Osobnost ako zmes vsetkeho

Zaujimalo by ma, ci sa niekto citi ako ja, ako som dal nazov temy, ako zmes vsetkeho - vsetkych moznych emocii, ako zmes roznych typov osobnosti. Ako dokazat prezit milion emocii v jeden den, od "skuvinania" na posteli, ze uz nechcem dalej zit az po neskutocnu radost a svet je krasny a milujem to tu behom par hodin? A ci sa niekto este citi, ze ma socialnu fobiu a nemoze vyjst na ulicu, lebo sa roztrase z ludi a o pol dna ist na preplnene kupalisko? Ja sa ani neviem opisat vlastne, aky som, lebo sa nemam zaradit do akeho typu osobnosti, lebo som ako vsetky osobnosti, proste z jedneho extremu do druheho extremu. Zaujimalo by ma, ci sa niekto tiez takto citi. Ako nejaka zmes vsetkych moznych emocii, niekedy doslova naraz.

Este by som doplnil aj ine situacie, ako napriklad sa citim citlivy, ale na druhej strane ako chladny, neviem to ani popisat poriadne. Proste stale som iny, nezapadam ani do definicie citliveho, ani do definicie chladneho cloveka. Ako keby len nejake roboticke ovladanie podla nalady v ktorej prave som? Asi nieco v tom zmysle. Ako keby nemam city, ale zaroven mam milion emocii. Alebo mi niekto nieco zacne rozpravat a mna to dostane do takej uzkosti, ze sa roztrasem a chcem nech uz stichne a o pat minut mam chut ho pocuvat hodiny. By ma zaujimalo, ci to aj druhi takto maju. Proste sa citim ako zmes vsetkeho mozneho, ale zaroven nikde poriadne nepatrim. Ze mam protikladne vlastnosti v jednej osobnosti, ktore by sa mali navzajom vylucovat, ale na striedacku sa prejavia. Co som cital aj tu na fore, vacsinou sa ludia zaradia niekam, ze je napriklad samotarsky typ. No ja idem do preplnenych obchodov rano a poobede ujdem sam do lesa, lebo ma zacne trast, keby ma suseda nahodou pozdravi na ulici. A by ma zaujimalo, ci to ma aj niekto druhy tu.

Ahoj @Sweetheart.

Nie som odborník, ale čisto laicky sa mi zdá, že by viaceré opisy napríklad takej emocionálne nestabilnej poruchy osobnosti (F60) na Teba mohli sedieť. Pravdepodobne najmä hraničná varianta tejto poruchy, o ktorej som namátkovo vygooglil nasledovné zjednodušujúce opisy:

Pri hraničnom type emocionálnej nestabilnej poruchu osobnosti je v popredí striedanie silných a opačne nabitých emócií vo vzťahu k blízkym, chronické pocity prázdnoty, dlhodobá ambivalencia ohľadne seba samého, svojich emócií, plánov či preferencií.

Pre hraničné osobnosti existuje len Buď-alebo (čierno-biele videnie sveta) a zmena od jedného extrému do druhého prebieha bleskurýchle a neočakávane. Následkami sú vnútorný chaos, problémy vo vzťahoch a často aj únik do závislosti.

Hraničný typ emocionálne nestabilnej poruchy sa prejavuje najmä výraznou emocionálnou nestabilitou, s ktorou súvisí aj dlhodobé a závažné narušenie predstáv o sebe samom, svojich cieľoch či preferenciách.

Iste, o hraničnej poruche je veľa rozsiahlej literatúry, takže zhrnúť túto poruchu do troch citátov je nesmierne nedostatočné. Na to nadväzuje následne skutočnosť, že nie všetko z jej komplexnejších opisov na Teba môže sedieť. Tiež sa zamýšľam nad tým, že aj tu na fóre niektorí písali, že majú diagnostikovaný tento typ poruchy, pričom nie som si pri všetkých istý, či vykazovali práve Tebou spomínané prežívanie. Cítim tuná ako laik veľmi svoje limity vo vedomostiach.

Držím Ti palce.
matej

Natrafil som na zaujimavy citat o hranicnej poruche, a to: "Nenávidím ťa – neopúšťaj ma!". Z mojho laickeho pohladu to pekne vystihuje tie zmeny pri vztahoch a prezivanie vztahov takychto ludi s hranicnou poruchou osobnosti. Len ked rozmyslam nad sebou, neviem ci by som sa konkretne ja zaradil k tomuto vyroku Ja som nebol nikdy zalubeny a neviem co sa vtedy citi, proste neviem ten pocit, len si to viem asi predstavit, ked som sa pytal ostatnych ludi, ze ako citia, ked su zalubeni ( pozerali na mna divne a zaskocene , ze co sa to pytam  ) . A dostal som vysvetlenie, ze "chce byt stale s tou druhou osobou, alebo ze stale mysli na tu druhu osobu" . Aspon z mojho laickeho pohladu mi to vychadza, ze pri hranicnej poruche sa clovek rychlo extremne zalubi, potom extremne nenavidi a znova lubi a zaroven nenavidi a takto dokola,nie? By ma zaujimalo, keby sa k tomu niekto vyjadril, co to pozna, ci to chapem spravne Ale toto je zaujimava tema, lebo zase co som si vsimol, tak niekedy je tazke aj pre odbornikov urcit diagnozu, lebo tie znaky nie su u kazdeho celkom rovnake. Aj ked u mna konkretne je zase ten velky protiklad, neviem lubit, ale za to viem citit silnu sexualnu pritazlivost k druhej osobe a som vtedy pritulny, dobry spolocnik a druhej osobe je so mnou dobre, len ja proste nic necitim, ze by som "chcel byt stale spolu", len to uzitie a zabavenie sa v tu chvilu, pripadne si to zopakovat niekedy, ja sa aj postaram o to, aby tej druhej osobe bolo so mnou dobre vtedy, ale necitim proste nic, len tu fyzicku pritazlivost a sexualny naboj. Este mi hovorili, ze to je kvoli tomu, ze som nikoho takeho nestretol, s kym by som chcel byt, ale v tom nie je podla mna problem, ja to neviem citit, to zalubenie a mne to aj tak vyhovuje a vobec mi to nevadi. By ma zaujimalo, ci aj toto ma niekto takto, ak by chcel napisat o tom. A este ma napadlo aj to, ze to nie je u mna len o laske, ale aj o nenavisti. Ja neviem ani nenavidiet, nikdy som to k nikomu necitil. Ja len cloveka odstrihnem od seba, ked chcem a to je vsetko. Hadam som to napisal tak, ze sa to da pochopit, lebo niekedy je to tazke pochopit pre druheho, ked to proste nikdy nezazil a nepozna to

Ak môžem napísať svoj názor ale skôr to bude podnet na premýšľanie, či otázka, na ktorú musíš hľadať odpoveď ty.

Zamyslel si sa nad takým prípadom, že sa snažíš nájsť lásku, a preto ak tá neprochádza, nachádzaš zábavu vo výraznej sexuálnej príťažlivosti k viacerým?