Súčasný stav ochorenia

No bude pomaly mesiac, čo som neprispel do tejto témy a tak sa hlásim opäť. Psychicky sa nemám najhoršie. Emócie sú trochu sploštené, ale darí sa mi veľmi dobre. Na moje šťastie mám toho stresu oveľa menej a nemusím riešiť nič. Prijal som už aj to, že som oficiálne na ID. Prišlo mi to celé čudné, že 30ročný chlap je už na dôchodku, ale tak pracovať zatiaľ nemôžem. Stres z práce by ma zabil a každá práca je stresujúca, aj preto ťa obdivujem matej. Nedokážem zvládať stresy len za z toho celý rozklepem a ... Tiež dobre je to, že svoje lieky užívam pravidelne, nemám v tomto období veľmi pozitívne, či negatívne príznaky ochorenia. Trochu ma hnevá to, že som strašne pasívny, ale to ma súvis s vôľovými vlastností. Tie sú veľmi slabé, ale snažím sa ich cibriť vo fitness centre prevažne 6x týždenne. Zatiaľ to ide, nemusím sa len sťažovať na ne, ale aj robím niečo preto, aby boli. Koncentrácia je veľmi slabá, o čom som sa presvedčil minulý týždeň na šachovom zápase. Vyhral som (matom jazdcom), ale nebolo to najlepšie. Sociálna fóbia nie je problémom, ale je to tým, že akosi sa priestorom s veľkým množstvom ľudí vyhýbam, čiže tak.

Nie je to najlepšie, ale na druhej strane najhoršie. Na Vianoce sa teším, ďakujem za vypočutie.

Páči sa mi, Kimi, na Tebe aj to, ako zodpovedne pristupuješ k liečbe, duševnej hygiene, životospráve, cvičeniu a k niektorým svojim záujmom. Myslím si, že je to obdivuhodné, klobúk dole. Vôbec si nerob starosti, že v momentálnej fáze nemôžeš čeliť zvýšenému stresu, je to súčasť veci a chyba vôbec nie je ani trochu v Tebe, ver mi. Ty by si veľmi rád pracoval, ak by sa Ti dalo, viem to. Zatiaľ to máš v tejto etape takto a trochu sa ideš oťukávať v režime ID. Aj to má veľa čo do seba, veď hlavné je nie nejaký výkon alebo spoločenská vážnosť, ale práveže užívanie si daru života, jeho krás a drobných, ako aj väčších radostí. Na to potrebuješ dobré duševné zdravie, resp. stabilitu, vnútornú pohodu - k tomu Ti to ID a ďalšie formy terapie môžu len napomôcť. Aj Ty si zaslúžiš slušný a šťastný život, a ak Ti k nemu môže aspoň trošku napomôcť nejaká istota v ID, alebo liečba a formy terapie (stacionár, cvičenie, koníčky, duševná hygiena, lieky), tak áno, nechže to len pomáha, plne sa tomu otvor. Vnímam Ťa osobne veľmi optimisticky, že si môžeš naďalej viac alebo menej žitie ako-tak užívať a rozvíjať sa. Máš k tomu mnohé predpoklady, už len to, že si taký inteligentný, oveľa viac než ja (svedčí o tom trebárs ten šach, ja som v ňom naozaj slabý...). Takže celkovo som chcel povedať, že Tvoj súčasný stav ochorenia vnímam kladne a s nádejou do ďalšej budúcnosti. Zostávam držať palce a teším sa na Tvoje ďalšie príspevky, Kimi. Ahoj.

