Ako sa dnes máš? 12

.

Ahojte,

dnes som akasi unavena a bez nalady. Pritom včera večer som bola maximalne spokojná, pretože ako každý rok zas niečo na dome prerábame - tentoraz obyvačku. Maľujeme a dávame palubovku, takže sme z nej komplet všetko museli vypratať. Nevedela som si to predstaviť a hrozila som sa toho, kde toľko nábytku popcháme a že zas budem musieť vypratávať kopu kníh z knižnice. V piatok podvečer som so synom vypratala knihy a včera manžel, syn a ja sme spratali aj všetok nábytok. Všetko šlo hladko, tak som bola včera veľmi spokojná.
Dnes som sa dozvedela, že knižnica v našom meste robí burzu kníh a vrámci nej možno knižnici darovať prebytočné knihy. Tak som sa bola spýtať či knihy zadarmo vezmú aj inokedy. Vraj áno, čo ma potešilo, lebo niektorých kníh by som sa fakt rada zbavila a zahadzovať ich nechcem. Začiatkom septembra sa mi podarilo darovať nejaké vytriedené knihy za symbolickú cenu jednej pani - vraj do knižnice v akýchsi apartmánoch.
Kedysi som si kupovala knihy s tým, že raz ich všetky na dôchodku prečítam. Na dôchodku som, no čítanie ma úplne ale úplne prestalo baviť. Manžel je či bol tiež milovníkom kníh, tak ich máme požehnane.
Ale vrátim sa k tomu ako sa mám. Ani po fyzickej stránke to nie je ktoviečo. Musela som k lekárovi, čo ma už tri týždne bolí dakde pri bedrovom kľbe. Raz je to kľb, inokedy bok, kostrč alebo kríže. Myslela som, že nejaký blúdivý zápal, že mi dr. dá tabletku a prejde to a on, že to chce rontgen a vyšetrenie u ortopéda. Nakoniec som ho ukecala, že to skúsime najprv zahnať nejakým liekom, no doma som zistila, že mi predpisal len liek na bolesť, ktorý ked prestane účinkovať, bok zase bolí. Takže nakoniec asi ozaj budem musieť k tomu ortopedovi.
Čaká ma teda chodenie po lekároch a upratovanie po prerábke, ale to všetko až tak o týždeň.
Všetko dobré vám prajem!
regina

Ahojte.

Pozdravujem predo mnou píšucich, držím Vám, Neti a Reginka prstiská. Veľmi rád sledujem aj Vaše osudy. Neti má skutočný talent veci opísať a podať, takže keby to nebola všetko na prežívanie náročná pravda, tak by to bolo strhujúce čítanie. Aj tak je to strhujúce, len ma teda mrzí, že to prežíva na vlastnej koži skutočný živý človek a že to teda rozhodne nemáš, Neti, ľahké. Posielam preto kamarátske objatie na vyjadrenie podpory. U Reginky ma taktiež veľmi zaujíma jej každodennosť, obdivujem Tvoju obetavosť pre rodinku a že sa snažíš v rámci možností fungovať. A funguješ veru statočne, ide Ti to príkladne. Prajem Ti všetko dobré a nech sa Ti aj dobre porieši napokon ten boľavý kĺb, vie to byť pliaga tieto veci.

Čo sa týka mňa, týždeň mi začal vlastne dobre. Mal som už síce určité pochybnosti o svojom postupe vyhýbať sa riešeniu témy, ako sa na pocit mám a čo akože prežívam. Mal som 2krát také menšie vlny počas dňa, kedy na mňa prišla únava a zamýšľanie sa. Našťastie to trvalo iba chvíľku, najviac 10 minút. Okrem tohto sa mi darilo viac-menej zamestnávať myseľ iba orientáciou na aktuálnu činnosť pred nosom. V práci tak veci odsýpali, šlo to. Večer po sprche som ešte skočil za domovníkom ohľadom dohodnutia sa na postupe pri vykonaní hlasovania, čo som spomínal v minulom svojom príspevku. Zatiaľ sme to odložili na stredu a neskôr, takže ešte si s tým starosť nemusím robiť. Využijem preto zajtrajší voľný večer a po práci skočím k rodičom po priepustku - mamina mi ju bola oraziť u obvodnej, totiž aby som nemusel do dochádzky dávať priepustku od psychiatra, tak ju vždy zanesiem mame a ona mi ju, keď som v práci, vybehne k obvodnej dať oraziť. Zároveň rodičom treba dať na schránku menovku, lebo majú nové a nemajú tam vycapené meno.

