Ako sa dnes máš? 18

Ahojte, kamarátky a kamaráti.

Sedemnásta časť série témy "Ako sa dnes máš?" sa nám podarila zavŕšiť už takmer tisíckou príspevkov, čo, ako vieme, je obvyklý počet, pri ktorom je čas prehupnúť sa pre prehľadnosť do novej časti. K dispozícii tu tak otváram osemnáste pokračovanie témy.

Prajem Vám príjemné prispievanie v duchu "Keď sa zveruješ, radosť násobíš a bolesť delíš."  

S priateľským pozdravom

matej

Tak toto je Rex, dnes som ho bol zobrat. Jaky je maly Tiez maltezak, ako Roky, o ktorom som tu uz pisal. Ale taky nezvyk, na takehoto krpca. Roky mal 15rokov a 8 mesiacov, to som bol kolke roky zvyknuty na dospeleho psa. Toto je krpate a este nic nevie, cika hocikde Ved prvy den je u nas. Ved som mu bundicku nemohol najst, vsetko velke, kupil som mu tri bundy, na treti raz to vyslo a este jeden ultra mini sveter, ze uz aspon to mu hadam oblecem. Ale to je asi pre nejake civavy alebo co. A to sa neodvazime ho do toho navliekat, ked mu aj labku chytim, to ma kosticky jak palicky, aby sme mu labku nevyklbili alebo co. Ale jedna ta bundicka celkom pasuje, taka na suchy zips a do tych ostatnych dorastie No zima je este vonku, na take male stena, musi volaco mat oblecene. Rokyho sme vtedy domov brali nejako v juni, to uz bolo teplo, ked bol stena. A tento je este aky captavy, aj sa mu labky podlomili, neni asi moc zvyknuty po vonku chodit este Ale nebude inak ako Roky vyzerat... Videl som aj rodicov a obidvaja inak vyzerali ako Roky, taky krpatejsi. Roky bol taky stredny maltezak, okolo 7,5 kila maval. A Rokyk mal aj predlzeny nufak a taky dlhsi chrbat, to niektori maltezaci su taki. Tito rodicia vyzerali tak viac "typicky" maltezakovsky. Ale tak co uz. Ja som chcel radsej najst taketo, co sa najviac na Rokyho podoba, ale toto mama vybrala. Ale ten chovatel mi dal z dvoch vybrat, tak tento mi tak na prvy pohlad viac udrel do oka, tak som ho ja vybral. Ved aj toho druheho by som zobral, keby je len jeden, ale tento sa mi tak viac zapacil, na prvy pohlad. Ale takyto krpec Ale TRVAL som na maltezakovy, ked uz pes do domu, tak maltezak. To mama civavy, premerianov, ci ako sa to vola kukala. Tak ona meno vybrala, ze Rex. Tak 15 rokov sme boli zvyknuty na maltezaka, to je besne plemeno. Sak Roky behal, skakal, pokoj nedal, este do poslednych dni robil jak besny A za mladi mi cez zimu do zamrznutej rieky skocil a vselico To su temperamentne psy. A to mama chcela vtakov najprv, ze namiesto psa Tak to som hned nadaval, ze v ziadnom pripade, ma ryby v akvariu a este vtakov chcela dovliect... Ako ryba alebo vtak neni pes... Aj ja mam skrecka doma este v izbe, ale skrecok tiez neni pes... Tak ale uz je Rex doma, tak uz sa hadam dozije minimalne ako Rokyk.

Ahojte, priatelia.

Mám sa ako-tak... hovorievam, že "z nožky na nožku", čo mi je vlastne alternatíva k odpovedi, že "pomaličky". Vždy tým mienim vlastne, že kráčam životom nejak krôčik za krôčikom, zo dňa na deň. Zároveň sa tým vyhýbam hovoreniu o svojich pocitoch počas tohto "kráčania"... lebo tie nemávam často zrovna báječné. Ale tak dá sa - vždy, keď si chcem otvoriť ústa a trochu si posťažovať, tak mi vyskočia v mysli ľudia, ktorí sa majú o mnoho rádov horšie, než ja, a hneď sa mi ústa späť zavrú. Má to aj trochu nevýhodu, lebo niekedy veľmi túžim hovoriť aj o svojich negatívnych pocitoch bez toho, aby ma za to niekto súdil, že je to z mojej strany nepatričné, keďže môžem byť ešte stále rád, že som rád. Lebo potom v sebe veľa dusím a hoci ide o negatívne pocity, vyznačujúce sa oveľa menšou závažnosťou, než je trebárs obvyklé v príspevkoch aj tu na fóre, aj tak keď sa mi toho nakopí veľa a dusím to v sebe, tak sa viem celkom pekne sypať. Dá sa to tak povedať, že zadusiť sa dá aj niečím drobným, nie iba veľkým sústom... niekedy stačí, ako vieme, aj mini-kostička, kúsok arašidu a tak.