---

Čo sa týka mňa, je 17 dní, čo beriem antidepresívum Wellbutrin. Zároveň je to 17 dní úplnej abstinencie od SSRI antidepresíva, vychytávajúceho sérotonín. Myslím si, že sa mi naďalej nedá dobre zhrnúť, či mi nejak priamo pomáha. Za uplynulé obdobie som zaznamenal hlavne úbytok únavy, väčšiu čulosť, zníženú potrebu kofeínu, zvýšený krvný tlak. Pri premrštení kofeínom som dostal veľmi nepríjemné a intenzívne príznaky prekofeínovania (búšenie, závrate, podráždenosť, úzkosť, napätie, zlá nálada, slabé roztrasené ruky). Z nežiaducich účinkov Wellbutrinu evidujem pokračujúce závrate, ktoré subjektívne pociťujem, akoby som sa niekde vnútri vo svojom tele kamsi prepadal, pričom telesne stojím stabilne. Neviem naisto vylúčiť, či nejde ešte stále o prejav vysadenia escitalopramu, lebo v minulosti som tento typ závrate mal okrem iného aj ako súčasť syndrómu z vysadenia. Čo sa týka spomenutého prekofeínovania, užil som približne 600 mg Cofi-Tabs - iste, je to dvojnásobok odporúčaného maximálneho množstva podľa etikety, ale pri Escitile som nikdy s takou dávkou nemal problém, skôr mi to len pomohlo. Wellbutrin sa s toľkým kofeínom nekamaráti.

A nálada? Podráždenosť? Mĺkvota? Rôzne depresívne rozlady sú naďalej prítomné a pravidelne prichádzajúce a zároveň pravidelne odoznievajúce. Vždy je to ale reakcia na pracovný stres, ak sa cítim zahltený, ak cítim, že nemám situáciu pod kontrolou, alebo ak si namýšľam, že ma ktosi ohovára alebo bude ohovárať, že som pracovne neschopný. Učím sa s týmito stresormi vyrovnať, musím ísť na to psychologicky, tu psychiatria nepomôže. Musím si to sám upratať v hlave. Vymýšľam rôzne spôsoby: v uplynulom období som skúšal easy-postoj, ľahostajnosť, tiež predstavovanie si najhoršieho možného scenáru a následné emočné zmierenie sa s ním, jeho pripustenie. V momentálnych dňoch skúšam odpútavanie sa od stresorov dôrazom na užívanie si daru života, že v skutočnosti ide o radosti a potešenia žitia, a nie o slepý výkon v dajakom zamestnaní. A vôbec dosť mi pomohlo v tomto uplynulom období uznanie, že moje depresívne rozlady sú v skutočnosti len púhymi vyhrotenými prejavmi stresu a prekročenia svojej inak nízkej hranice odolnosti. Priznal som si tak, že v tomto období už netrpím depresiou v psychiatrickom zmysle slova.  

Situácia po 17 dňoch Wellbutrinu: známka 2. Cítim určitú perspektívu - myslím si, že to pomaly ide dobrým smerom a niečo mi to antidepresívum dá. Obzvlášť, keď prídu Vianoce a mne sa skončí náročná sezóna, tak s ubudajúcim zahltením môže byť moja nádej čoraz viac opodstatnená.

matej

Ahoj,

Zhrniem to dúfam v krátkosti.
V poslednej dobe sa necítim dobre, nakoľko sa niekoľkokrát stávam obeťou Veľkého sudcu. Parazita, ktorí neustále sa cíti nenaplnený, nespokojný či nenadriadený ako moje falošné Ja.
Moje nešťastné Ja by som opísal ako opak falošného Ja + emócie typu dezorientovanosť, retardnosť, potupnosť, ohluplosť či neschopnosť a neskúsenosť, ale aj pomätenost a nepochopenie seba.

V čom vidím pozitívum je sebapoznanie v podobe čítaní knižiek a stanoveni si obdobia čítania s 13. bodmi na deň. Je pravda, že logicky sa nedajú naplniť všetky tieto body, ale len časť.

Ďalej je pravda, že viac voľného času trávim doma vo svojej izbe, ale to je v norme.
Trošku sa mi pohoršila štvrtková šachová dochádzka spojená s pivom v brooklyne.
Úplne mi vymizla pravidelná účasť na šípkovej lige každú nedeľu, spojená tiež s pivom.

