Súčasný stav ochorenia

Ahojte.

V rámci zamýšľania sa nad sebou som znovu prijal, že mám ochorenie, ktoré ani nevolám priamo schizofréniou, ale skôr všeobecnejšie ako "duševné ochorenie", alebo "psychiatrické ochorenie". V jeho rámci necítim, že by som manifestoval nejaké skutočné schizofrenické príznaky, resp. žiadne pozitívne a negatívne symptómy, o ktorých by mohla byť u mňa reč, nepresahujú hranice závažnosti. Tiež sa nedá povedať, že by mi komplikovali život. Aj preto sa nazdávam, že to smiem skôr nazývať "duševné ochorenie", než priamo schizofrénia. Aspoň pred samým sebou áno.

Toto moje duševné ochorenie, ako som to nazval, zahŕňa v súčasnosti príznaky sociálnej fóbie a vyhýbavosti, stres zo sociálnych interakcií, sklony byť tichý, hanblivý, zakríknutý, sklony k tréme. Ďalej sa manifestuje ako komplikujúci faktor pre rúžovku (zveličuje ju, robí ju závažnejšou, citlivejšou na psychické zmeny a duševné okolnosti). Ďalej ochorenie zahŕňa, myslím, u mňa sklony k depresívnym výkyvom, smútkom, plačlivosti, ľútostivosti, podráždenosti. Často sa beriem príliš vážne a tematizujem také filozofujúce otázky, ktorými si významne komplikujem myslenie a zanášam svoju myseľ silným myšlienkovým balastom. Ďalej moje ochorenie zahŕňa ľahkú unaviteľnosť, spavosť, rýchlu vyčerpateľnosť. Tiež okrem toho aj dosť dominantnú introverziu v temperamente "tam vonku mimo internetu". Ďalej treba spomenúť problémy so sústredením, ustavičná potreba byť rozptýlený (ťažkosť pri čítaní textov a kníh, ťažšie učenie, neposednosť, potreba chodiť). Vzťahovačnosť rátam iba vtedy, keď ide o pocit prenasledovania zo strany okoloidúcich v dave na ulici, ktorý si namýšľa moja nervová sústava a spúšťa tak fyziologický stav úzkosti (červenavé vyvrcholenia). Ďalej porucha zahŕňa netoleranciu stresu pochádzajúceho z konfliktných rozhovorov, napr. hádok, alebo toho, keď mi niekto chce niečo vytknúť, alebo sa mi vysmiať, uraziť ma. Tieto situácie znášam mimoriadne zle a okamžite sa sypem. Napr. pred inventúrou "dvojkového skladu" mi šéfka vytkla, že som niečo nedotiahol do konca, a ja som 2 hodiny bol naozaj v zlom psychickom stave. Vôbec som nekomunikoval, všetci na mňa zazerali, že "prečo som sa tak silno do krvi urazil", a pritom ja som nebol urazený, ja som bol proste mimo. Cítil som silnú nenávisť voči sebe samému a akoby neschopnosť s niekým o niečom hovoriť. Ťažko to presne opísať, ale ak by to pokračovalo, tak by som asi urobil to, čo kedysi na bakalárskom štúdiu - zamkol by som sa na záchode, sadol si tam na podlahu, objal misu a plakal. Pamätám si, že na bakalárskom štúdiu trvali takéto zosypania asi aj 2 hodiny, čo som nebol schopný vstať zo zeme a odpútať sa od toho mračna negativity.

Takže myslím, že iba toto zahŕňa to moje duševné ochorenie. Psychiatria ho hodnotí pred poisťovňou ako reziduálnu schizofréniu, ale myslím, že psychózy je v ňom úplné minimum, až nič. Skôr ide o tú soc-fob, nálady, zamyslenosť, nízku toleranciu kritiky a konfliktov, úzkosť, kognitívnu stálu rozptýlenosť. V tomto psychiatrickom obraze sa mi dá momentálne pracovať, a akože aj študovať (ale školu treba celú brať s otáznikom). Beriem relatívne slabšie antipsychotikum, ďalej antidepresívum a v nízkom, doplňujúcom dávkovaní aj stabilizátor nálady. Nevyzerá to nejako na invalidný dôchodok, myslím, takže ťažko mi po jeho benefitoch túžiť. Ako reziduálna schizofrénia je to fakt len dačo reziduálne, zvyškové, pozostatkové. Preto to psychiatricky rámcujem len bez názvu ako "Matejove duševné ochorenie".