Január som mal nabitý učením a tvorením projektov/zápočtov. Všetko som spravil, okrem grafiky. Teda nie, že by som nespravil skúšku, ale nešiel som na ňu, lebo som to nemal ako stihnúť. Aj tak som spával priemerne 3 hodiny denne po dobu viacerých týždňov. V práci sme mali toho taktiež dosť, nedalo sa mi z nej uvoľniť, hoci niekedy som dostal možnosť si robiť školské veci v robote... Napríklad časť panáčikovskej 2D hry v štýle SuperMario som spravil práve počas pracovnej doby. Tá sa mi potom aj podarila úspešne odovzdať. Výsledne som sa teda rozhodol využiť možnosť pristúpiť k skúške v letnom skúškovom období voľakedy v máji. Študijný poriadok nám takéto niečo umožňuje v prípade, ak sme si nevyčerpali na daný predmet všetky opravné termíny. Takže je tu vízia, že by som si to nemusel prenášať do ďalšieho ročníka, ale si to len vybavil o kúsoček neskôr, než je štandard. To sa mi aj celkom hodí v tom, že naozaj chcem tej grafike dať viac priestoru - nechcem ju len narýchlo odfláknuť, aby som urobil len to najnutnejšie, aby som prešiel... naopak - chcem sa to úprimne naučiť.

Semester mi teda vlastne skončil a môžem povedať, že bol najťažší v mojej "histórii študovania". Ale zároveň mi aj veľmi veľa dal... aj z hľadiska IT-znalostí, ale aj z psychického hľadiska, trebárs som si nejako privykol na pravidelné interagovanie a online stretávania v rámci tímov. Aj som sa vďaka tomu "rozhovoril" pred spolužiakmi, nie som už pri nich taký utiahnutý. Teď mám krátke medziobdobie, kým začne nová výučba. Trochu som zvoľnil tempo, viac spím... trochu zápasím aj s demotiváciou, priznám sa... Učím sa robiť v tom grafickom editore Gimp...

V práci zhruba ok. Je cítiť uvoľnenie po sezóne na všetkých frontoch. Jedna firma nám robí softvérový automat, ktorý bude niektoré príjemky v systéme vytvárať automatizovane - bol som do celej veci zainteresovaný už dlhšie ako konzultant. Teraz ja s ešte jednou kolegyňkou budeme robota nejaký čas testovať, už nám ho odprezentovali a idú nám ho odovzdať na test. Zároveň ma čaká zaškolenie jedného kolegu do agendy, ktorú robím od leta 2022... takže už budeme v sieti piati, čo robíme v systéme centralizovaný príjem. Takže veci sa pomaličky posúvajú, vyvíjajú... zatiaľ ma nenútia tomuto kolektívu spomenutých piatich nejak šéfovať. Hoci pred Vianocami zase raz o tom hovorili... bojím sa toho, nerád zodpovedám za druhých. Radšej sa vidím niekde v úzadí ako úradník, ktorý vytvára všetky potrebné podklady a analýzy pre tých, ktorí potom robia rozhodnutia. Ja sám ísť do popredia a robiť rozhodnutia... to som asi prílišný strachoput.