Pred mesiacom som sa rozhodol svoje aktivity vo voľnom čase rozdeliť na obdobia toho a toho na dobu neurčitú. Mám toho kopec, čiže mám si z čoho vyberať a nelehnit či hniť každý deň.
Na jednej strane by sa zišiel nejaký peniaz na moje aktivity, na druhej, zase nejaká platená činnosť aspoň na 3-4hod. denne. Spomínal som, že uvažujem o živnosti, nuž ale čo som sa dopátral je fakt, že začínajúci podnikatelia v prvých troch kritických, si berú robotu aj domov a tak povediac fakčia aj 60-70 hodín týždenne, čo je u mňa nereálne.
Som na dôchodku, čo znamená psychická a fyzická vyčerpanosť z predchádzajúcej činnosti ako škola, sloboda, práca, vojenčina, basa atd...
Takže je úplne logické, že si na dôchodku mám užívať zbytok žitia a bytia na plné gule.
Na tento rok som stanovil aj rozpočet na 2018/19, s tým, že sa rozpočet bude meniť či upravovať každý rok v zavisloati na príjme a vydavkov.
Stále sa vo financiách citim byť závislí na rodičovi, bez ktorého by som bol na ulici ako bezdomovec - tulák.

S pozdravom anti/fajny

Zajtra bude mesiac, čo užívam v kuse antidepresívum Wellbutrin. Chcel som zhrnúť vec teda až zajtra, ale nudím sa, tak sa nad výsledkami zamyslím už teraz.

Myslím si, že mesiac Wellbutrinu priniesol už reálny kladný a citeľný efekt. Počiatočné pozitíva ako zvýšená čulosť, znížená potreba kofeínu, vyššia motivácia, úbytok únavy a upravený krvný tlak na zdravé hodnoty, tieto pozitíva naďalej pretrvávajú. Žiaľ, dostavujú sa sporadicky aj závrate (to vnútorné prepadanie sa kamsi v tele), plus brnenie v končatinách. Tieto bočné účinky mi nevadia, no občas ma zamrzí zhoršenie červenania, nalieva sa mi viac krvi do tváre v poslednom čase, moja flush je okatejšia a BB-krém to "nezvláda" zakryť. Napríklad včera v supermarkete som bol "naliaty" v tvári jak paprika, a potom ešte v odrazoch skiel obchodov som sa videl so škvrnami. Bolo to ako za starých časov, keď som to vnímal ako úzkostný stav. Musím tento vývoj nejak sledovať, strašne dúfam, že sa to už nebude zhoršovať... občasné naliatie nie je také strašné, nejak sa s tým psychicky vyrovnávam, ale ak by som mal chodiť všade zase so škvrnami ako v minulosti, no... neviem, či by som mal silu to ignorovať časom. Mrzí ma to.

Okrem spomenutých pozitív Wellbutrinu sa citeľne už zlepšila aj nálada a odolnosť voči mojim typickým stresorom. Depresívnych rozlád je podstatne menej a sú značne krátke, najviac 20 minút zlej nálady, a potom sa už v hlave zase vyjasňuje. Prežívanie optimizmu, nádeje a motivácie je cítiť takmer každý deň, pričom zlepšila sa aj frekvencia "pocitov šťastia", teda akési kratučké návaly emócií, pri ktorých si človek povie, že je šťastný. Neviem to presne inak opísať, má to čisto emočný základ... v minulosti mi takéto návaly s čiastočným slzením od dojatia navodzoval aj escitalopram. Neviem, či to je prirodzené, ale možno áno, každopádne zatiaľ sa to nespája s prehupnutím do svojho protikladu, teda krátkeho "zrútenia do zúfalstva" založeného tiež na krátkej vlne emócií. Pri Escitile sa mi najmä v roku 2018 pri striedaní nálad tieto protipóly totiž striedali, a to v rozmedzí iba niekoľkých dní. Cyklovanie bolo teda rýchle. Zlepšenie nálady a emócií pri Wellbutrine sa týka posledných 2 týždňov, teda 3. a 4. týždňa jeho užívania, pričom cyklovanie sa zatiaľ neobjavilo vôbec.

Na Silvestra vstupujem do piateho týždňa Wellbutrinu, čím sa blíži "vyvrcholenie jeho efektu", lebo píšu kdesi, že plný účinok sa rozvinie do 4-6 týždňov.

Zníženie potreby kofeínu sa prejavuje potrebou najviac 250-350 mg kofeínu denne, väčšinou v podobe šálok slabších káv (polka lyžičky Nescafé v šálke). Včera a dnes hlásim čiastočný návrat ku Cofi-Tabs, nakoľko si potrebujem od káv zase na chvíľku odpočinúť - zdroje kofeínu časom striedam, nie som kontinuálne verný len jednému zdroju. Snažím sa ale v danom čase využívať len jeden zdroj, nie v jeden deň využívať rôzne zdroje naraz. Výnimkou môže byť návšteva rodičov v nedele, kedy si ráno dám obvykle kávu, zatiaľ čo na návšteve u rodičov vyfasujem energeťák...  