Takýto je teda môj súčasný stav a to, čo vykazuje môj psychiatrický obraz.
Tento príspevok som písal ako výsledok mojich dumaní, keďže sa v posledných dňoch strašne nad sebou zamýšľam a mal som potrebu sa zveriť aspoň s časťou dumacích výsledkov.

matej

ja mam teraz vyjadrene dost vyrazne negativne priznaky, ale na prvy pohlad to asi skoro vobec nie je vidiet. je to tym, ze vobec nemam "postihnutu" rec, vyjadrovanie ani mimiku tvare. takze posobim asi skoro normalne. akurat ja sa citim dost taky prazdny, nemam elan, energiu, volu k niecomu sa rozhybat. mam aj anhedoniu. nemam ziadne plany, ziadne sny a niekedy mi je to aj jedno. lieky nechcem v blizsom case uz skusat ziadne. mavam z nich casto este horsie stavy a som z toho uz vycerpany. najhorsie je, ze popri minusovych priznakoch, mam tu vztahovacnost. cize kvoli negativnym priznakom sa mi nechce vela toho s ludmi podnikat, a ked sa premozem, tak mi je zas kvoli vztahovacnosti a uzkosti s ludmi zle. celkovo mi lieky moc nezaberaju, co bude asi tym, ze mam skor nenapadnu formu ochorenia s velmi plizivym nastupom, kedy som bol vpodstate roky nelieceny.

to len teraz tak "nahlas" uvazujem o svojom stave.

Pekný dník vám prajem. Som tu nová, hoci s touto duševnou chorobou žijem cca od 16tich. Nikdy nie je ale neskoro na začiatok niečoho, a práve teraz som dostala potrebu podeliť sa s niekym so svojimi myšlienkami. Priznám sa, že mi ani vo sne nenapadlo, že niečo ako takéto fórum existuje. Takže trocha vám načrtnem moju situáciu. Za celé obdobie mojej liečby som mala 2krat relaps. Cítim sa v podstate celkom fajn, ale vždy môže byť aj lepšie. Mojim asi najväčším problémom je, že nemám dostatok pevnej vôle a neviem si ani určiť jasne, kam by mal môj život smerovať. Momentálne sa ale borím s tým, že mám prácu, ktorá ma už nenapĺňa. Je to práca v školstve,no doslova mi to už odoberá dosť energie a ani nemám nejakú veľkú motiváciu k jej vykonávaniu (nemyslím tým plat). Chcela by som zmeniť robotu, no horšie je, že nemám veľmi predstavu čo a kde by to malo byť. Čo sa týka pocitov, tak som na tom v celku podobne s tým, že som skôr introvert a radšej počúvam ako hovorím.
Tak len toľko ...hádam to nebolo až tak od veci

Ahoj dzuli08,
vítam Ťa na fóre a prajem veľa energie do zvládania ochorenia. Považujem za heroické zvládať prácu, ktorá Ťa nenapĺňa, ale pracovať. Viem ako je to ťažké zvládať, lebo za život sa u mňa nakrátko vystriedalo viacero zamestnaní. Čítam v Tvojom príspevku, že si mala 2X relaps (aká diagnóza?). Prognóza u schizo ochoreniach, v prvom a druhom relapse, je tak pomerne dobrá.

Držím palce. Tuto

mam taky pocit, ze stastie cloveka ani tak nezalezi na tom, ako zavazny ma priebeh choroby, ale skor na tom, ako to ochorenie prijime. ked sa zmieri s urcitymi obmedzeniami, ktore choroba prinasa, a ktore nie je tak uplne v jeho moci zmenit, moze nadobnut pokoj. tym nechcem povedat, aby sa clovek nesnazil vydavat zo seba co najviac, ale aby si bol vedomy svojich limitov, a ked sa mu napriklad neda sustredit na citanie, nebyt kvoli tomu smutny a trapit sa nad tym, ale skor hladat inu cinnost, ktora by ho bavila a naplnala, a ktoru je schopny vykonavat. bol aj nejaky vyrok v tom zmysle, ze cely zivot premarnime tuzbou po tom, co nemame. toto vsetko sa ma velmi tyka, kedze ja mam casto myslienky a tuzby na to, co pre mna nie je realne. ale zase, nie je dobre byt bez tuzby, nemat sen. chcel by som sa teda snazit zmierit s niektorymi vecami, nehladat stale zazracny liek, ale prijat niektore obmedzenia, ktore choroba sposobuje.

neviem, chcel som sa zverit so svojimi myslienkami a vlastne tuzbou nehnat sa stale za niecim, ale skor uzivat si to, co mam. ci sa mi to podari vobec neviem.

