Ako sa dnes máš? 8

Túto noc som spal prevažne dobre. Asi 8 hodín s tým, že nočné mory neboli. Nadránom ma prekvapivo zobudilo prílišné teplo, tak som si musel otvoriť okno a pokračoval som v buvačke. Následne chladný ranný vzduch osviežoval izbu. Spln som necítil, bolo pršavé počasie. V súčasnej hodine sa mám zhruba dobre. Stav hodnotím na 2+.

Uvidím, čo dnes ešte budem robiť. Treba mi dokončiť tú recenziu, tak snáď sa už zatnem a dorobím to. Napadá mi ako vhodné ísť aj do fitka "kráčať". Som ale trochu oťapený a čo je zvláštne, tak aj dosť nervózny, nepokojný. Cítim určitý diskomfort.

Prajem Vám pokiaľ možno príjemnú nedeľu, majte sa pekne.
lenivý matej
 

tyzden v studijnom duchu,nakupami,prejedanim sa,stale bez pohybu a roboty,niektore veci som nedotiahol ci vobec nezacal,chcel by som to novym tyzdnom napravit,
konec

Ahojte všetci!
Viem, že je nedeľa a má sa oddychovať. Skutočnosť je však taká, že sa i v rámci okolností podarilo zabrať na záhrade, teda vlastne sade. Únava však bola, ale veľmi som ju chcel prekonať, hoci som pracoval pomalšie. Suseda-teta bola trochu chorá, tak som aj jej vypomohol s opadávkami. Keď sme skončili, mal som, priam ako za odmenu, príjemný telefonát, čo sa mi veľmi rátalo. Síce som bol akýsi vyčerpaný, vzpružilo ma to. Doma to bolo najmä o TV, Net, trochu čítania, akp. a rozprávanie sa s našimi. Snáď dnes zaspím v dobrom čase, tak trochu ma to stresuje.

Zdravotne, ako som napísal, únava (ale exogénna), malá paranoja, spánkové turbulencie, ostatné drobnosti.

Podľa Matejovej stupnice dávam 2+ a ticho dúfam, že aj v budúcnosti budem napriek unavenosti dokážem "pridať".

Prajem pekný pondelok a celkovú pohodu. Tuto

zdravím vás.

som rád, že sa máte relatívne dobre, alebo aspoň znesiteľne. ja som mal teraz niekoľko dní veľmi ok, cítil som sa fajn. dnes ráno ma ale niečo ovalilo (v psychickom slova zmysle), keď som sa prehrabával ponukami práce na internete. a začínam mať pocit, že opäť padám do tých horších, temných dní. úzkosť, depresívne pocity. znova to cítim intenzívnejšie.

je mi smutno, že nemám prácu. stále mám pocit, že ma na tom úrade práce už musia považovať za idiota. nie som priebojný, komunikatívny, ambiciózny... mám dojem, že v dnešnej dobe sú všetci strašne "cool" a ich cieľom je vyliezť až na vrchol - byť vrcholovým manažérom, šéfom atď nech to stojí, čo chce. vôbec tomu nerozumiem, absolútne. ja by som nič také nechcel. najradšej by som sa odsťahoval do nejakej dedinky, do malého domčeka so záhradou. niekde, kde je cítiť prírodu, pokoj.

najviac mi vadí, že od poslednej silnej depresívnej epizódy som sa výrazne spomalil - vo veciach, ktoré ma bavia. ešte nedávno som čítal knihy, písal, dokonca aj keď mi bolo horšie. ale teraz je to hrozné. keď je veľmi zle, tak dám max. pár stránok, alebo žiadne.