Takže po mesiaci Wellbutrinu ho hodnotím zatiaľ na známku 1-. Mínusko kvôli neistote zo zhoršenia flush.

Dosť kladiem dôraz teraz na lieky... som si všimol na sebe. Cítim v sebe objektívnu duševnú poruchu, ktorú vykompenzúvam najmä medikamentami a cítim sa na ich základe oveľa lepšie, než bez nich. Včera som užil posledné Parnido, takže dnes som si dal ráno už konečne paliperidón v podobe Invegy. Chcel som to Parnido dobrať... veď doktorka vlastne ani nevie, že som v lekárni vyfasoval Invegu, a nie jej Parnido. Vtedy ešte asi nevedela, že sa Invega zase vrátila na pôvodné financovanie. Ostatné lieky v zmysle textu pod mojim avatarom. Z doplnkov výživy si dávam každé ráno multivitamín GS forte, betakarotén a omega-3-mastné kyseliny (tieto tuky si dávam aj večer, čiže 2x denne). Horčík Magnosolv raz obdeň, pričom v dni, keď si Magnosolv nedávam, tak vtedy si rozpustím horčík v šumivej tablete z bežnej tuby zo supermarketu.

matej

Ahojte.

Pomaličky sa blíži jubileum 2 mesiacov užívania Wellbutrinu, resp. som akurát v 8. týždni užívania tohto antidepresíva. Minule som písal, že tretí a štvrtý týždeň boli značne dobré, no kupodivu 5. a 6. týždeň sa zaradili medzi veľmi náročné časy, kedy mi bývalo často psychicky zle a depresívne so všetkým, čo to u mňa obvykle zahŕňa. Príjemne to však kontrastuje so 7. a súčasným ôsmym týždňom, ktoré sú vo veci afektivity celkom dobre stabilizované. Ako aj na začiatku zlepšenia v 3. týždni, tak aj tuná na začiatku zlepšenia v 7. týždni sa mi ponúka ako vysvetlenie rozličná práca s vlastnými myšlienkami. V treťom to bola identifikácia vlastných stresorov a spôsobov, ako sa s nimi vysporiadať, a v siedmom to bola výzva odpútavať od seba vlastnú pozornosť, neriešiť sa, boj proti vlastnej sebestrednosti a z nej vyplývajúcej vzťahovačnosti v rôznom slova zmysle. Napriek tomu, že sa mi ponúkajú, ako vravím, takéto vysvetlenia, mám neodbytný pocit, že to, že mi tá práca s myšlienkami vôbec zaberá, je chemicky umožnené tým Wellbutrinom. Alebo nie?

Rozmýšľam totiž, či si ja sám debordelizujem myseľ, alebo či za zlepšenie môže liek. Myslím si (hoci mám túžbu myslieť si niečo iné), že v základe úspechu stojí ten liek. On to nejak v hlave vyčisťuje, vyklčuje tie džungle negatívnych myšlienok a vysušuje tie močiare lability a nízkeho prahu odolnosti, a potom ja už môžem na očistenej planine stavať cesty nových myšlienkových návykov a domy lepších emócií.

Asi to tak bude. Túžil by som marginalizovať význam toho lieku na úroveň púhej barličky s veľkým podielom placebo efektu, ale fakt neodbytne cítim v sebe, že by som sa kruto mýlil a že ten Wellbutrin nesie hlavnú zodpovednosť za zlepšenie. Ak by som ho znižoval, či vysadil, hneď by som asi pochopil tento prípadný krutý omyl.

Dokončujem 8. týždeň spolu so zvýšeným Orfirilom Long, takže trend sa môže ešte viac utvrdiť v dobrom smere. Vykročujem do ďalších dní s nádejou. Známka naďalej za vplyv Wellbutrinu 1- (mínusko zostáva kvôli tej nešťastne zhoršenej flush).