Súčasný stav mojho ochorenia. Žiadne bludy už skoro dva roky. Avšak trápi ma že vobec nerozprávam. Iba keď sa ma niekto niečo spýta. A mám strašný nezáujem o všetko, vobec nič ma ani ttochu nebaví

V týchto dňoch sa mi trochu spomalilo už aj tak pomalé tempo písania práce do školy. Ako píšem v témach o bývaní, pracovných cieľoch a v "Ako sa máš", tak sa mi tohtotýždňové turbulencie začali čiastočne upokojovať. Mávam teraz psychické nezvládania aj z bytovej otázky, z otázky svojej insolventnosti, z otázky zlej tolerancie môjho pracovného kolektívu, z otázky flush, z otázky bolenia hlavy, z otázky prežierania, často veľmi finančne nákladného. V tento týždeň sa mi tieto "otázky" nahrnuli nejak viacej dohromady a naraz, čo mi spôsobuje depresívne stavy.

Som však rád, že:

- bytovú otázku mám teraz dobre poriešenú po novom tým, že mnou interesovaný bytík je dostupný a čakám na telefonát realiťáka, takže šanca, že sa predaj zrealizuje je veľká. Nemusím sa teda teraz trápiť nad iným hľadaním a vytelefonovávaním
- insolventnosť súčinne s ťažkosťami v práci mám teraz poriešené úspešným zaslaním životopisu do agentúry, kde si môžem na víkendy privyrobiť podľa mojich kritérií slušne a dostatočne - a zároveň to môže fungovať ako poistka, keby som musel dať výpoveď v hlavnom pracovnom pomere, tak nezostanem na ocot a uplatím najnevyhnutnejšie... zároveň si vyskúšam priemysel znovu a opäť, čím začnem skúmať svoje možnosti v tejto sfére do budúcna, nakoľko v niektorých pozíciách tu v okolí v priemysle platia veľmi dobre, aj o tretinu viac, než mám teraz

Flush riešim naďalej BB-krémom od Mixy. Pomáha to dostatočne na to, aby som to neprestal na seba cápať. Ale je to len barlička. Celkovo je teraz také akési špatné počasie, tak budem trpezlivo čakať na jarnejšie obdoby, že reku slniečko mi tú tvár nejak zlepší. V súvislosti so slnečnejším počasím verím aj v ústup bolestí hlavy... Prežieranie riešim sporadicky, niekedy si dám maškrtu, inokedy si odopriem, mávam chvíle počas dňa, kedy víťazím, inokedy som slabý. Trochu menej pijem tekutín, obmedzujem sýtenosť kvôli plynatosti a nafukovaniu. Dnes som pil pomerne málo a celkom prekvapivo mi chutila čistá voda - asi preto, že som bol reálne smädný a nepil som len pre pitný režim, ale kvôli skutočnej potrebe. Momentálne neviem presne riešiť žravosť - sporadicky píšem na fórum svoje všelijaké metódy a pokusy, ako sa ovládať, niekedy svedčím o úspechu, a potom zrazu napíšem príspevok, že som žral zase. Takže je to proste boj, hlavným cieľom mi je teraz nadobudnúť nad sebou kontrolu a nepribrať, udržať si status quo. Duchovný život mám v troskách, v kostole som nebol asi 4 mesiace, občas sa modlím, prevažne vlastnými slovami. Na spovedi som nebol zmieriť sa... už tomu bude rok teraz. Mrzí ma to, nežije sa mi so svojím svedomím ľahko, verte mi, ale nie je to jednoduché sa zlepšiť.

