Ako sa dnes máš? 18

Ja neviem, nechcem nikomu liať lieh do ohňa, ale nikoho meniny sa tu nepripomínajú, prečo by to mal byť práve Matej. Je to jeho vec akú má prezývku(veľa z nás má nešpecifickú), hlavne, že robí to čo je pre všetkých prospešné a nechápem vôbec prvému príspevku autora o blahoželaniu. Bez urážky

Ahojte

tak dlhšie som sa neozvala...preto píšem....v prvom rade prajem všetko dobre Matejovy k meninam. ...
v autobuse som zase raz rozmýšľala aké je všetko zložite...teda aspoň v mojom živote...počnúc zdravim...ale o tom teraz nebudem písať....ďalšia vec su vzťahy počnuc kamaratskými, teda mam ich len pár...a nestarám sa o nich...teda mi tak napadlo, že sice su kamošky čo sa im ozyvam kazdy týžden a potom raz za mesiac to je dalšia kamoška...a potom raz ročne....a nejako som mala pocit, že by som sa im mala ozvať...a potom je tu ta moja realita, že aj napišem kamoške jednej ona neodpoveda a napiše vtedy ked nemam čas....a potom nemam chuť ani odpisať....ale to je už môj problém...a další problem mam taký, že nestiham proste sa ani ozyvať kamoškam....ako možu sa aj oni raz začas ozvať.....samozrejme sa tak deje...ale ako odpíšem no doslova ma to niekedy otravuje...a teraz dilema byť zhovorčivy, komunikatývny, milý aj napriek tomu, že nemam na to náladu....nemam chuť s niekým kecať...a vlastne len o tom som rozmyšlala, že proste keby ze sa venujem všetkým kamaratkam tak ako mám tak to zaberie vela času...a druha vec mam tolko rozpozeranych serialov...a na marec mi začnu dalšie...nestazujem si...praveze som rada....jedno s druhym no chapete....cez týžden ledva stiham domace prace, upratovanie a varenie....no hej, najnovšie si varim jednoduche veci....a ked bolo najhoršie čiže nemala som dobytu stravovaciu kartu lebo sef zabudol dobyt...tak som varila komplet cely tyzden aj večere aj obedy....fakt makačka...a  to som si to samozrejme ulahcovala aj polotovarmi, no zase tak aby som vyšla s peniazmi....proste hold naročne...ale ako mi povedal moj finančný poradca uz pred 4 mesiacmi dolezite je aby som prežila a zistila kde sa da uskromnit....a uz nejak viem....teda prisli do toho aj vianoce aj ine veci....a vyšla som...tak konečne teraz snad uz budem moc niečo kupit/usporit do bytu....viete, asi je normalne nekupit hned vec co vas napadne ze potrebujete.....ja, len ze som bola zvyknuta teda posledne roky, že čo treba to si objednam/kupim....čo sa pokazi to treba vymenit najlepšie hned...teraz uz to tak nie je....proste tazšie časi nastali pre mna...ja viem, čo sa dalo čakať ine....len nezvyk....a minuly týzden mi prišiel po dlhom čase balík - samozrejme maličkosti do bytu...ale tak som sa tešila...že hura balík....ani nie s tých veci kedze ani nepasovali ako mali....a plne si uvedomujem ze aj nakupovanie je závislosť....teda pôžitok a s toho plynuca zavislosť....tak nejak...a kedze som tento prispevok začala písať včera tak je načase ho ukončiť.

P.S.: Prajem krásny zvyšok víkendu

Ahojte.