Deviaty týždeň Wellbutrinu bol v znamení "je mi zle". Dnešný večer som strávil čítaním anglických odkazov ohľadom kombinácie Wellbutrinu a Spitominu (resp. bupropionu a buspironu), prečítal som vari všetko až do nejakej desiatej strany Googlu. Odnášam si z toho čítania nasledovné zistenia:

• Pravdepodobne tie stavy, "keď mi je veľmi zle", sú typom úzkostných stavov, ide zrejme o rôzne úzkosti, nervozitu, napätie, rozrušenosť, podráždenosť, hnevlivosť, frustráciu.
  
• V minulosti som tieto stavy už mal a sú mi známe, ibaže v posledných rokoch boli už sporadické - znovu sa začali výraznejšie objavovať až v roku 2018, pričom prvýkrát po dlhých rokoch na mňa začali prichádzať niekedy na jar 2017 v súvislosti so školou. Zdá sa mi, že medzi rokmi 2013-2016 som tieto stavy nemával. Maximálne tak bývalo niečo, čo som nazýval emočnou vyčerpanosťou, a to sa prejavovalo navonok vážnou tvárou, uzatváraním sa do seba a mlčaním. Ale toto je teraz iné, teraz ma ide rozdrapiť od "toho, ako mi je zle".
  
• Je dosť možné, že napriek tomu, že sa mi objavovali tieto úzkosti už "za Escitilu" (escitalopramu), významnejšie zhoršenie evidujem "za Wellbutrinu" od decembra. Obhliadac sa dozadu si spomínam na viacero výbuchov v práci, kedy som nekontroloval svoj hnev (kvôli somarinám), čo sa mi predtým nestávalo. Dokážem už aj odvrkovať, papulovať. Výrazné úzkosti som mal počas Wellbutrinu v prvom, druhom, piatom, šiestom a deviatom týždni jeho užívania. Navyše sa pridalo nalievanie krvi/tepla do tváre a zhoršenie môjho červenania.
  
• Mnohým pacientom sa podľa googlovaných fór zhoršili alebo objavili úzkosti počas Wellbutrinu. Jedna pacientka písala, že ju urobil podráždenou a výbušnou, nevrlou, čo sa trochu podobá "mojim stavom".
  
• Je pomerne rozšírená kombinácia Wellbutrinu a protiúzkostného lieku Spitomin (buspirón). Na zahraničných weboch je o tom pomerne veľa informácií. Niektoré weby odkazovali na 3 štúdie, ktoré testovali túto kombináciu. Ukázala sa ako účinná, ale žiaľ, ani jedna z týchto štúdií nebola zaslepená, ani kontrolovaná placebom. Dosiahli sa však vo výsledkoch lepšie "odpovede" pacientov na túto kombináciu, než na podávanie Wellbutrinu samostatne, alebo podávanie SSRI antidepresíva samostatne. Efekt kombinácie buspirónu a SSRI antidepresíva bol približne rovnaký ako efekt kombinácie buspirónu a Wellbutrinu.
  
• Buspirón/Spitomin javil anxiolytické účinky mnohým pisateľom až za 2-3 mesiace pravidelného užívania. Dávka, ktorá väčšine dokázala upraviť úzkosti z Wellbutrinu, musela byť aspoň 20-30 mg denne. Väčšina spomínala okolo 20. Niektorí spomínali sedatívny efekt tohto lieku, ktorý trvá asi polhodinu po užití, a niektoré weby uvádzali možnosť zneužívania buspirónu pri úzkostiach kvôli tomuto krátkemu sedatívnemu efektu, keď sa užije dávka naraz asi 15 mg. Mechanizmus anxiolytického účinku však nespočíva v tejto krátkej sedácii, je to skôr bočný účinok užitia vyššej dávky v jednom raze. Anxiolytický účinok sa dosahuje dlhobobým, aspoň 2-4-týždňovým pôsobením na určité receptory v sérotonínovom, ale aj dopamínovom systéme, povedané po lopate.
  

Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že si môžem svoje akési všeobecné, neurčité "je mi zle" pomenovať ako úzkosti. A mám pritom nádej, že Spitomin mi v tom môže pomôcť, ale vo vyšších dávkach.