V súkromí... asi nič nové. Tatino má zajtra narodeniny, tak pôjdem gratulovať. Vlastne aj tak v nedeľu k nim chodievam. Dnes som im bol odzdobiť a spratať vianočný stromček... sľúbil som im, že hneď prvú sobotu po poslednej skúške na to pôjdem. A taká sobota bola akurát dnes. Duševne sa mám zhruba stabilne, ale je pravda, že som v mnohom neurotický. Napr. sa mi zhoršili zádery na prstoch, ktoré si robím od napätia, rapídne sa mi za január zhoršilo prežieranie, zajedanie stresu, nervozity... a veľakrát som vyfľusnutý v zmysle, že sa cítim veľmi demotivovane. Až sa mi to dá na pocit opísať tak, že akoby ma vlastne nebavilo žiť. Akoby sa mi žiť a snažiť sa a starať sa... nechcelo. Akoby ma to vlastne celé tu na svete v hĺbke "nebavilo". Práve pri týchto slovách sa cítim veľmi zle v zmysle toho, čo som písal na začiatku tohto príspevku - hneď mi pri nich totiž vyskočí výčitka "matej, buď rád, že si rád! vzchop sa, sú milióny, ktorí strašne na tejto zemi trpia, a ty sa máš ešte vlastne ako prasa v žite vo veľmi veľa ohľadoch, a chceš tu trápne tvrdiť, že ťa nebaví žiť?!" Práve tieto negatívne pocity v sebe často dusím a nikomu o nich nehovorím, lebo mám dojem, že je zakázané o nich hovoriť, lebo sú nepatričné vzhľadom na závažnosť utrpenia iných ľudí v okolí i vo svete v porovnaní so mnou. Prosím, neodsúďte ma za tieto pocity.

A tak. Dal by som asi takú tú dvoječku ako hodnotenie uplynulého obdobia.
Ďakujem Vám, kamarátky a kamaráti, moc za vypočutie.
Želám Vám všetko dobré, nech sa Vám všetkým darí a nech sa Vaše trápenia čím skôr na dobré obrátia.

S úctou
matej

Zdravím vás, přátelé,

synovi se rána hojí dobře. Už se zatáhla a vytvořil se strup, tak už jsme mu sundali krytí. Jen dnes jsem mu ránu obvázala, protože jde ven s kamarádem. Na konečné metra totiž jsou zkusmo nainstalované vnitřní dveře na nástupišti, jak to mají třeba v Londýně, Tokiu nebo v Číně, tak se jdou na ně podívat.
V Praze se totiž staví 4. linka metra, na které budou jezdit automaticky řízené vlaky (bez řidičů), a tak tam pak asi nainstalují ty vnitřní dveře na nástupiště. Prý se mají automaticky řízené vlaky zavést i na linku, kterou jezdím nejčastěji, takže možná taky budeme mít na nástupištích vnitřní dveře a budu je běžně používat.
Jinak jak se mám já? Tak smíšeně. Chtěla jsem si užít víkend, tak jsem si naplánovala na sobotu kino s jednou kamarádkou a v neděli oběd a procházku s druhou kamarádkou.
Kino nebylo špatné, film byl o snech ( https://www.csfd.cz/film/1246937-to-se-mi-snad-zda/prehled )... a i o nočních můrách. A jak víte, trpím živými sny a nočními můrami... a tak na mě film zapůsobil tak zle, že jsem celou cestu domů byla mimo a bylo mi špatně.
Včera jsem se s kamarádkou procházela po loukách a v kaňonu mezi skalami v Divoké Šárce (takový "park" v Praze). Procházka byla sice příjemná a nachodily jsme skoro 10.000 kroků, ale cestou dolů z louky jsem v lese spadla do bláta. Naštěstí se mi nic nestalo, jen to odneslo oblečení.
Kamarádka mě chce uvrtat do chození do fitka. Jenže já začínám mít z fitka strach. Ještě jsem tam nikdy nebyla. Můj bratr chodí do fitka a zničil si tam rameno. Rehabilitační pracovnice mi taky říkala, že mám začít s něčím lehčím.
Co myslíte, má smysl ve 42 letech začínat rovnou s fitkem? Nemůžu si tam něco udělat? Kamarádka říkala, že bychom si na první hodinu najaly trenéra. Co všechno můžou ve fitku dělat ženy? A ještě se špatnou kondičkou?
Díky všem, kdo to dočetl až sem, a díky za odpovědi.