čo sa dneška týka, po tom ráne som skoro nič nerobil. padla na mňa strašná únava, dal som si rivotril a zaľahol. viem, že by sa to nemalo robiť, ale mal som pocit, že ak si neľahnem, asi ma porazí. poležal som si hodinku-dve, bolo mi lepšie.

vyčerpávajú ma myšlienky na smrť. niekedy aj o samovražde. ale hlavne o smrti ako takej. je to smutné priznať, ale občas si želám, aby sa mi stala nejaká nehoda/čokoľvek, skrátka aby už bolo po mne. tieto pocity som mal / mávam aj v tie lepšie dni. napr. ak by mi niekto oznámil, že zomriem v ten a ten deň (napr. vo svojich 40. rokoch), asi by to so mnou príliš nezamávalo, skôr naopak, asi by som ešte aj pookrial. život mi pripadá príliš rýchly a ja jednoducho nestíham a som vyčerpaný. budem to musieť najbližšie zmieniť doktorke.

dúfam, že zajtrajšok bude lepší. dnes pôjdem spať skoro. a zajtra mám v pláne ísť sa trochu pobicyklovať, skočiť nakúpiť a trochu vyvetrať hlavu a snažiť sa nemyslieť na budúcnosť. snáď sa premôžem aj s tým čítaním a niečo napíšem.

držte sa, myslím, že na seba môžete byť hrdí,
zvládate to naozaj skvele.
nech sa darí.

e.

Ahoj fajny (@Fajny), prajem Ti, nech Ti tento týždeň vyjde podľa predstáv a aby si bol s ním spokojný. Drž sa.

Ahoj Tuto. Aj mňa vedia rozhádzať poznámky alebo "prejavy" neprajných ľudí, menovite mládeže. Moja flush sa veľmi často zhoršuje práve, keď idem okolo skupinky výrastkov, ktorým vyhráva z mobilu nejaký vulgárny rap, potom si ma premerievajú, uškŕňajú sa, prípadne sa začnú smiať. Tiež som citlivý, keď mi niekto niečo povie zlého, napr. zákazník, ktorému musím povedať, že žiaľ jeho kniha ani po 3 týždňoch a 3 urgenciách nedorazila, pretože v danej prevádzke zrejme spia. Veľmi zle znášam, keď musím hovoriť zákazníkom zlé správy, že niečo nie je vybavené, a pritom ja za to nemôžem, zlyhali iní na iných postoch, lenže zákazník sa vyvŕši na mne. Tiež keď začujem niečo ako ohováranie mojej osoby, resp. čo sa tak môže aspoň trochu zdať v rámci mojej vzťahovačnosti, tak ihneď upadám do mĺkvosti, smútku, nenávisti voči sebe, depresie. Dneska si ma tiež jeden okoloidúci celého premeriaval, pozeral mi na každý kus oblečenia, a asi som sa mu nezdal zladený alebo podľa nejakej módy, proste bolo na ňom vidieť pobavenie. Sme proste viacerí tuná forumáci na rôzne nepekné "prejavy" iných ľudí precitlivelí a berieme si ich osobne. Je to veľmi ťažké si ich nebrať osobne a udržať si športové uzobranie a easy-postoj. Musíme sa však o to nejak snažiť, lebo vlastne cesta boja so záťažou vedie práve cez postupné zaťažovanie, až nám narastú "svaly" psychickej odolnosti, ktoré zdvihnú čoraz väčšiu záťaž (stres). Len tak sa môžeme oťukať, obrniť a rásť. Držím nám obom, priateľu, palce, a takisto všetkým spolupacientom fórumákom, ktorí s týmto majú problém, aby sme rástli a jedného dňa dokázali nad poznámkou okoloidúceho alebo nad výsmechom alebo ohováraním, či už namýšľaným alebo skutočným, len mávnuť rukou.