Preto idem na: Wellbutrin 150 mg dvakrát denne (ako spomínam v téme "Ako sa máš"), Spitomin 10 mg trikrát denne namiesto súčasných 5 mg - 0 - 5 mg.

Dnes som si dal už dva Wellbutriny a večer som si dal desinku spitominu (ráno bola ešte päťka). Náhle zvýšenie na desinku mi spôsobilo závrate, točenie hlavy, brnenie v končatinách, nízky diastolický tlak (69). Tieto bočné účinky vymizli 45 minút po užití, pričom začali asi 15 minút po užití. Myslím, že boli zo Spitominu, a nie z toho, že som prekvapil telo druhým Wellbutrinom v ten istý deň.

Ak mi to nezaberie na úzkostné stavy a fatálnu precitlivelosť, tak prídem na koncofebruárovú kontrolu už s jasným, odskúšaným názorom, že, musíme, žiaľ, dať Wellbutrin preč. Alebo sa bude treba vrátiť po 3-4 rokoch k benzodiazepínom. Taký Lexaurin alebo Rivotril by mi včera v práci alebo aj dnes mohol celkom slušne pomôcť, keď sa nad tým zamyslím. Ktovie, až ma mrazí, že ako jednoducho som si mohol pomôcť,... teraz, keď si identifikujem tie svoje napäté stavy ako úzkosti. Žiaľ, doma nemám benzodiazepíny žiadne.

Na druhej strane, čudujem sa, ako pekné som mal tretí, štvrtý, siedmy a ôsmy týždeň užívania. Bola to náhoda, ktorá súvisí s niečím iným? Pripisoval som to Wellbutrinu, pričom ani naďalej nemám chuť mu túto zásluhu odňať. Možno aj preto by som mu rád ponechal šancu aj na ďalšie týždne, už len niečím anxiolytickým upraviť tú precitlivelosť, aby to bolo ok. Lebo depresívne symptómy nemám. Toto, čo sa mi deje, to nie je depresia. Takže antidepresívny efekt tu prítomný zrejme je. Takže v nasledujúcich dňoch a týždňoch sa budem zameriavať na (medikamentózne) zvládnutie svojej všeobecnej úzkosti a precitlivelosti na podnety.

Cítim nádej.

moj sucasny stav ochorenia je celkom stabilizovany vlastne co sa liekov tyka tak som len na inekciji cisordinol 200mg raz mesacne a uz nic viac neuzivam a zda sa ze mi to stačí.

Tak som mal prednedávnom už druhé svoje výročie, čo som nepočul hlasy a nemal bludy. Musím tu dať, že sa veľmi z toho vytešujem v poslednom čase a som tomu strašne rád. S bludmi a hlasmi by to bolo ťažké, ale tak nie sú prítomné, lebo nemusím nič riešiť. Stresu mám skutočne minimum, za čo vďačím aj svojim chápavým rodičom. Depresívnu symptomatiku aj s miernym paranoidným nastavením mám stále, ale je to také nevinné. Hoci posledné 2 týždne sa to veľmi zlepšilo, ukázalo sa že možno hýbať s liekmi nebude nutné. Len musím sa konečne dožiť tej jari. Jeseň a zima to je mierna katastrofa.

V súčasnosti bojujem skôr so psychologickými príznakmi ochorenia. Mám problém so sústredením, emóciami, vôľou a motiváciou. Motivovať sa na dôchodku, že aj ja môžem byť aspoň trochu užitočný je ťažké. Nemám žiaden zmysel života, teda mám, ale nedarí sa mi ho plniť. Chcel by som byť, čo najlepším šachistom, ale robím preto veľmi málo. Začína prerastať to až do pasivity, ale tak snažím sa s tým bojovať. Moje najväčšie problémy sú v súčasnosti s vôľou. Práve ona rozhoduje najviac, ako sa dotyčný človek bude správať. U mňa je to také, že je to celé zle. Bolo by treba s tým niečo robiť, ale neviem. Pomohlo by zrejme len sa naučiť to nejako prekonať. O podrobnostiach, čo sa týka denného režimu, tak snažím sa dodržiavať a písal som v iných témach a nechcem sa 2-3x opakovať.