@motylek, ja som bol vo fitku prvý krát v živote ako tridsiatnik. Teraz mám 42 rokov a v pohode tam chodím. Normálne drepujem s činkou, zhybujem na hrazde, robím tlaky na lavičke a ďalšie silové cviky. Samozrejme, musím si dávať si pozor aby som sa nezranil. Keď tam chceš chodiť, tak si na začiatok objednaj trénera a požiadaj ho nech ti vymyslí pre teba vhodný tréningový plán, a podľa toho potom cvič.

@motylek
Kedysi bola posilka môj druhý domov a môžem povedať, že za ten čas som tam stretol mnoho generácií. Vek je len číslo (aké klišé - ale pravdivé), a nezakážu ti vstup, lebo máš po 40-ke (zámerne podpichujem, ale v dobrom).
Presne ako spomínal @Juraj, najlepšie si zvoliť na začiatok trénera, ktorý poukazuje nejaké cviky, najlepšie na začiatok s vlastnou váhou. Hlavne, aby
ťa to bavilo! Netlačiť na pílu a brať ohľad na svoje limity, ale hocaká aktivita konieckoncov prináša na záver vyplavenie endorfínov, čo je fantastický pocit, navyše tréning dokáže veľmi dobre odbúrať stres.
Mimochodom, i ja mám plány sa opäť po rokoch vrátiť do gymu, keďže váha išla pekne hore a vôbec sa necítim dobre (síce som tam bol na skúšku cca pred dvomi rokmi a spočiatku som musel riadne
bojovať so sociálnou fóbiou, no nakoniec som neľutoval). Takže si budeme vzájomne držať palce
@Matej
Úprimne povedané za mňa, myslím, že si absolútne nemáš čo vyčítať, keď ťa trápia negatívne myšlienky a emócie. Zažíva to každý a každý má nárok aj sa s nimi niekomu zdôveriť (život nie je vždy ružový). Sama psychiatrička mi vravela, že hlavne sa mám snažiť v sebe nedusiť emócie - a hovorila to opakovane osobe, ktorá je emočne nestabilná. Pretože tá negatívna emócia - nech je akokoľvek maličká (z tvojho pohľadu) -  sa potláčaním zväčšuje a stáva sa z nej  snehová guľa, ktorá sa valí nezadržateľne dole kopcom a berie so sebou všetko, čo jej stojí v ceste. A to nechceme! Bolo mi odporúčané sa v takom prípade zastaviť, predýchať a vypnúť myseľ, ísť sa vykričať do lesa, urobiť pár drepov či kľukov, objať strom, zavolať alebo niekomu napísať... Každý jeden má právo mať zlú náladu i vybuchnúť, ak treba...
A áno, sú aj horšie omnoho na tom ľudia, to však neznamená, že to, čo zažívaš vnútri, že to nič nie je. Tešte sa z toho, čo máte! Ok, huraaaaa, mám farmakorezistentnú depresiu! Snažím sa to nadľahčiť, že i keď si stabilizovaný, neznamená to, že si nemôžeš občas pohundrať. Nie zas na všetko  od rána do večera - ale keď sa proste nedarí, človek už má toho všetkého dosť - taký šťavnatý írečitý výkrik krajiny, kde nikdy nesvieti slnko, vie neraz viac uľaviť ako injekcia sedatíva
Navyše, opäť mi ostáva rozum stáť, ako si dokázal fungovať týždne (!) na takom brutálnom minime spánku v kombinácii s liekmi. Mission impossible pre mňa, vari mi ostáva ti len zablahoželať, že si to nedotiahol do omnoho horšieho psychického rozpoloženia. V preklade - 3/4 by z toho "preplo".
Všetko dobré

