Ako sa dnes máš? 14

Ahojte! Dnes som sa zobudil do chladnejšieho rána. Začínam svoj deň s čiernou kávou a s pokojom na duši. Plánujem čo dnes urobím, no rozmýšľanie mi dnes akosi nejde. Z noveho lieku sa cítim prázdny, bez emócii, ale zato sú moje myšlienky čisté a sterilné. Bolo by dobré, dnes vymyslieť nejakú pohybovú aktivitu, aby som zase neskončil na gauči s mobilom v ruke. Bola by škoda takého pekného a dokonalého dňa. Čoskoro mi končí dovolenka a budem sa musieť znovu obrniť trpezlivosťou a prirodzeným nezáujmom o cudziu mienku. Za nejaký čas zisťujem že tabletka je len nejakým istiacim lanom , no cez priepasť musím ísť sám.

Abditus napísal:zisťujem že tabletka je len nejakým istiacim lanom , no cez priepasť musím ísť sám.

Antipsychotiká boli úžasné v tom, že moja paranoja úplne zmizla. Teda až na môjho suseda, ktorý ma sleduje - to je samozrejme objektívny fakt. Oslovilo ma tvoje zistenie.. Raz som čítal prirovnanie depresie k požiaru. Antidepresíva vypnú požiarnu sirénu, ktorá už neotravuje svojim vytrvalým pískaním. Lenže dom stále horí a požiar treba hasiť (a to vyžaduje prácu)..

Opíšem príhodu, ktorá sa mi stala pred niekoľkými dňami. Keďže som sa presťahoval, potrebujem si nájsť nového psychiatra. Bol som sa pozrieť u jednej psychiatričky s tým že ak tam nebude v čakárni veľa ľudí, tak skúsim počkať a uvidím čo sa stane. Nanešťastie bolo tam veľa ľudí, tak som sa otočil a išiel preč. Bolo to vo väčšej budove, kde je viac lekárov. Zistil som, že keď ide človek k lekárovi, tak stále treba mať rúško. Našťastie som so sebou jedno mal a keď som tam bol, tak som si ho nasadil. No a keď som odtiaľ odchádzal, tak dole ma oslovil nejaký mladý chlap, že či by som mu nemal požičať rúško. Ja som povedal že nie a ponáhľal som sa preč. Nechápem tomu. Keď ma zastavujú žobráci a niečo chcú, tak to chápem že sú to žobráci, že nemajú peniaze. Ale keď normálne oblečený chlap pýta rúško, tak to je divné. Desať metrov odtiaľ bola lekáreň, kde si ho mohol kúpiť. Ja proste nechápem takýchto ľudí. Stávajú sa vám podobné veci?

Juraj, ľudia sú rôzni - možno len potreboval ľudský kontakt..

------------------------
Vyhorenie: Minule som sa rozpísal o svojej výkonnosti. Myslel som si, že po dlhých rokoch čakania som konečne naskočil na vlak produktivity - lenže vo februári prišiel nečakaný obrat. Vyčerpal som sa. Kamarátka mi povedala, že to bola len otázka času. Ale musím uznať, že sa mi páčilo, keď som sa mohol sústrediť deň-noc. Trochu som si pospal a na druhý deň znova.. Keď tak premýšľam, mohla to byť aj mánická fáza - pocit, že dokážem čokoľvek; veľkolepé ciele; málo spánku; proaktivita - všetko tomu nasvedčuje.. Najviac sa mi páčilo, že som mal zúženú pozornosť. Nič ma nezaujímalo; na sociálne siete som vôbec nechodil. Jediné, čo ma zaujímalo, bol zdrojový kód a Linux, Dal som si do uší sluchátka, pustil hudbu a programoval som .

@Saladin, môj tip je že by to mohol byť jeden z dvoch typov ľudí. Prvý typ: Je zvyknutý že všetko mu urobí mama a sám si nedokáže ani natrieť maslo na chlieb. Keď nemá poruke mamu, tak žiada o pomoc toho kto je práve nablízku. Typ druhý: Musí mať luxusné auto a najnovší iPhone, ale nemá peniaze na základné veci. Tak neustále otravuje ľudí okolo seba že niečo potrebuje (najčastejšie peniaze).

Chcem sa opýtať, ako sa majú skalní členovia, ktorí už nepíšu? Anjelik zrejme spíkuje v jukej.. Dušan sa tipujem reinkarnoval na @vranu (zdravím ťa). A Meret? Ozvala sa?

