Poézia - niečo aj od nás, niečo prebraté

00

Ordinácia s modrou čakárňou

Premýšľam, kde je horšie:
U zubára alebo u psychiatra?
Vŕtanie ako-tak znesiem,
Ani čakať tam nemusím veľa...

Mám však jednu super psycho MUDr. ,
Volám ju Lítiová Depakinela,
A keďže má milión pacientov,
U nej sa čaká strašne veľa,
Teda dlho – tak sa to povie,
Kedy tu skončí, človek nikdy nevie.
Prídeš sem, cítiš sa už lepšie,
Ale zblázniš sa znova,
To nekonečné čakanie je na nervy otrava.
Ale už viem ako nato, ako zabiť dlhý čas,
Musím znova začať písať, básne písať zas.
Umenie je predsa liek, tvorivá činnosť,
Ukľudňuje moje nervy a dáva mi radosť.

Tá moja super psycho-MUDr., Lítiová Depakinela,
Je na mňa síce tvrdá, prísna,
Ale mnohokrát ma zachránila.
Vie o mne skoro všetko, ako vraví –
- „mám ťa prečítanú, som ťa prekukla“,
Predsa ma nikdy nevyhodí, aj keď som ju viackrát sklamala.
Nie je len tvrdá, vie aj riadne povzbudiť,
Má jedinečný humor, dokáže rozveseliť.
Dokonca máme až za sebou aj krízu, hádky a konflikty,
To však k dobrým vzťahom patrí,
A ja ju neopustím nikdy!



II.
16.15
Keď som raz v modrej čakárni sedela,
Sama múza ku mne priletela.
Kopla ma do riti a tu zrazu –
Báseň sa zrodila z prebytku času.

Na modrých stoličkách si tu sedí
Veľa utrápených ľudí.
Všetci čakajú trpezlivo či netrpezlivo,
Aby sa dostali dnu, aby sa im uľavilo.
MUDr. Depakinela, aj keď im naloží,
nikoho nešetrí, povie pravdu do očí,
predsa ju všetci majú radi, lebo im poradí.
Dobre vie odhadnúť dávku liekov,
Aby bolo čím menej vedľajších účinkov.

Niekedy si myslím, že tu zlaté vajce vysedím,
Vedľa mňa vzdychá mladá pani,
Trápi sa, ak dobre vidím.
Už je na rade, pôjde dovnútra,
Ak sa jej dovtedy nervy nezrútia.
Túto báseň píšem na kolene, ruka sa mi trasie,
A budem ju písať až kým prídem na radu,
Ale zatiaľ nemám to šťastie.
Je 16.30, bagetu mám už dávno zjedenú,
moju lososovú so syrom,
kávičku s mliekom mám vypitú
a momentálne sa hrám s mobilom.

III.
16.50

Niekedy sa tu dejú divné veci,
Nespravodlivosť, predbiehanie a nervózni sú všetci.
Niekto ide len pre lieky, ten by mal ísť len k MUDr. Cipralexovi!
Keď sa pchajú dovnútra, ostatných to nasiera.
Všetci tu máme zničené nervy,
Mali by sme ich dať do konzervy.
Mama mi už volá, má obavy,
Lebo som jej prečítala svoje rými.
Má strach, či mi ešte nešiblo,
To by ju totiž veľmi bolelo.
Málokedy píšem básne po slovensky,
Ale niečím si tu ten čas skrátiť musím!
Práve je 17.00, z mojich básní práve vznikla trilógia
Sestrička Zuzka odišla domov,
Aj lekár od vedľa sadol si do auta.

Ak toto pani doktorke prečítam,
Pošle ma domov alebo do Pezinka.
Buď zistím, že som zdravá a OK
Alebo mi totálne .... , to skorej.
Keď budem vnútri, bude sa to ozývať
A vonku budú všetci počúvať,
Lámať si hlavu, čo sa tam rehoceme,
A čo tam vôbec hľadám, keď takú nadhodenú náladu mám
Serlift a Alventa pôjdu do kelu,
Dostanem niečo, čo mi „zhorší“ náladu!
Alebo mi radšej pridá nejaké silné ANTIPSYCHOTIKÁ!!!

Vstať a hýbať sa
Tak ďaleko je niekedy
Od myšlienky k činom

---------

Dvanásť kruhov
Všetky číre,
Jedna bolesť a
Pach krvi na jazyku
Beštiálna túžba
Žiť a neublížiť
Vystrieda ju prázdno

---------

Túžby ľudí,
Zarezávajú sa do mysle ako
Nože
Cirkulárka slov
Rozbíja myslenie
Zásek
Kedy sa znova rozbehne
a zlepí moja myseľ
v jedno?

Na svete sa dobre smeje,
keď nás mánia takto hreje.
Horšie keď je depka hore,
ťažko sa budiť na ranné zore.
Vtedy nemám sa ja, áno,
radšej keby nebolo to ráno.
Každý deň je trápenie,
šepkám pri tom veľké nie.
Bolesť duše je tak tupá.
Nepovažuj sa za "hňupa"!
To tá choroba Ťa kvári,
lieky robia len malé čary.
Drž sa preto budúcnosti,
ochorenie dosť normál zlostí.
Budeš zasa v dobrom duchu,
dosť bolo od depky puchu.

Paranoidita

Sám seba sa pýtam,
„Prečo mám obavy?”
Paranoidita –
to ma už nebaví!