Zápasím, furt prehrávam, vstávam, padám, lepším sa, plánujem si, predsavzatia si robím vo všetkých sférach svojho žitia každé ráno a každý večer. Ale veci sú ťažké... nejde to všetko len tak zmeniť zopár cieľmi z akéhosi diára. Ľudská psychika je vrtkavá, vždy nás niečím prekvapí, ba priam zaskočí. Už si myslíme, že sme prichystaní na všetky vrtochy nálad, depresií, úzkostí... a že tento raz svoje predsavzatia a boje vyhráme, zvládneme, a just si psychično nájde niečo nečakané, nejakú štrbinku, ako našu sebadôveru narušiť. Áno, kto nebojuje sám so sebou, bude samým sebou porazený - ale platí aj, že sme často porazení samými sebou, hoci bojujeme. Na obhajobu zmysluplnosti boja si vtedy pripomínam, že sa to oplatí aspoň pre tie svetlé chvíľky. Chvíľky, keď sa veci zdajú ako-tak prijateľne a znesiteľne. A ak sú tie svetlé chvíľky maximalizované naším bojom, tak naše snahy stáli za to.

Teraz, keď sa mi trochu upokojuje myseľ, tak sa môžem posústrediť možno aj na študijnú seansu. Ešte uvidím zajtra, ako to bude v kolektíve a aké budú vzťahy. Zatiaľ čo na dnešnej smene je často priestor pre perverziu, na zajtrajšej smene sú zase kolegyne, ktoré sú voči mne odmerané, neberú ma ako kamaráta, ktorý by bol jeden z nich, budujú si odstup a neraz ma pretriasajú na pokladni v rečiach... Takže hoci bude vulgarizmov a perverzie určite menej, zase budú vyskakovať na scénu vzťahy a dusno. Je pol druhej v noci, mám v sebe kofeín a ginko, asi sa pomaly presuniem do Wordu a popíšem aspoň 2 normostrany práce. Nejak na mňa ale ide zase ľútostivosť a slzy, tak neviem, či z dnešnej seansy niečo bude. Pôvodne mala fungovať už od desiatej, lenže som sa začal rozpisovať tu na fóre a vylial som si tu vo viacerých príspevkoch dušu. Pochopím, ako to nebudete čítať, je to naozaj dlhé a nudné. Malo to význam aspoň pre mňa osobne, že som sa vyrozprával a dostal to zo seba von.

Mám Vás rád.

ahoj kimi2028,

na úvod ta nechcem postrasit ale podla mojich skusenosti si este len na zaciatku,neviem presne aku mas dia ale mne presne urcenie dia trvala asi tak 8-9 rokof,potom mi pani a damy specialisti/ky urcili dia ako paranoidnú schizu,

dnes po diagnoze cca 14 rokof uz 5-6 rok sa mam pomerne fajn,som stabilizovany a schizu (psychozy) spozorovávam iba ked idem na noc spat,raz su haluze a bludy mierne silne a raz su zahmlené inyma dolezitíma myslienkami.

krmivo pre psycho-psa zerem kazdy den a doba za hranicami normalneho sveta je asi tak tri dni,teda po troch dnoch bez krmiva som dilinko,

no a ako som pokrocil vzivote so schizou?

hotova katastrofa,robotu nie a nie zohnat,ani taku z ktorj by mi nebolo dobre,zenu,deti teda rodinu nemam a cas sa mi krati,zleziaceho cez sediaceho som v poslednej dobe presol na chodiaci typ cloveka "neber te to az tak vazne aj porpi tomto som zil a zijem v pohode"

ale z mojho pohladu sa nemam cim pysit,nedavno som zakopal do zeme soc.siete ako fb a google,dosledok bol taky ,ze som sa na tych sietach citil ako blbecek,dilinko,prilis vela aktivity a ziadna poriadna fb tvar,ktora by ma solidne reprezentovala,ukoncil som to i kvoli tomu,ze ludia ktorich som mal v kontaktoch ,sa mi zdalo,ze miestami sa na mna pozerali tak ako na fb-veho blbecka,

uvazoval som nad mnohima vecami regnutima na nete,ale vymazavat hystoriu nemienim,co bolo to bolo,necham ucty a konta ako mrtve,aj som si ich odstranil zo zaloziek,

in spe:

pokracovat vo svojej praci a plneni svojich planov a cielov,
ci prijmem nejaku tu drobnu zmenu v mojom zivote bolo doteraz otazne,ale som za,i ked si navravam ze nepotrebujem,kazdy novy den je niecim vynimocny a treba si ho uzit naplno az do vycerpania.

Dnes je 19. deň na znížených liekoch.