Motylek, kedysi, este v Bratislave som chodila do fitka. Priamo tam ma oslovil trener ktoreho som si potom objednala, nech mi poukazuje cviky. A naucil ma cvicit na tych strojoch aj to, co je pre mna uzitocne. Neviem kolko stretnuti som s nim mala ale zopar ich bolo. Ja myslim, ze fitko je fajn. Len sa nepresiluj zbytocne, cvic len tak, aby si vladala. Ono to cvicenie dobija pozitivnu energiu a ked mas s kym chodit je to este lepsie.
Matej, teba obdivujem kolko toho zvladas a v dobrom zavidim, aky mas zivot. Aj ja by som taky chcela. Moj zivot je stereotyp, do prace, tam nuda, domov, sama doma, nic nerobim. Cez vikendy takisto nic nerobim. Teraz som bola v nedelu s kamoskou v saune a tak ma to pozitivne nakoplo, konecne nejaka zmena. Viem ze sa musim donutit castejsie chodit von a nieco robit, len je to tazke, ked som uz taka zdeprimovana. Ja dnes lutujem, ze som tiez nestudovala IT, mohla som byt niekde uplne inde. Ja som k tomu mala vztah, ked nam ako deckam otec doniesol pocitac Atari, mna nebavilo hrat hry ale programovala som v basicu take jednoduche programy. Dnes, kebyze mam zase nast sa rozhodnem inak ze co so svojim zivotom. Ale kto to mal vtedy vediet.

Sweetheart psik je nadherny, ja som tiez po umrti zvieratka ho coskoro nahradila novym. Aj ked sprvoti som k nemu nemala taky vztah jak k predchadzajucemu, postupne si tiez ziskal moje srdce. Nech ti psik prinesie vela radosti.

@Matej, aj ja si neraz vravím, že sa nemám právo sťažovať, že mnohí sú na tom omnoho horšie. No nie je to tak. Občas tie ťažké chvíle prekonávam lepšie, keď si tie pocity priznám. Syn ma naučil, že mám právo byť unavená, smutná, depresívna,... Sám vieš, že keď som bola mladšia a nevyrovnanejšia s týmto onemocnením, písala som blog. Nebála som sa so všetkými tými pocitmi a ťažobami zdôveriť a dobre som spravila. Vlastne som sa z toho vypísala a prijala aj tie negatívne pocity. Oceňujem tvoj počin - založiť a spravovať toto fórum. Slúži presne na to - vypísať sa z toho, čo nás momentálne trápi, čím žijeme. Je len zvláštne, že ty sám máš problém pokojne sem napísať, že napr. dnes to moc nedávam, dnes sa necítim dobre

@motylek, som rada, že synovi sa darí.

A ako sa mám?
Tak ja zase pendlujem medzi Bratislavou a naším domovom. V nedeľu šla dcéra so zaťom večer na koncert, a tak som bola požiadaná, či neprídem zatiaľ zabaviť deti. Samozrejme, že som šla. Dnes som sa vrátila a zajtra tam znova cestujem. Vlastne som sa len prišla na jednu noc domov vyspať, lebo zostať tam na 4 dni by mi bolo dlho. Včera večer mi totiž dcéra povedala, že zajtra ide zať na dvojdňovú služobku. Vravela, že to s deťmi zvládne aj sama, no už ráno mal ten starší soplíky a keď som dnes dorazila domov, dcéra už písala, že zo škôlky prišiel s červeným nosom, že je chorý a zajtra do škôlky už nemôže. Tak sa zajtra na obed zas zbalím a pôjdem jej do stredy zas pomôcť s deťmi. Muž je už na dôchodku a doma to sám zvládne.
Ak mám pravdu povedať, včera sa mi tam vôbec nechcelo a aj som bola tam večer dosť unavená. Ťažko mi bolo vystúpiť z komfortu, ale šla som a dobre som spravila. S deťmi mi bolo fajn a dnes som sa vrátila plná energie a už mi vôbec nie je proti vôli myšlienka, že zajtra mám zas sadnúť na vlak.

Majte sa dobre a napíšte ako sa máte! napr. aj Tuto, Mous a ďalší - dávno ste sa neozvali. Čo je s vami, ako žijete?

