten pacient potom vysvetľuje ako telepatiu), alebo hovoríme o takom blude, ktorý je živený iba prílišnou domýšľavosťou pacienta, ktorý si všeličo z druhého človeka (z jeho pohľadu, výrazu tváre, spôsobu sedenia, gest, rečí a podobne) interpretuje v hlave takým štýlom, že si v dôsledku vlastnej poruchy neuvedomuje, že jeho interpretácie sú len domnienkami, a že nemusia automaticky zodpovedať realite. Aj vtedy pacient úprimne verí, že vie, na čo myslí druhý človek, alebo otvorene povedané, že vie jeho myšlienky "čítať". Súvisí to opäť raz s tým, čo sa o psychotikoch v klinickej psychológii často hovorí, a síce že sú to v dekompenzovanom stave ľudia, ktorí si spomedzi všetkých ostatných ľudí v najmenšej miere uvedomujú, že ich myšlienky sú len ich myšlienkami a že nie sú a ani nemôžu byť stopercentne verným výkladom reality. V rámci tohto prvého prístupu je teda možné zhrnúť, že hovoríme o prejave schizofrénie, alebo všeobecne psychózy.

  2. V druhom prístupe môžeme mať na mysli "schopnosť vedieť, na čo myslí druhý človek" v istom prenesenom zmysle slova, kedy tým pomyselným mostom medzi nami a druhým človekom je naša číra schopnosť empatie. Vtedy na základe práce tzv. zrkadlových neurónov v mozgovni vieme do určitej miery odhadovať, na čo myslí druhý človek, keď s ním trebárs konverzujeme. Niekto má túto schopnosť rozvinutejšiu, niekto menej - dosť to závisí od emočnej inteligencie jedinca. Vždy však ide len o odhadovanie, voči ktorému je daný človek, ktorý takto "odhaduje", vedome kritický, takže vie a aj ráta s tým, že sa môže mýliť, a že sú to len jeho odhady a nič viac.


Pokiaľ teda vravíš, že si túto schopnosť stratil, tak kroky, ktoré budú viesť následne po tejto strate, podstatne záležia od toho, ktorý z vyššie uvedených prístupov máme na mysli. Ak prvý prístup, tak strata tejto schopnosti predstavuje dobrú správu v Tvojej liečbe, lebo to znamená, že Ti lieky účinkujú, alebo sa skrátka úspešne zotavuješ z psychózy. Ak druhý prístup, tak to znamená pokles empatie, ktorý môže byť naopak zhoršením ochorenia, lebo je známe, že schizofrenik sa často v dekompenzovanom stave skôr utiahne do seba, začne byť sociálne menej obratný a znižuje komunikáciu s ľuďmi aj preto, lebo im v zmysle empatie menej rozumie, mentálne sa od nich vzďaľuje (sám to zo svojej pozície často vníma ako pocit, že mu nikto nerozumie). V tomto prípade je na mieste asi len psychologická pomoc, kedy sa pacient pri zotavovaní učí nadobúdať svoje bývalé sociálne a emočné zručnosti. Toto však hovorím iba ako teóriu, lebo v praxi neviem, ako to chodí - ja som síce na terapiu istý čas chodil, no nebolo to nič moc pre mňa a vlastne som sa dostal nejako k ľuďom bližšie až časom, pomaličky, krok za krokom, veľakrát úplne náhodne a necielene. Plus čítanie svojpomocných kníh - medzi nimi teda aj také, ktoré dokázali mať pre mňa rekonvalescenčný význam namiesto tradičnej terapie.

Ak však hovoríme o schopnosti vedieť, čo si druhý myslí, ako prejav ochorenia... či už halucinovaním telepatie, alebo len prílišným domýšľaním so stratou kritického náhľadu na tieto vlastné domnienky, tak vtedy ide, ako som písal, v prípade straty tejto schopnosti o dobrú správu. Znamenalo by to, že kráčaš v liečbe správnym smerom. Yes

Držím moc palce a posielam objatie v tomto Tvojom boji. giving a hug

S pozdravom
matej
Huge smiley

_________________
Keď sa zveruješ, radosť násobíš a bolesť delíš.

Myslenie Health10 https://schizo.sk
Matej
Matej
Okoloidúci
Okoloidúci

Počet príspevkov : 5065
Reputácia Reputácia : 941
Dátum registrácie : 18.09.2009
Vek : 38
Bydlisko Bydlisko : západné Slovensko

Zdravotný stav
Diagnóza Diagnóza: F21, F60.1
Súčasná medikácia Súčasná medikácia: Parnido (3 mg), Sertralin Actavis (50 mg), Orfiril Long (900 mg)

https://schizo.sk

rasto, Iacobus and vrana like this post

hug0
sorry0
thanks0

Návrat hore Goto down

Návrat hore

- Similar topics

 
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Hore