Ahoj Eucrow. Myšlienky na smrť dôverne poznám. Aj ja som si dlhé roky predstavoval, ako umriem nejakou nehodou, náhodou, ba možno aj násilnou smrťou, pri ktorej by boli druhí zhrození a ľutovali by ma ako nevinne zavraždeného alebo náhodne usmrteného v nejakej nehode. Doteraz si občas predstavujem, ako sa na mňa zosype kus stropu v robote, aby ma to zabilo a potom by ma kolegyne ľutovali a spomínali by na mňa. Momentálne sa mi tieto myšlienky upravili trochu, pričom mám v sebe akúsi túžbu žiť na Zemi čo najdlhšie, avšak pod podmienkou základného zdravia, teda ak by som mal byť výrazne chorý, bolestivo alebo postihnuto, tak v tom prípade túto túžbu nemám. Aj mne vadí, že druhí uznávajú len priebojnosť a strašne vysoké manažérstvo a kadejaký veľký úspech s veľa peniazmi. Ostatní sú lúzeri, ktorí nič nedokázali - teda podľa takéhoto vzorca. Veľmi ma tento pohľad irituje a keďže ho mám prítomný aj v rodine, tak mi to spôsobuje nepokoj, pocit neúspechu, tlak k ustavičnému rastu, nahánaniu sa, zvyšovaniu produktivity a výkonu, čo vedie k stresu, prepracovanosti, citovej vyprahnutosti, únave, a pritom aj tak pocit uznania nedostanem, lebo robím len v maloobchode a pre veľa ľudí som lúzer a dôvod smiechu, obzvlášť pre tých mladších, ktorí ešte nikdy nepracovali a majú ilúzie o význame humanitnej vysokej školy pre trh práce. O svojej snahe vyrovnať sa s týmto tlakom dnešnej doby sa rozpisujem dolu v téme "Obyčajný život". V nej prichádzam k podobným túžbam, aké máš Ty, kamoš, ako napr. skromné bývanie kdesi v pokojnej oblasti, a tiež hlavne žiť pokojný, normálny a rádový život. Držím Ti, Eucrow, silno palce, aby si sa mal dobre a prevažovali skôr optimistické a pekné dni. A tiež veľa šťastia pri hľadaní práce, máš na to, nevzdávaj sa, drž sa.

matej

@Matej: ďakujem za povzbudivé slová. ono, u mňa je to už tak, že prichádzajú depresívne obdobia a menej depresívne, už som si na to ako-tak zvykol, len vždy keď dôjde k relapsu, tak hlavne ten prvý moment je najťažší. potom sa to už nejako dá, obzvlášť keď človek vie, že takto to v jeho živote chodí už dlho.

teba považujem za veľmi silnú osobnosť. nepoznáme sa síce osobne, ale čítal som viacero tvojich postov tu a musím zložiť klobúk - vidno, že si inteligentný človek (to je poznať z tvojho písomného prejavu). a ako zvládaš svoju prácu atď., aj keď sa vyskytnú problémy, to je skvelé. myslím, že sa vôbec nemusíš cítiť ako lúzer, naopak. obzvlášť v dnešnej dobe - na ňu máme asi podobný názor. a rozhodne nie od podobných rádoby "dravých" týpkov. viem, že je ťažké nebrať si to osobne. ja som strašne citlivý, až hypercitlivý, hocijaké slovo ma dokáže rozhádzať. keď som bol na VŠ tak som sa to naučil nejako odbúravať. ale prípadné urážky od podobnej sorty ľudí, ktorí si o sebe myslia bohviečo, tak tie ku mne nemajú šancu preniknúť. proste ma to vôbec nezaujíma, tak ako ma nezaujímajú oni. takže ma logicky nemôžu nahnevať, pretože ja nemám ambíciu vyrovnávať sa im, súťažiť a hrať sa na niečo, len preto že sa to dnes robí a že to robia všetci. proste, aj keby som chcel tak sa k tomu neviem donútiť. na mňa to proste pôsobí strašne trápne. až tragikomicky.

mňa to sem-tam aj znepokojuje. tá strašná rýchlosť, nové informácie, stres... proste na ľudí je vyvíjaná strašná záťaž. kde sa to vlastne zastaví? nemyslím si, že sa to dá stupňovať donekonečna. mne ten svet pripadá cudzí, chladný a nepriateľský. v zásade by som tam ani nezapadal. nemám proste tú dravosť a asi ju ani nechcem mať. neviem, dnes sa asi predpokladá, že každý (alebo skoro každý) bude karierista a bude chcieť stúpať po tom pomyselnom rebríčku až úplne hore. nie je nič, čo by mi bolo vzdialenejšie. proste by som rád robil niečo úplne bežné, stabilné... ale stabilita v dnešnej dobe? no, neviem...

snáď sa raz niečo podarí.