Ahojte,
mám sa už lepšie ako som sa mala....v sobotu som bola na jednej akcii tu u nás, prišla aj kamarátka s rodinkou, tak som rada že som ich videla a mohla byť s nimi chvíľu. Na akcii som sa zdržala približne do pol 6 ...aj program už pomaly končil. Bolo aj fajn počasie nebolo nejak extra teplo ale aj napriek tomu mi opieklo dekolt to je už taký "tradičák" ako vraví moja babka.
U našich sa dá zatiaľ vydržať, ale vládne tu dosť záhadná atmosféra.....snáď sa čoskoro dozviem o čo ide. I keď niekedy je lepšie nevedieť ako vedieť.
Bohužiaľ máme teraz aj smutné chvíle, babka z otcovej strany je v nemocnici a už je to s ňou dosť zlé....ale za to má úctyhodných 94 rokov. Je to fakt obdivuhodná žena a aj si vyčítam kúsok, že som ju dlhšiu dobu nebola pozrieť. :/

Tak sa majte pekne a prajem veľa pohodových dní.

Dnes mám pochmúrny deň. Určite je to dané ďalšou alergiou, ktorú som dostal v pondelok. Furt som kýchal, soplil, nestačil som prať kapesníky - bola len otázka, kedy mi to preskočí na priedušky. Zrejme aj toto sa podpísalo pod moju náladu.. Všetko ma štve. Vonku nejaké mini deti kričia ako dinosaury v béčkovom horore. Do toho non-stop basketballová lopta. Strašne mi to píli uši. Proste som nevrlý, nervózny, nekoncentrovaný. Stáva sa to aj vám?

Stáva sa to aj mne. A ja strašne neznášam deti. Je to aj tým že som mal problémových susedov, (takzvaný white trash) ktorí sa celá rodina tlačili v jednoizbovom byte. Nenávidel som ich deti, ktoré boli veľmi hlučné a často vrieskali ako opice v džungli. Mojim problémom bolo to, že sa snažím byť nekonfliktný, robím všetko pre to aby som sa vyhol konfliktu. V tom byte kde som býval, sa táto moja vlastnosť prejavovala tak, že som sa snažil byť maximálne nehlučný. Samozrejme susedia to vycítili že sa bojím a čím som ja bol tichší, tým oni boli hlučnejší. To je tak, keď ste príliš dobrý človek, chrapúni to zneužívajú. Matka tých detí bola hrubá, vulgárna a primitívna žena, často som počul ako svojim deťom oplzlo nadáva. Asi doma pred deťmi na mňa nadávala, lebo sa mi viackrát stalo že jej syn, keď jeho matka nebola doma, na mňa pokrikoval. To bol vrchol. Našťastie som sa od tých odporných sociek odsťahoval. Dúfam že sa v tom jednoizbáku zadusia.

Keď to tak čítam, som rád, že nemám problémy (klop klop) so susedmi.. Teda až na domovníka, ktorý ma špehuje. Dnes som zdesene zistil, že nie je sám. Ďalší sused venčil psa a ktorý smer si vybral? Samozrejme išiel pred môj balkón, ha! Veľmi ma to znepokojuje. Ale nebudem sa tým radšej zaoberať..

Ahoj Saladin. Byť na tvojom mieste, tak dlho by som to s nervami nevydržal, asi by som vybehol von a spýtal sa o čo mu vlastne a či ma nejaký osobný problém. Na dedine sa to až tak vážne neberie. Je to samozrejmosť že každý každého sleduje s o každom všetko vie, ale život v meste by mal byť pravým opakom. Úplné súkromie a s nikym nič.

Minule som ho už chcel konfrontovať, ale kamarátka mi poradila, nech si nerobím zbytočne nepriateľov. Stala sa tu jedna ošemetná záležitosť, o ktorej sa nechcem rozpísať - firma, ktorá nám spravuje dom, vytunelovala kompletne fond opráv. A silne pochybujem, že o tom obaja správcovia nevedeli. A keď chceli urobiť bezbariérový vstup za 3500 ojro, tak som mu navrhol, že to urobia cigáni (kováči) u nás na dedine oveľa lacnejšie a odmietol to - niečo mi na ňom nesedí a snažím sa ho ignorovať (možno to ho štve, who knows)..

Priatelia, chcem sa vás opýtať, či ste už pocítili infláciu? lebo ja od začiatku roka dostávam Liebensbrief-y, že zvyšujú ceny služieb.. začalo to s O2, neskôr som vymenil internet, keďže za ich novú cenu som dostal 100 Mbits-1 namiesto 16-tky. O potravinách ani nehovorím.

Nastavil som si teraz minimalistický štýl života - má to vplyv aj na ekológiu - príliš nerozhadzujem ojrami.. Aj keď neviem neviem - o pár rokov príde možno bankový reset a všetky úspory budú mať nulovú hoVnotu.