Tož sem po pol roku postnem tiež svoj... spam

Po psychickej stránke je to dosť kolísavé. Večery sú zvyčajne okej, včerajší, keď som doporobna plánovala samovraždu, nerátam. Zhruba mesiace som bez pravidelnej liečby, proste tie lieky neberiem, ako mám, a týždne bez stabilizátorov, neužívam ich vôbec. Bolo to aj divné, paranoja, blbé myšlienky, etc., ale teraz začínam mať pocit, že som vlastne zdravá, žiadna bipolárka sa nekoná, depresia odoznela a asi sa prejavujú len znaky HPO, keď sa túžim dorezať, atď. Určite to nie je okej konanie, min. by som to mala prebrať s lekárkou, nuž ale... Hm.

Po somatickej je to... neviem. Cukrovka sa prechodne zlepšila, teraz to zas padlo. Zhoršil sa mi stav chrupu, kondícia ostáva zdochnutá, netuším, v akom stave mám napr. očné pozadie, keďže som u lekárky nebola od... septembra 2016 asi? A tá psychika bude predsa len trochu na houby, keď je mi to celé výsostne ukradnuté. Nejak bolo, možno nijak nebude a bolo by to fajn.

Trebárs by som sa fakt mala porozprávať s psychiatričkou. Chjo. Takže, ak to mám zhrnúť, v súčasnosti trpím ľahostajnosťou voči sebe (a je mi to, ehm, jedno?), vlastne sa vôbec neliečim a neviem, ako z toho von. Uh

Zdravím!
Po dlhom čase, čo tu čítam príspevky iných som sa rozhodol aj ja konečne niečím prispieť. Spočiatku som mal veľký strach, že by sa niekto zo zradcov pokúšal sem dostať a čítať, čo píšem(ako som si myslel, niežeby nevedeli čítať moje myšlienky aj bez toho). Lekár mi zvýšil dávku aripiprazolu na 30 mg. A mám z toho až euforický pocit. Hlasy a bludy sa vyparili. Keď som s liekmi začínal, bál som sa, že mi zatemnia myseľ a ja nebudem vedieť odhaliť tých zradcov. Ale začal som s medikáciou a zrady našťastie zmizli. Oni tu jednoducho už viac neboli. Chápadlá chobotnice sa zmenšili. Super pocit, nemusel som sa obávať, že ma niekto prenasleduje, že mi chcú ublížiť. Všetko bolo preč. Mal som znova priestor zaoberať sa vecami, ktoré sú naozaj dôležité. Mám znova chuť do života, všetko je v poriadku.
Od tých 30 mg som strašne nabudený, mám pocit, že všetko zvládnem. Len už dopredu sa bojím stavu, keď to časom pominie. Stále mám občas paranoidné myšlienky, ale je to všetko v norme. Veľmi sa teším. Aj napriek mojim filozofickým názorom(kvôli čomu som sa v minulosti pokúsil o samovraždu), že život na planéte vznikol úplnou náhodou, a preto nemá žiaden zmysel, nemáme žiadne smerovanie, poslanie, som šťastný.

Ahoj @Iacobus

Vítám ta tu na fóre, daj postupne o sebe vedieť, čo si za človeka a ako žiješ každé dni a týždne, tešíme sa na tvoje životné príbehy.

Ahoj,

Svoj stav budem hodnotiť od vtedy, čo som bol poctení držať v ruke knižky, denne 100 stran prelistovaných, a aj nějaké poznámky aj s potrehmy, aby som sa vedel v danej teme orientovať.

To čo som si všimol je fakt, že moje stavy sa zmenili k lepšiemu, ako aj ľuďom naokolo, najviac som to postrehol na strícovi, o ktorom som si myslel, že je sprostý jak to tágo, u mami zase čistý pokoj myšlienok ako aj za oknom. V klube pri rozhovore z petrom som s úsmevom sa bavil na danej téme. Niekoľko krát za den sa mi stáva, že pri premýšľaní či čítaní knižiek ma žiadna ina myseľ neotravuje a s úsmevom sa venujem aj logickému uvažovaniu, teda riešeniu.