Dnes si ešte plánujem trochu čítať, asi skúsim tiež "akože-meditáciu", teda vlastne dýchacie cvičenia a vyprázdňovanie mysle. Zas tu mám aj nejaké riady, no a tak... robiť je tu stále čo. Každopádne krátko po 20:00 pôjdem spať... lebo ako teraz stále vstávam o 5:30, tak lepšie fungujem, keď už o 21:00 som v ríši snov. Neviem, či takéto niečo budem môcť žiť, keď začnú chrliť učitelia školské povinnosti, ale chcel by som si to zariadiť vždy tak, aby som už o 20:15 mal umyté zuby a ležal s knihou v posteli.

Vďaka za prečítanie, kamaráti. Srdečne pozdravujem všetkých forumákov!

matej

Ahoj,

mám sa hádam vcelku obstojne. Ak teda pomlčím o tom, že som včera v depresii prespala okrem noci vyše polovice dňa, do cca 17tej. Vygooglila som si "short drop", čo je... no, ak vás to zaujíma, nájdite si to tiež, dajú sa na to nájsť aj návody, samozrejme najmä v angličtine. Priznávam, že sa mi to pozdáva a v prípade núdze... ah, nuž. Desivo sa mi kýve dvojica predných spodných zubov, keďže som sa vykašlala na tzv. frenulektómiu, čiže prerezanie príliš sťahujúcej uzdičky v ústach. Že mi tie zuby vypadnú, je isté, neisté je len, kedy... žiadna kaša sa síce neje taká horúca, etc., niečo by sa s tým urobiť dalo, nemusím sa kvôli tomu práve odpraviť, ale chcem, tak čo už s tým? Na cukrovku som sa zas vybodla, nemeriam glykémie, inzulín pichám, ako príde, nehýbem sa, takže ak k tomu pripočítame zničené cievy či vnútorné orgány, niet o nejakú budúcnosť vôbec stáť
Človek je beztak nahraditeľný, každý do jedného a neexistuje mnoho ľudí, ktorým by som chýbala, nevidím v tom problém. Zatiaľ ma tu drží vedomie, že zabaliť sa to dá kedykoľvek, thank god za takúto, heh, istotu.

To je celé značne depresívne, sakra aj s tým Možno by som mala nasadiť zas lieky, ale pripadá mi to ako krok späť. Po troche žeriem aspoň lamotrigin, kvôli hlúpym odberom, na ktoré ma psychiatrička vyzýva už dobrých, neviem, pár mesiacov. Od októbra by sa malo dať očkovať proti chrípke, hoci som už uvažovala aj nad tým, že sa vybodnem aj na to. Dekompenzovaného diabetika by aj chrípka mohla zabiť, ale pripadám si potom ako antivaxer a... eh, taká blbá snáď nie som...?
Nuž. Keďže tu teda stále som, venujem sa aj bežným denným veciam, povinnostiam, dokopala som sa k zašitiu pár rozpáraných vecí, poprala som väčšinu letného oblečenia, ešte by to tu chcelo poutierať prach. V rámci voľného času (iný ani nemáš, lamo)... okrem toho teda pozerám seriály, neodolala som a rozohrala opäť Zaklínača III, pár TR... no a vedome som prešvihla termín prihlásenia sa na nejaký kurz. Plus tanečná je, zdá sa, možná len v rámci nezáväzného chodenia na tréningy, no skupina začínajúca v decembri prijíma členov až od 31 rokov. Tož sa jaksi zase raz nič nezmení, že nás to neprekvapuje. Iba ak dokopať sa k džogingu. Neviem.
A aby toho nebolo málo, nedostavila sa teta Irma z Ameriky a ten najnegatívnejší dôsledok (tehotenstvo) by to byť mohol, čiže... je to celé ... up, sorry za výraz, hey hou

Ahoj, @kimi2028

Ak máš nové medikamenty, musíš ísť od začiatku, takysi reštart, skús koníčky robiť jeden po druhom, po dobu 21 dni, nový navyk. Toto trdil aj @Matej

Ahojte.