Ahojte bojovnici
dnes sa mam dobre. Rano som popustal zverstvo, dal mu nazrat, spravil si kafe a netoval. Hned z rana. som uzil lieky a isiel sa dat ostrihat do mestecka.  Pred obedom som prebral zasielky komponentov a cely nateseny aj otestoval. Bol som na vychadzke so psom a stretol som byvaleho kamarata na chalupe. Stava sa mi, ze po rozhovore s ludmi zistim ze som mohol povedat, spytat sa proste inak viest dialog. 
No a poobede som si bol vyvetrat hlavu na bicykli pricom som zmokol do nitky. Taky som mal den. Drzme sa

Ahojte.

Dnes sa mám zhruba dobre. Hodnotím stav na 1-. Mínusko už tradične musí byť. Dnešok som mal náladovo lepší než včera. Priznal som si, že moje ochorenie vôbec nie je vyliečené, ale proste bez liekov a ich doplnkov môj prirodzený čistý stav je taký, že som depresívny, mĺkvy, úzkostný, vyhýbavý a veľmi zle znášam stres, ohováranie a namýšľam si veľa domnienok. Naopak, keď poctivo jem lieky, tak okusujem zlepšenie nálady, zlepšenie mínusových príznakov, až prípadné ich vyhladenie na stav podobajúci sa zdravému stavu. V tejto súvislosti potrebujem k svojej medikácii stimuláciu kofeínom, konkrétne v dávkach 200mg-100mg-0. Včera som bol ešte na dvestovke, tak ako posledné dni, a veruže to nestačí. Mával som v práci problémy zvládať veci, stres, negativitu, emočné vyčerpanie. Dnes som si doprial až 300mg (sto poobede), a hneď som bol čulý, veselý, optimistický, plný energie a ochoty všetko riešiť a makať. Mal som nepríjemný telefonát z centrály, ktorý mi išiel nadávať, až sa mi roztriasol hlas, ale prekvapilo ma, že som tento stres a negatívny podnet zvládol emočne spracovať pomerne rýchlo, už do nejakých 15 minút, pričom to nezanechalo depresívne stopy. Neskôr som si vravel niečo na spôsob masochizmu, že reku "nadávajte mi, vysmievajte sa mi, všetci ma ohovárajte, šírte o mne všetko zlé, čokoľvek Vám napadne". Ale to som si vravel akosi napoky a v danej dobrej nálade, pretože som rozmýšlal nad tým, čo som písal včera Tutovi, že reku rásť tým, že sa vystavíme záťaži a negatívnym podnetom, čím budeme mať príležitosť znížiť časom svoju hypersenzitivitu. Presne o to mi vlastne išlo. Neskôr som mal asi 2 podnety, ktoré sa mi v rámci namýšľania zdali voči mne podozrivé, pričom som zaujal tento vysvetlený postoj - a vskutku, dokázal som sa otriasť bez depresívnej stopy. Lebo o to mi ide - nie ani tak o to, aby ma to neranilo, ale skôr aby som neupadal do depresie a úzkosti z toho, ktorá ma vykoľají aj na viac hodín.

Takže pri tristovke kofeínu ide spolu s ostatnými liekmi o takú medikáciu, ktorá mi, zdá sa, sedí a minimalizuje mínusové príznaky a taktiež sklony k depresii a úzkosti. Teraz si ešte dávam trochu kofoly, ale skôr pre chuť. Teoreticky sa chcem držať štyristovky ako svojho top maxima, aj to nesmie byť samozrejme každý deň. Kávy a energeťáky som nepil už vari aj 6 dní po sebe. Zdá sa, že taurín môjmu mozgu nechýba a že dokáže mozog kompenzovať poruchu len čisto kofeínom a psychofarmakami.

