Motivácia vyhľadať psychiatra / psychológia

Jeden problém ma trápi dlhší čas (de facto celý život, len teraz už mám náhľad v zmysle psychológie). Predtým ako sa opýtam, na úvod napíšem dve poznámky:

1) koňa môžete násilím donútiť, aby prišiel k rieke, ale napiť sa už musí sám (musí chcieť).
2) jadrom problémov schizofrénného okruhu, ale aj rôznych vážnych porúch osobnosti (u ktorých je paranoja jedným zo symptómov) napr. hraničná ap. je, že človek verí domnienkám, teóriam, ktoré nie sú reálne t.j. v mysli si vytvára rôzne naratívy. To je aj definícia bludov, resp. pseudobludov.

A teraz tá otázka. Donútili vás nejako násilím, aby ste sa vyhľadali odbornú pomoc alebo čo bolo motíváciou, aby ste navštívili psychiatra? Pretože moja Mutter je
A) Paranoidná s perzekučnými bludmi.
B) Nedôverčivá s pocitom, že jej všetci chcú ublížiť.
C) Je vnútorne presvedčená, že všetko, čo povie, bude použité proti nej.
D) Verí pseudobludom, ktoré nemajú základ v realite (nie sú ani technicky možné), ale ona to proste takto "cíti".
E) Na akúkoľvek poznámku, či nechce vyhľadať psychiatra, reaguje agresívne, odmietavo alebo sa urazí.
F) Myslí si a aj to deklaruje, že ona nemá jediný problém, ale že problém majú všetci ostatní.

Vôbec tomu nerozumiem. Začiatkom roka mi vyrazila dych absurdným tvrdením, že už ako 3 týždňové dieťa som ju nenávidel. Najviac ma na tom zaráža (až šokuje), že jej vôbec v hlave nedocvaklo (nespôsobovalo jej to žiaden vnútorný konflikt), že v tomto veku nemá nikto na svete mentálnu kapacitu hodnotiť druhých ľudí. Neviem, či ste videli 3 týždňové dieťa, ale to má úplne iné starosti - základnou potrebou je prežiť t.j. potrebuje jesť, spať, cikať a kakať (to je všetko). Rodíme sa s nedovyvinutým mozgom, ale moja mama týmto nezmyslom verí, je presvedčená, že to tak je. Btw. je to učebnicový prípad projekcie - jej pocity si premieta do mňa (to ona ma nenávidela, keď som mal 3 týždne a možno už skôr).

Jeden psychológ mi raz tvrdil, že človek vyhľadá pomoc až v momente, keď im ich mentálny stav spôsobuje problémy; že keď všetko funguje, tak ho nikto nedonúti, aby vyhľadal pomoc. Zaujíma ma teda, čo bolo spúšťačom u vás, že ste zašli k doktorovi. Tí, ktorí bývate u rodičov - vyhrážali sa vám, že vás vyhodia, ak nezájdete k psychiatrovi? Vôbec tomu nerozumiem - teda hlavne mojej Mutti, vyslovene ma frustrujúce tá bezmocnosť..

Zdravim, Saladin,

pri prvej epizode psychozy som na to , aby som išla psychiatrovi reagovala podobne ako tvoja matka. Tiež som si myslela, že som v poriadku a že problem nemám ja, ale môj manžel. On ma presvedčil, že spolu sa pôjdeme spýtať na názor psychiatra, teda, že tam ide aj on aj ja. V čakárni som však nevedela vydržať, takmer som odtiaľ ušla. Empatická dr. mi po rozhovore o tom, čo ma trápi, povedala, že som moc vyčerpaná a potrebujem si v nemocnici oddýchnuť. Mala som doma vtedy 2.5-ročného syna a 9 ročnú dceru a sama sa čudujem, že som na to pristala, ale fakt som sa cítila veľmi unavená a dr. trafila klinec po hlavičke. Šla som rovno na uzavreté odd.
Nemá význam bludy matke vyvracať, nepodarí sa ti to, aj keď máš pravdu. Skôr by som sa snažila ju "oklamať", že ty máš problém a nech ide ona s tebou, pričom si s psychiatrom vopred dohodneš že pôjde o jej vyšetrenie. Tak sa to aspoň podarilo môjmu mužovi.
Držím palce!

@Saladin
Úprimne, veľmi ma mrzí, že si musel v takomto toxickom vzťahu dieťa-rodič vyrastať. Osobne si to ani neviem predstaviť...
No tak či onak, už len z toho čo píšeš, je evidentné,
že má tvoja mama vážne psychické problémy.
Nápad od @regina mi príde sofistikovaný, to by mohlo relatívne aj vyjsť! Samozrejme, o všetkom musí byť vopred informovaný psychiater.
Mimochodom, keď ešte bola funkčná psychiatrická poradňa nemocnice Hronovce, primár MUDr. Zellman často dostával podobné otázky - ako dostať zjavne psychicky chorého príbuzného na vyšetrenie k odborníkovi či priamo na hospitalizáciu.
Pamätám si, že radil:
- ak sa daná osoba správa agresívne, verbalizuje útoky voči sebe alebo druhým, koná zmätene alebo má výrazné odchýlky v správaní, tak neváhať a (najlepšie v prítomnosti svedka) ihneď kontaktovať linku 155, aby vyslali rýchlu lekársku pomoc, kde lekár RLP zváži stav pacienta a prípadne i v spolupráci s PZ ho prevezie na akútne psychiatrické vyšetrenie, kde o nútenej hospitalizácii rozhodne službukonajúci psychiater,
- údajne aj praktický lekár má právomoc predvolať na vyšetrenie svojho pacienta, ak sa dozvie, že jeho pacient pravdepodobne trpí psychickou poruchou a je v jeho právomoci zvážiť ďalšie kroky (napr. odporučiť psychiatrické vyšetrenie) - úprimne, neviem, ako to funguje v reálnej praxi, ale možno by bolo vhodné sa s ním o tom poradiť, 
- najlepšia cesta je, samozrejme, presvedčiť pacienta s pomocou rodiny, aby dobrovoľne vyhľadal odbornú pomoc (to je často najťažšia úloha). 
Mimochodom, napadá mi aj možnosť, že tvojej mame sa môže zhoršovať stav i v dôsledku nástupu možnej organickej poruchy mozgu (demencia), vtedy často eskaluje nevhodné správanie. A, samozrejme, aj neurológ ako špecialista môže o.i. nasadiť potrebnú liečbu na základe vyšetrení (majú podobné povolené preskripcie psychofarmák ako psychiatri). Často sa ľudia menej hanbia sedieť u neurológa ako u psychiatra...
Tak hádam čosi z toho pomôže budem ti držať palce, chce to veľa trpezlivosti, priam nadľudské úsilie.
K tvojej otázke:
Mňa priviedli do ambulancie psychiatra niekoľkomesačné úzkosti, nespavosť a depresívne
stavy.

Mama bude mať F.22