Dnes to bolo, žiaľ, u mňa o poznanie horšie. Prebudil som sa na zlý, živý sen, v ktorom som sa hádal so šéfkou. Takže počas vstávania a chystania sa som musel zápasiť s negatívnymi myšlienkami a neblahým rozpoložením. Potom v práci to bolo na pár hodín lepšie, robil som, čo bolo treba, a mal som popritom relatívne dobrú náladu. Neskôr poobede, asi okolo pol tretej, nastal u mňa mentálny útlm. Zostal som ustatý a myseľ sa mi začala v tej skleslosti zase orientovať na vlastné prežívanie a pocity. A to bola pasca, do ktorej som sa opäť chytil. V podstate som zostal na prevádzke až do nejakej pol piatej, no pracovného som už nič nerobil, lebo som cítil tamtie stavy. Dá sa to povedať istotne aj jednoducho, a síce že sa mi proste nechcelo už do povinností. Len som si myslel, že to prekonám tým, že budem odpútavať pozornosť od svojho pocitového prežívania a zamýšľania sa nad samým sebou. Ale ani na toto som nemal akosi chuť, nebol som dostatočne odhodlaný zabojovať. Myslím si, že by sa to dalo,... odpútať sa a zamerať sa späť na činnosť a prítomnú chvíľu. V tomto zmysle som trošku zlyhal, no zároveň si myslím, že nejde o zlý postup, alebo že by to nefungovalo, iba proste musím skúšať ďalej, opakovať snahu, lebo som si rokmi ochorenia vypestoval ťažký návyk bežne sa nad sebou často zamýšľať a riešiť sa.

Človek si musí na to privyknúť, že sa až tak silno nad sebou a svojím rozpoložením nezamýšľa. Ľudia, čo majú duševné problémy, majú predovšetkým problém so samými sebou, ich problémom je ich vlastné prežívanie a pocity, myšlienky, na ktoré sa často orientujú a citlivo ich vnímajú, analyzujú. Všimol som si, že moje (akože-zdravé) okolie tak vôbec nežije, oni seba neriešia takmer vôbec, iba riešia problémy, ktoré sú mimo ich psychiku a doliehajú na nich zvonka v podobe napríklad okolností. Akonáhle majú dlhú chvíľu a myseľ im začne blúdiť smerom na nich samotných, resp. na to, ako sa pocitovo majú alebo nemajú, tak si rýchlo nájdu niečo na robotu, alebo sa odpútavajú od seba pomocou hudby, zábavy, televízora, rozhovorov alebo tak. Ja som vždy bol iný, dokázal som presedieť celé desiatky minút až hodiny zamýšľaním sa nad svojím rozpoložením, pocitmi a myšlienkami. A práve toto, nech sa to zdá akokoľvek úprimné k sebe samému, nie je zdravotne dobré. A naopak tamto odpútavanie svojej mysle od seba smerom k činnosti a externým okolnostiam/problémom, nech sa to zdá akokoľvek nepoctivé k sebe samému a k svojmu mentálnemu svetu, je práveže zdravé, prirodzené a tiež skrz-naskrz v zdravej populácii rozšírené. Hovorí o tom aj môj obľúbený autor-psychoterapeut Richard Carlson, keď vykresľuje v knihách tzv. zdravé psychologické fungovanie.

Hurá preč od seba a hurá smer činnosť a externý svet!

Po práci a po nákupe som skočil k rodičom na 10 minút v zmysle včera spomínaného plánu. Dnes večer zostalo už málo času... stihol som len sprchu, večeru, niektoré weby, výdaje do excelu a už je aj pol deviatej, ide sa buvať. Snáď už nebudem mať v noci zlé sny.

Prajem Vám všetko dobré, priatelia, krásnu stredu.
Ďakujem za prečítanie.

matej

.

.

Ahojte,

mám sa... eh, neviem. Zúfalo rozkolísane, nestabilne, na pomenovaní "nestabilná porucha" pre HPO niečo bude... a toho niečoho bude dosť. Dnešok nebol dobrý ani trochu, no paradoxne teraz večer je to celkom okej. Na moje pomery je už pokročilejšia hodina, no plánujem ešte drviť TR(2, asi?). Alebo sledovať seriál? Mama mi navrhla prekladať pre ňu akýsi nový seriál z lekárskeho prostredia, ktorého pokračovanie sa už asi nikomu robiť nechce. Akurát aké sú moje prekladateľské skilly? Zdá sa mi, že písaný prejav je slušný, ústny (v angličtine teda) je tragický z hľadiska časov - ale Jim rozumel a ani sa mi nesmial! - a translation je, čo ja viem vlastne. Mala by som ale dáku zmysluplnú robotu a to znie suppa! Trebárs by to chcelo aspoň brigádu, lebo sa v tomto baráku scvoknem. Totálne už...