Mám sa ako-tak. V podstate aj dobre, iba pocity ma často mätú, nakoľko vedia byť negatívne aj v situácii, ktorá vôbec nie je taká strašná. Meditáciou, resp., lepšie povedané, dychovými cvičeniami a snahou o odstup od vlastnej mysle, sa mi už dlhšie darí nepodliehať hocijakej myšlienke, ktorá mi zrovna skrsne v hlave. Dá sa povedať, že sa držím hesla: "Never, matej, všetkému, čo si myslíš." To je už ale dlhodobá záležitosť - čo je však nové, je, že sa chcem naučiť takto odstupovať aj od svojich pocitov. Mám dojem, že je to ťažšie, než pri myšlienkach... ale dúfam, že iba preto, lebo to ešte dobre neviem. V súčasnosti, ak sa cítim zle na pocit, tak je mi zaťažko od toho pomyselne odstúpiť a iba to pozorovať. Ešte stále viem byť do toho dosť vnorený až po uši, hoci ma teší, že snaha nie je márna a niekedy sú vidieť už jemné pokroky. Najmä v tom, že sa dostanem zo zlých pocitov rýchlejšie, než v minulosti... Možno je to aj tým, že už vcelku viem uveriť, že ich treba len nechať tak, a to aj vo chvíli, keď ich aktuálne prežívam. To si myslím, že ešte v nedávnej minulosti som neevidoval u seba ako samozrejmú vec.

Zdá sa, že môj životný štýl je naďalej o šprintoch, striedaných s fázami vyfľusnutia. Mám dojem, že by bolo lepšie skôr život brať poklusom v štýle dlhodobého maratónu, kedy človek ani nezrýchľuje, ani nespomaľuje, a vydrží klusať dlhú trať. Mám tento dojem asi preto, lebo vnímam okolo seba ľudí, ktorí na mňa v tomto zmysle pôsobia ako kvázi-stabilní ľudkovia, ktorí sa majú akoby stále rovnako a furt majú rovnakú úroveň snahy a energie. Nie je ani premotivovaná, ani v úpadku. Zmeniť to u nich vedia len nepriaznivé externé okolnosti/udalosti, ale určite nie ako u mňa ich "vnútorné psychické počasie". Ja to mám teda skôr o tých šprintoch - určitý čas premotivovane makám a je za mnou vidieť kus roboty, a v iných dňoch som zase vyfľusnutý, mentálne i fyzicky. Čítal som v jednej knižke, že brať život šprintami nie je vôbec zlá stratégia - to ma trošku povzbudilo. Ale nie som nadšený, žiaľ, že často viem byť vyfľusnutý práve vtedy, keď treba makať. A vtedy takýto štýl vie byť kontraproduktívny. No zdá sa mi, že brať život štýlom maratónu skrátka nejako neviem... možno naozaj hlavne tým, že u mňa to spomenuté "vnútorné psychické počasie" je príliš vplyvná premenná...

V uplynulý týždeň som sa mal zhruba na dvojku. Šprint bol najmä minulý víkend a prvú polku týždňa. Potom som zhruba až doteraz skôr v mínuse. Včera sa mi strašne nechcelo vstávať do školy, už-už som koketoval s myšlienkou absencie. Som veľmi rád, že som sa napokon dajako vytrepal a bol som tam. A vskutku by som ľutoval, lebo mal by som veľký problém, ak by som si tam odcvičené a odprednášané musel nejako študovať sám. Večer som však strávil viac-menej pasívne. Čo sa týka toho keyboardu, čo som s ním minule začal, no pomaličky to ide... podľa časových možností a podľa toho, či mám akurát ten "šprint" alebo nie. Repeortár pesničiek, čo viem zahrať, sa mi rozšíril na nejakých 10. Ale aby som bol presnejší, ide o pesničky prevedené do maximálne zjednodušenej verzie, ktoré viem zahrať len čumiac na youtube-predlohu. A aj to s preklepmi - snažím sa preklepy minimalizovať, ale priznám sa, ešte som neodohral ani jednu celú pesňu úplne bez žiadneho preklepu. Ale snáď to nevadí, veď také možno začiatky aj bývajú...

Ďakujem Vám, priatelia, za vypočutie. Prajem Vám pekné vydarené dni, nech sa máte dobre.

S úctou
matej

Saladin, ved to aj ja furt mazem prispevky Ja sa kolko razy aj odhlasim z tadeto, aby som nevypisoval, keby som prihlaseny. Inak rychlo sa mi vybija telefon, mam novy, co som na Vianoce dostal a este stale som si ho nevymenil Ale uz si ho musim vymenit, lebo chcem psa pofotit, dokym je maly, tam bude lepsi fotak.