Čo sa týka bytia, mám túžby, ciele a plány do budúcna, a pomaličky ich vypĺňam.
Po duševnej stránke, tak ako som spomínal, je to o nerušení myšlienok priam o pokoji mysle. V pozadí je stále na čo reagovať, nálepkováním, či škatuľkovaním ako na ne/verbálnu halucináciu zloženú zo zrakovej, pociťovej a sluchovej, na ktorú reagujem takto. Ale de to do svojej nory a dúfam, že tam bude driemať v pokoji, mieru a tichu.

Ahojte.

Jedenásty týždeň sa vyznačoval postupným vysadzovaním Wellbutrinu, pričom v práve uplynulom dvanástom týždni som začal obdeň užívať nové AD - Sertralín.

Jedenásty týždeň bol relatívne náročný, zhoršovala sa mi precitlivelosť na podnety a stres, objavila sa aj podráždenosť a neláska voči sebe samému, a tým pádom ruka v ruke nevrlosť voči okoliu, znížená komunikatívnosť, zamračenosť. Mal som sklony aj k plačlivosti a sebaľútosti, hoci vždy len nakrátko. Streda bola veľmi vypätá a sypal som sa, štvrtok som si musel vziať nečakane deň voľna na zotavenie. Veľmi mi to pomohlo a od zhruba toho štvrtka cez víkend až cez celý súčasný dvanásty týždeň sa mi darilo už oveľa viac. Doménou dvanásteho týždňa bola akási suchá nálada, kedy som cítil určitú plochosť v afekte v zmysle, že som sa necítil ani extra dobre, ale ani nešťastne. Cítil som určitú vyrovnanosť, suchopárnosť... doma sa to javilo ako znudenosť. Mal som pomerne dosť málo negatívnych myšlienok a predstáv, často som mal veľmi vítane v hlave dokonca prázdno. Bol som konfrontovaný s náročnou životnou situáciou svojej kolegyne, čo mi dopomohlo si priznať, že moje problémy, a vlastne aj samotné ochorenie, sú v porovnaní s ňou len malá ťažkosť. Načrtla sa mi v mysli určitá pokora vo vzťahu k problémom druhých ľudí, ktorá sa prepojila s prázdnotou v hlave a absenciou negatívnych myšlienok. Istá motivačná knižka mi navodila otázku: "Čo musí človek robiť, aby sa cítil zle?" Kapitola o tejto otázke ma viedla k zamysleniu a sprevádzal ma jej obsah počas jednotlivých dní v dvanástom týždni - azda aj preto sa mi darilo korigovať negatívne myšlienky, lebo som v duchu tej knižky cítil schopnosť ignorovať ich. Aj preto som sa vlastne v týchto dňoch necítil nešťastne.

Vysadenie Wellbutrinu som zvládol dobre, necítil som nič nepriaznivého, dodržal som doktorkin postup. Medzi prvé prejavy poklesu jeho hladiny viem zaradiť nápravu zápchy a pokles libida, čo ja osobne u seba vítam, keďže som single. Wellbutrin mi totiž libido nepríjemne vystupňoval. Nejaké špecifické účinky Sertralínu nepozorujem, resp. neviem ešte povedať, že v čom mi pomáha. Pravdepodobne ešte v ničom, lebo som ho užil len trikrát obdeň, takže ho mozgovňa možno k sebe ešte ani neprepustila. Momentálne však, priznám sa, ani necítim zvlášť potrebu nejakej pomoci z jeho strany, nakoľko sa necítim depresívne, ani podráždene, ani úzkostne. Uplynulý, dvanásty týždeň je toho veľkým svedkom.

Do trinásteho týždňa vstupujem s očakávaniami upevnenia suchšej nálady. Istým spôsobom sa mi ona páči, pretože v nej absentujú negatívne myšlienky a často mám v hlave prázdno. Je to fajn pocit v podstate. Teda v porovnaní s tými minulými silným tlakmi negatívne myslieť určite. Bude to týždeň, kedy začnem užívať sertralín už každý deň.

Zároveň by som už mohol zmeniť číslovanie, už nepôjde o trinásty týždeň (od počiatku Wellbutrinu), ale pôjde o druhý týždeň (od počiatku Sertralínu).

Hurá teda vpred k druhému týždňu!

Známka v súčasnom (dvanástom/prvom) týždni: 1-.