Zašla som doobeda do mesta nakúpiť čosi v drogérii a v sekáči, z toho druhého napokon zišlo, lebo na káve ma zložil záchvat plaču a zdrhla som za svojím všeobecným, s ktorým máme nadštandardné vzťahy... svojho času až intímne, nuž čo už. Uvaril mi čaj a kafe, vzal ma na chvíľu k sebe do baráku, kde si len čosi zabudol a očividne nevedel, čo so mnou, keď som mu tam revala v kresle a túžila sa akurát tak dorezať skrz-naskrz. V drogérke som za týmto účelom kúpila jednorazovku... nuž, čo už. Nie som to len ja? Ah sakra (btw, netušila som, že i anglické vulgarizmy sú zakázané ). Popravde, nie je v poslednom čase dňa, kedy by som nemyslela na samovraždu, ale nakázal mi nasadiť si opäť lieky - holt, čo mi ostáva? Zúfať si, ľutovať sa (predovšetkým), trápiť a napokon skončiť zas v PK? Sebapoškodzovanie mi ako problém nepripadá - a práve preto problém mám... nuž, čo už...

Hádam zajtra sa konečne vydám do domova dôchodcov za starkiným lieblingom zahrať si s ním šach, na čo sa príšerne moc teším. Nehrala som storočie, neviem už ani, ako sa rozostavia figúrky či ako/kedy spraviť rošádu (Kimi asi prevráti očami ), ale základy si stačí vygoogliť. Zlatú medailu som na základnej nezískala pre nič-za nič, no nie? A byť chvíľu medzi ľuďmi by malo byť dobré, ak ma tam nechytí depresia, úzkosť, flashbacky z temnej minulosti alebo záchvat, lebo by zinfarktovali zo mňa všetky babičky či deduškovia.

A čo je cool, doktor zavolal mojej mame a prezradil jej, že neužívam lieky a reakcia potom ku mne bola mierna. Wow. Možno ma zajtra ešte zvozí (alebo na to skôr zabudla), ale vďakabohu za toto samostatné bývanie. Ponorková choroba bola strašná.

Nuž, a pred pár dňami som pomyselne oslávila 4. výročie pôsobenia na tomto fóre, awww Som zaň rada... a za vás tu tiež. Aspoň nejaké miesto, kde za úprimnosť a občas nejaký názor neskončím zasypaná hejtom

Tož tak, jaksi som sa rozpísala, idem radšej zas o dům dál

Ahojte,

najprv sa chcem podakovat Matejovi za peknú reakciu na môj prispevok. Nechcem to zarieknuť, ale bok ma už prestáva bolieť, teda dnes som prvýkrát bez tabletky proti bolesti a zatiaľ to nebolí

Dnešné ráno začalo nedobre. Akosi sa mi nechcelo z postele, nechcelo sa mi vôbec nič, no ani v posteli som nevydržala. Po raňajkách som sa vybrala k mame na kávu, že snáď ma to bicyklovanie tam a káva s ňou preberie. Mama mala práve postrúhanú kapustu a chystala sa na čistenie papriky a cibule na čalamádu. Tak som si vzala nožík a šla jej pomôcť. Robili sme to na dvore. Bolo príjemne jesenne teplúčko a mňa prešli aj moje pocity nechute do všetkého. Keď sme okolo obeda čalamádu zamiešali, vypili sme kávu a šla som domov, kde som po maliarovi umyla podlahu v obyvačke. Dúfam, že cez vikend položíme palubovku a stihneme aj nabytok dať na miesto (kým je syn doma a vie byť nápomocný).
Teraz podvečer už nemám nič také na práci len umyť riad v kuchyni, proste bude zas nuda, pretože čitanie ani tv ma nebavia. Neviem čo robiť po tieto večeri, tak len čumím do notebooku a hladám niečo, čo ma zaujme.
Toľko na dnešok.
Pekný zbytok vešera prajem všetkým, čo to tu čítajú.