Keď myšlienky svoje
vyjadrujem iným,
mám problémy – to je
silný pocit viny.

Čo ma trápi? Zdá sa,
že som hlúpe teľa
a nezmyslov zasa
trepem ozaj veľa.

Niečo ma napadne.
Písať? Nenapísať?
Rozmýšľam poriadne:
„Toto? Oplatí sa?”

Vždy sa rozhodujem,
čo povedať treba.
Ale nasleduje
sťaby búrka z neba.

Ja sa hanbím neraz
za tie svoje slová.
Čo mám robiť teraz?
Nekomunikovať?

Vari čas neplynie?
Niekedy vie letieť!
Snáď to raz pominie
ako búrka v lete…

Naša túžba nekonečná

Hľadáte takto snivo tiež
odpoveď na otázku:
„Nájdem si vôbec v živote
tú pravú, vrúcnu lásku?”

Spýtam sa: „Či aj vy ste tí,
čo ešte nikdy, v skutku,
neboli v nežnom objatí
a podliehate smútku? ”

Láska vie liečiť. Ach! Nuž ja
len poviem, čo je isté:
„Určite si ju zaslúžia
dušičky naše čisté…”

Ahojte kamaráti. 16.mája som mal ísť na "kontrolu" ku psychologičke sa "porozprávať". Nestane sa tak, lebo zajtra v utorok odchádzam do kúpeľov na 3 týždne. Kamarátka Miška je už v kúpeľoch tretí týždeň. Takže sa uvidíme zajtra. Nepovedal, som jej, že kedy do kúpeľov prídem, lebo chcem ju tam prekvapiť mojím príchodom. Myslím si, že tam určite spoznám nejakých ľudí a ako seba poznám, tak sa možno budem prechádzať vonku aj s nejakými dvomi ženami, ktoré môžu mať toľko rokov, ako keby boli mojimi mamami. Takto som to presne mal pred dvoma rokmi, keď som bol v kúpeľoch Vyšné Ružbachy po prvý krát v živote. Mám troch synovcov, na ktorých som hrdý, najstarší má odo dnes akademický týždeň, 20. mája bude mať ústne maturity. Prostredný synovec bol cez víkend plávať v meste Humenné, a získal druhé a tretie miesto. Z predošlých súťažiach, ale z iných miest má môj synovec aj zlaté medaily. No a najmladší synovec je prváčik a občas príde k nám spať na víkend ku babke-mojej mamke. Kamarát Martin sa má tiež dobre, už ma napísanú "bakalárku", ešte ju musí obhájiť a odpovedať na otázky profesorov a začiatkom júna bude mať diplom Bc. Siedmeho júna budem mať meniny, tak si potom s Martinom pôjdem do Madarasu oslaáviť moje meniny a jeho prvý titul Bc, dáme si asi pivo. Mamka je dnes v robote, zajtra ma odvezie do kúpeľov a potom príde domov sama. Otec ten zas pracuje v Prahe, pár dní bol doma, teraz už je v Prahe a najbližšie príde domov, keď ja ešte nebudem doma z kúpeľov. Rád nakupujem v obchodných centrách-hypermarketoch, supermarketoch. "Naše" obchodné centrum Kaufland, začali vo veľkom rozširovať a modernizovať. V auguste sa môžme tešiť na väčšiu predajnú plochu, ale aj napr na vynovenú pekáreň atď. A popri tom môžeme pokojne nakupovať v Kauflande, Kaufland nie je zatvorený kvôli rekonštrukcii, normále sa nakupuje a sa aj prerába vo veľkom súčasne. Ináč som taký, ako vždy-teda klasika, lucídny, vzťahovačný, introvert, depresívny, chvála bohu "hlasy" nepočujem, čo ma aj teší. Zo slovenského zväzu zdravotne postihnutých urobia pani Mlynárová-Martinova mama klubu detí a mládeže výlet do Poľska do miest Osvienčim, Wadowice, minulú sobotu. Ja som na výlet s mamkou do Poľska nešiel, lebo Poľské mesto Osvienčim som už videl tri krát. Dva krát sme tam boli zo strednej školy a raz vtedy, keď som praxoval na absolventskej praxi v charite. No a 6.júna pôjdem na "kontrolu" ku psychologičke, aby som sa s ňou, ako som už na začiatku spomínal dobre "porozprával". O deň neskôr idem zas na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny teda 7.júna na školenie, ktoré bude v UPSVaR a po školení zas hneď pôjdem ku "môjmu" sprostredkovateľovi. Veľmi ale veľmi sa teším na siedmy jún, lebo v ten deň mám ja-ako už mnohí viete meniny a sestra narodeniny. Martinova mama vybaví aj jeden hotel, v ktorom budeme mať medzinárodný deň detí a bude sa variť guláš, možno budú mať deti a mládež nejaký malý ale milý darček . Ja na oslavu medzinárodného dňa detí zo Slovenského zväzu zdravotne postihnutých- klub detí a mládež nebudem-lebo v tom období budem mať ešte kúpele. No a najviac sa teším na hippoterapiu na koníky. Potom Vám milí moji drahí kamaráti napíšem a dám vedieť, že ako bolo v kúpeľoch. Dúfam, že tam budem mať "normálneho" spolubývajúceho a že bude tam pekné počasie. Takže asi tak.... Majte sa krásne a píšte napríklad aj básne. Robo.