Ako sa dnes máš? 18

Patty_Pillow napísal:@enaxnay ... Asi nevhodné napísané, ale to vravel Dr., že sa pred ním trasiem, primár, či čo to bol, ale inak som mierumilovná a dá sa so mnou celkom dobre spolupracovať, čiže aj to akútne oddelenie prepískli a viac mi ublížili, ako pomohli

Nu, mňa keď prvý krát "zatvorili do klietky", tak som sa z toho išiel zblázniť viac ako, to čo tomu predchádzalo

Len ber to tak, že nedá sa vedieť, čo sa dá od takého stavu čakať

Tak možno, kvôli bezpečnosti teba i ostatných je lepšie ak taký prípad odizolujú

Lucas napísal:Veľmi ma mrzia vaše zlé zážitky z akútneho oddelenia

JA nemal nejaké negatívne skúsenosti s personálom, skorej som bol zosratý z toho, čo sa mi dialo Nechápal som o čo ide A nezvládol som ten pocit byť zrazu zavretý a obmedzený na slobode

Lucas napísal:@EnaXnaY - trafil si klinec po hlavičke, to je presne to, nik na teba nemá čas ti situáciu vľúdne vysvetliť (samozrejme, ak si v stave pochopiť v tom čase), prečo si tam, že tam nebudeš naveky a nemôžeš ísť momentálne von pre tvoju bezpečnosť...
Niekedy stačí ozaj málo pre pokoj na obidvoch "frontoch" - personál a pacienti. A mal som možnosť to vidieť neraz.

Neviem, či sa to dá v tom stave vysvetliť, bo na to, čo sa deje vlastne so mnou, dochádzam rokmi a možno stále neviem (od roku 2006) o čo presne ide, je to proces na dlho

EnaXnaY napísal:O čo presne ide, je to proces na dlho

Viem, len jedno, že ma to vystrelilo na akúsi CESTU

Poznania seba, sveta, všehomíra, ...

@Lucas pekne si to napísal ohľadom tých psychiatrií, asi súhlasím so všetkým a pekne si to zrhnul. Bohužiaľ veľa z týchto vecí sa naozaj deje. Ja nemám dobré skúsenosti so psychiatriou musím povedať. Bol som na psychiatrii v Nitre kde bola mladá doktorka, vypočula najskôr, až potom som šiel na oddelenie. Nemôžem na ňu nič zlé povedať avšak myslím že ma dala na otvorené, lebo všetci sme boli na jednej chodbe a tak. Ale napriek tomu mi zobrali polovicu veci, mobil a tak to sa mi nepáčilo.
2. krát som bol vo Veľkom Zálúží, vraj najlepšie hodnotej psychiatrii na Slovensku a bohužiaľ mám negatívnu skúsenosť. Doktorka bola totálne arogantná a odporná. Prišiel som tam, nečakal ma ani žiadny rozhovor, hneď som šiel na oddelenie. Potom ma tam totálne zblbli, neviem čo mi dali ale myslel som že mi ide ďalší atak, mne bolo tak špatne a zle, fakt netuším čo mi dali... Tak som sa rozhodol podpísať reverz, lebo ešte mi dali na akútne. Samozrejme pekne som doktorku poprosil, bol som úplne normálny, žiadne psychotické črty som nemal ani som tam nemal nič také že ohrozujem seba, tak som myslel že mám plné právo odísť aj. No potom doktorka začala vystrájať že či viem, že ma tu môže držať aj proti vôli a či to chcem a neviem čo. Trvalo celý deň kým som sa dostal preč a nakoniec ma pustila. To ešte milión krát volala mame a pri tom ja som dospelý svojprávny človek. Samozrejme na tu psychiatriu chcela mama aby som šiel lebo vraj moje žalúdočné ťažkosti majú príčinu v psychike. Tak som bohužiaľ naletel a šiel do Zálužia. Mamu som prosil na kolenách nech ma dostane odtiaľ preč, nechcela proste, už som nevedel ako som ju mal prosiť že mi tu neni dobre. Takže riešilo sa celý deň toto. Mne už bolo do plaču a nevedel som čo som mal robiť, lebo normálna matka nebude nasilu držať dieťa na psychiatrii keď mu tam dobre neni a zblbli ho. Keby som bol nejaký agresívny alebo ohrozujem niekoho nepoviem nič, že liečbu teda potrebujem ale šiel som tam vlastne s tým že asi tieto problémy budú mať problém v psychike a treba nastaviť lieky len.
Lenže oni mi nedali ani žiadne antidepresívum ktoré som potreboval a dali mi neviem čo. Povedal som že beriem Neurol podľa potrieb a doktorka povedala či viem že Neurol je návykový? tak som povedal že viem. Ale čo ju do toho akú liečbu mi dáva moja doktorka? Ona jasne dostala papier akú ma diagnózu a napísane k tomu... No ona mi napriek tomu napíše úplne inú diagnózu a povie že nevie či tam neni niečo vážne a pri tom ani len rozhovor 5 minút so mnou nemala.
Potom bol tam jeden týpek, úplne normálny a neviem fakt čo mohol spraviť alebo vyviesť ale zrazu ho dali na akútne a hovorí že doktorke preskočilo. Proste celý čas bol na otvorenom, nevidel som na ňom nič zvláštne a zrazu ho idú dať na akútne. To som nechápal a ešte mi počítali aj koľko ponožiek má...
Preto ja so psychiatriou nechcem mať už nič spoločné a už ma tam nedostane nikto nikdy. Pre mňa je najväčšia nočná mora práve psychiatria a že sa dostanem tam znova a na akútne. Ničoho sa nebojím viacej asi. Jednoducho psychiatrie na Slovensku nefungujú tak ako majú a majú ďaleko od normálnosti. Hlavne kvôli arogantným doktorom čo si myslia že sú niečo viac a správajú sa k psychicky chorým pacientom ako k zveri. A takých je veľmi veľa si myslím pomaly na každej psychiatrii.
Neraz som čítal zážitky ľudí že majú traumu z toho lebo tam s nimi robili neviem čo alebo ich dali na akútne. Aj mne chceli dávať elektrošoky ale neviem kvôli čomu vlastne... Psychiatria je pre mňa horšie ako väzenie a myslím že to je niečo podobné. Vo Väzení úradujú bachari a na psychiatrii sestričky a arogantní doktori... Preto dobrovoľne ma už tam nikto nedostane a ľutujem tých ľudí ktorí tam musia byť zavretí a kydajú do nich lieky barz jaké hlava nehlava...