Dnes v práci zhruba teda dobre. Aj som trochu nadčasoval dobrovoľne, nakoľko ma to dnes viacej bavilo, než obvykle. Potom som si bol kúpiť balzam na pery, lebo mi strašne praskajú pery a vysušujú sa. Je to des a hrôza, hlavne ráno. Potom som bol na pošte, doma som následne zapísal otcovi do tabuliek jedlo, poupratoval, prichystal tašku na zajtra, najedol som sa kapustovej polievky a surfoval na nete. Teď je 20:40 a podľa možnosti by som rád išiel napísať tú recenziu do školy. Záleží od miery únavy, Orfiril som si už dal, ale zdá sa, že ma zatiaľ kofola drží čulejšieho, než tomu obvykle po užití orfirilu býva.

Ďakujem Vám za vypočutie, priatelia. Držím všetkým palce, majte sa pekne.

Ahojte, kamaráti.

Dneska zhruba dobre. V práci ok, stav hodnotím na 1-. Nálady boli prevažne dobré, bola prítomná aj veselosť, miestami komunikatívnosť, pracovné úkoly odsýpali a čas plynul rýchlo. Pokračoval som v masochistickom postoji "smejte sa mi, ohovárajte ma", čo mi kupodivu naozaj pomáhalo vyrovnať sa s akoukoľvek domnienkou alebo negatívnym podnetom. Telefonáty som zvládal zhruba štandardne, nebolo v nich priveľa chýb, len trochu tréma a mierna úzkosť z obáv z hodnotenia. Negatívne príznaky boli zlepšené, cítil som aj kladné pocity, resp. bavila ma činnosť. Užil som dnes 400mg kofeínu (200-100-100). Výpadok taurínu zatiaľ negatívne nepociťujem. Vo fitku som nebol, nechcelo sa mi, radšej som zostal v práci o hodinku dlhšie, lebo som mal nejaké nedorobky, ktoré som chcel mať na poriadku. Spánok som mal primeraný, asi 5 hodín. Teď doma odpočívam, venoval som sa "koučovaniu" otca, mailom, fóru (zrušil som tu obnovené reklamy), popíjam kofču a idem si asi niečo čítať, prípadne si spravím študijnú seansu. Avšak v tejto súvislosti mám tendenciu pri prvých známkach jasnej únavy ísť spať, čiže nepremáham sa, ako v minulom školskom roku. Neviem, či je to pozitívna zmena, alebo negatívna. Teším sa na druhé kolo elektronického zápisu - začne v pondelok ráno. Šéfka mi dovolila si nadrobiť nejaké hodiny, aby ma mohla potom púšťať v niektoré piatky do školy skôr z roboty, trebárs už o druhej, tretej. Takýmto spôsobom si aj vo vysokej vianočnej sezóne v novembri a decembri budem môcť dovoliť ísť na piatkové bloky poobednej výučby. Strašne som rád, že mi to takto dovolila, takže šanca, že tie piatky zosúladím s prácou, je veľká.

Dni sa teda nejak valia, jeden za druhým. Mám v nich aj trochu stereotypu, teda každodenné vstávanie o 6:59 (ale z postele vyleziem na záchod až 7:25). Ranná hygiena, raňajky, lieky, potom robota. V nej je to každý deň pestré, všeličo sa mení, inými slovami - každý deň sa poondí niečo iné. Potom občas fitko na polhodinku, alebo idem rovno domov. Doma vybaľovanie, chystanie na zajtra, večera, lieky, hygiena, kofča a fórum. Po fóre voľný program, trebárs dačo zo školy, alebo zväčša len také voľné surfovanie, čítanie, ležanie a spánok. A takto 5 dní dookola.