No tak napisem, ako to pokracuje s Rexom. Uz sa udomacnil, uz robi jak besny Ale je to krpate stena, to si stale vyzaduje pozornost. Roky mal 15 rokov a 8 mesiacov, on si uz vedel svoj program spravit. Toto krpate neda pokoj stale A obhryza stol, koberec, ale najhorsie, ze aj kabel z nabijacky zacal hryzt, toto Roky nerobil ani ako maly. Len on neni nauceny, ked mu poviem, fuj, toto nemozes, robi so po svojom. No je to taky nezvyk, Rokymu som povedal fuj a prestal. Tak stena krpate este nevie. Ale vidiet, ze je to besny maltezak A mrnci, ked neni podla neho Sa chcel strcit do medzery medzi postelou a radiatorom, som mu to zatarasil, skrabal tam a mrncal potom Ako, mne by bolo jedno, nech si tam ide, len aby sa tam nezasekol. Ale toto aj Roky robil, si pamatam, ze sa pchal vselikde Ale von chodime len tak na tri minuty, on sa hned trase, zima mu je. Rokyho sme nejako v juni doniesli, to bolo uz teplo vtedy vonku. Ale je zlaty, srandovny Ale aj tak mi je smutno za Rokym. On sa narodil vtedy, ked Rokyk este zil, kto by to bol povedal v tom case, ze by som mal stena teraz, ktore sa narodilo, ked Roky este zil. V tom case by ma to ani nenapadlo. Som myslel, ze Roky potiahne este aspon dva-tri roky. Ale tak nedavam mu to pocitit, ze je namiesto druheho psa, toho som sa bal, aby pes traumu nemal zo mna. Ale je zlaty a on ma splasknutejsi ten nosik, Roky ho mal taky predlzeny Ale to ma jak bodku nufak A take tenke kosticky, to ma jak sparatko v tych labkach, take tenke Inak, kto tu mate psa, podla vas je normalne len granule davat psovi? Sak to velice doma hovoria, ze on bude na granulach, aby bol dlho zdravy. No ja toto zatrhnem, ked vyrastie. To co ako za cely zivot neochutna ine?! Sak zaklad nech ma granule, ale ja mu dam kusok sunky, alebo bielko z vajicka, alebo kuracinu. Lebo ze Rokymu zlyhali oblicky, sak Roky mal svoj vek, druhi psi sa ani tolko nedozili ako on. A Roky mal tiez zaklad granule, ale v mladosti dostal aj puchre, alebo srdcia varene. A tak ani clovek by nemal udeniny jest, alkohol, cigarety, biele pecivo a milion veci a kazdy to zje. Sak zaklad nech ma granule, ale aspon kusok nech ochutna volaco, sak jasne, ze mu do misky nehodim pol kila sunky, ale neviem, mne to pride jak za trest, len granule, to jak keby mne volakto len zeleninu dava dokola, za to ze je zdrava. Ci zle rozmyslam? Ale, ked som sa aj znamych pytal, nikto nemal psa len cisto na granulach.

@Catherin4 - nikdy nie je neskoro zacat s IT , len treba zacat , tu je zopar kanalov na YT k Pythonu, od ktorych sa da odpichnut, skus pozriet:

https://www.youtube.com/@LucieLenertova/playlists
https://www.youtube.com/@InformatikasMisom/playlists
https://www.youtube.com/@hacknisvoubudoucnost/playlists

@Matej - ja som vdaka foru nasiel super ludi, ktori prezivaju podobne veci - ochorenie, ako ja, a je to super ze sa mozeme takto vzajomne zdielat a chapat sa. Ked som to oznamil psychologicke na sedeni, bola nadsena z toho, ze taketo online miesto existuje, takze hlavu hore - pamataj co uz bolo povedane, raz vyjde SLNKO a kludne kedykolvek budes mat chut, naladu a cas, pis. Sme tu vsetci pre kazdeho jedneho

Ako sa mam? O trochu lepsie, nez zaciatkom roka, neviem kolko mi to vydrzi zase - ta lepsia nalada, ale snazim sa si to vychutnat, a udrzat si stabilnejsiu naladu pokial je to mozne. Do fitnes zial chodit nemozem, kvoli problemom s chrbticou, ale co mozem su prechadzky, a byt v prirode co najviac - odporucam vsetkym, priroda vie doda potrebnu energiu, tak chodte vsetci a cerpajte : )))

Ahojte, tak ja som už doma po operácii, všetko prebehlo v poriadku, len že som reagovala počas narkózy, čo pripísali schizofrénii a liekom na ňu. Žiadne bolesti nemám, ani som po zákroku nemala, len taký tlak, kým som mala zavedenú tamponáž. Ale dnes ma 7:46 prepustili a 8:06 som si volala taxík, musím oddychovať a nedvíhať ťažké veci niekoľko týždňov, som rada, že to mám za sebou