Prajem Vám, priatelia, aby Vám dni vychádzali a mali ste sa fajn. Držme sa!
S úctou
matej

Ahojte všetci!
Mám sa celkovo dobre a s dneškom som dosť spokojný. Otec chcel ísť na (mini) výstavu áut v Piešťanoch, tak som si povedal, že pôjdem s ním, a navyše som doteraz zvlášť nevyužil preukaz na ZSR. Zobudil som sa teda až prekvapivo dobre oddýchnutý v rannej hodine a po rýchlych raňajkách sme vyrazili. Cestou tam neboli žiadne komplikácie, snáď len taká drobnôstka, že rýchlik mal menšie meškanie. Pozreli sme si autá, čo tam boli prezentované. Aj tak sa mi najviac páčil starý Ford, ktorý vyzeral doslova, akoby ho práve vyrobili. Zabehli sme aj do neďalekej vývarovne, alebo snáď aj reštaurácie. V menu mali aj syrovú pizzu, tak mi ulahodili. Porcie boli v kvantite aj kvalite na fakt dobrej úrovni a aj personál sa snažil. Bolo pekne a výlet sa mi páčil. Predtým v noci som si "nadrobil" akožepovinnosti a tak som mal v tomto uľahčené.

Zdravotne som OK. Nedá sa to ani porovnať s nedávnymi dňami. Taška s vecami do špitála v skrini je však výstrahou pre predčasné radovanie sa.

Takže vám všetkým prajem čo najlepší piatok a za ním nasledujúci víkend. Majte sa! Tuto

Zdravim vas
dnes som vstaval o 6 rano aby som v klude stihol vypit kavu a ist so ziadostou k mudr. Zobral som dve cokolady a vyrazil. Dlho som nesiel autobusom a tak som mal obavy preto som si k rannym liekom supol aj 0.5mg frontinu-doktorka mi to poradila. Rychlo som sa vybavil a bol si este kupit rifle pretoze som nieco schudol a tak som po skusani asi 6tich nohavic vybral dvoje co mi sedia. Prisiel som do mesta skocil na pivo so strykom a hor sa domov. Spravil som kavu nieco ponetoval a skusal ist si zdriemnut poobede no nedalo sa mi hoci som bol dost unaveny.  podvecer som si bol zajazdit na biku a trocha si tak vycistit hlavu. Pomohol som s robenim dzemu s jablk, rozkuril som a takyto som mal den.
Tuto taketo vylety s rodinou su fajn, clovek ma potom naco spominat v dobrom.

Ahojte milí spolubojovníci,
hlásim sa cca po týždni a musím povedať, že to bol v celku fajn týždeň.
Matej, ďakujem za odozvu v príspevku.....našťastie sa mi podarilo zamestnať vo fachu, čiže to súvisí s angličtinou, čo ma veľmi teší Mám za sebou takmer celý pracovný týždeň, s výnimkou piatka (vtedy nerobím), ale zas sme mali také posedenie pracovno-zoznamovacie....bolo to príjemné, a aj kolegovia sú fajn, sme v celku malý kolektív....na Západe som už v podstate zabývaná, ešte sme so spolubývajúcou doladili vybavenie izby a v JYSKu sme si kúpili regál, podotýkam bol v demonte.... ale ako ženy činu sme sa do toho dali a podarilo sa nám ho zmontovať, teda Frederiku /tak sa volal fakt ten regál/ Normálne, som bola na seba hrdá, keďze toto bola moja montovacia prvotina, ako samozrejme sme si aj trocha ponadávali pritom a tak, ale finálny výsledok veľmi potešil. Takže už si môžeme svoje kozmetické prkotinky ukladať tam
Priznám sa, že som si ešte nestihla nejak dôkladne poprečitovať všetky zameškané príspevky (snáď to dobehnem), ale dúfam, že sa máte ako tak v norme bez väčších trápení a starostí, a ak nie veľmi to všetkým zo srdca prajem.
Dnešok zatiaľ v upratovacom duchu, som zatiaľ sama doma (stred SVK), ale bola na návšteve babka, tak mi kúsok helfla, bo ona aj tak nikdy neobsedí u nás Aj som niečo ukuchtila, len také jednoduché, a teraz už oddych v spoločnosti hudby. Zajtra idem nazad na západ, a pondelok už vypukne výučba na ostro...tak mám aj menšie obavy, ale verím, že to zvládnem. Ešte by som chcela ísť zajtra šoférovať, ale uvidím ako budem naladená na takýto druh aktivity.
Prajem vám ešte peknú sobotu, držte sa and Let there be LUCK