Situácia v mojom ochorení je zhruba priaznivá, po takmer 3 týždňoch zníženej medikácie zatiaľ nemôžem hlásiť výrazné zhoršenie zdravotného stavu. Skôr pokračujú typické problémiky, ktoré boli aj predtým. Azda jediné, čo evidujem, je navýšenie trémy a zlé verbálne vyjadrovanie zoči-voči. Mohlo by to nejak súvisieť s prvkami sociálnej fóbie, čo by sa mohlo vysvetliť zníženým escitalopramom, alebo trebárs len jednoducho vysadeným Spitominom, ktorý mi predsa len nejak ako anxiolytikum korigoval "stavy napätia".

Spánok mám zhruba dobrý, raz som mal spánkovú paralýzu, inak mávam sny ok a keď sa zobudím zle alebo unavene, tak sú v tom dôvody vždy tie isté, ako to bolo aj pred znížením liekov. Zaspať som schopný po zhasnutí zhruba do 45 minút, v pesimistickom scenári do hodiny. Vstávam zväčša na viackrát, presúvam vždy o 8-9 minút neskôr asi tri-štyrikrát. V rámci psychohygieny sa takéto vstávanie neodporúča, viem. Ale žiaľ, stáva sa mi až príliš často, že ma budík zobudí uprostred živého sna, a ja som jednoducho ešte príliš kvázi "zasnený"  mimo reality, aby som sa ihneď na povel vytrepal z postele.

Čo sa týka nálad, situácia je skôr dobrá. Pomáham si buď zdravotnými pôstami, alebo jednoduchou reštrikciou kalórií, čo má pomerne dobrý vplyv na veselosť nálady kupodivu... (a ľahkosť v bruchu a na sebaúctu, že si viem rozkázať - ale zase ak to nedodržím, tak sa viem cítiť dosť deprimovane a viem sa nemať rád za to, čo nie je zdravý prístup ). Tiež mi pomáha cvičenie, síce nie tá únava z brušákov a činiek, ale skôr strečing a ohýbanie chrbtice. Výrazne mi pomáha chladná sprcha, nie studená ľadovo-medveďová, ale iba taká vlažno-chladná. A beriem tiež béčkové vitamíny a kofeín. Tieto spomínané faktory mi fungujú ako veľká antidepresívna podpora, fakt si myslím, že je to efektívne.

O nejakých 13 dní znížim podľa doktorkiných pokynov stabilizátor nálady Orfiril Long z 500mg-0-1000mg na dávky 500mg-0-500mg. A budem čučať ďalší mesiac, čo sa v mojom duševne deje-nedeje. Pravdepodobne sa mi dovtedy minie Invega šestka, ale ešte si asi nepôjdem dať predpísať trojku, ako to mám prisľúbené, ale vezmem ešte šestku a až po minutí tej ďalšej škatuľky, ak pôjde všetko dobre, by som išiel zrekapitulovať vývoj lekárke a skonzultovať prisľúbené zníženie Invegy. Jeseň 2018 by tak mohla byť na úrovni Invega 3mg, Escitil 10mg, Orfiril Long 1000mg. Následný postup by som potom v zime asi zameral na ďalšie zníženie buď AD, alebo Orfirilu, podľa zváženia doktorky. Otázne je, či to dovolí, lebo bude zima, bude vianočná sezóna, veľa napätia v mojej práci, takže možno bude na mňa tlačiť, aby sme ďalšie kolo znižovania opäť odložili, a síce na jar 2019. Neviem to odhadnúť.  

Flush vnímam momentálne ako zlepšenú. Počasie mi v tejto súvislosti pomáha, teplo a slnko mi to preliečuje, čo je paradoxné, nakoľko u väčšiny pacientov s rúžovkou má práve slnko a teplo skôr negatívny efekt. Ale vždy som to tak mal, že cez leto sa mi flush zlepšovala a skôr tie prechody (jar, jeseň), kedy je ešte dlho svetlo, no zároveň ostrý chlad, mi boli rizikovým deprimujúcim obdobím.

Známka v súčasnom vývoji 1-.

matej

V ostatných dňoch cítim akési vyčerpanie, prejavujúce sa v demotivácii a lenivosti. V práci mi poklesla badateľne výkonnosť - vyhýbam sa a odkladám povinnosti. Kofeín mi v tieto konkrétne dni zaberal nedostatočne, naopak vzpruhu cítim po sladkom, najmä sladké džúsy z koncentrátu, alebo iné sladké tekutiny. Som skutočne navyknutý fungovať na báze rafinovaného cukru... je to závislosť, ktorú keď sa usilujem prekonať znižovaním, tak mi automaticky klesá aj výkonnosť, aj vitalita, motivácia, aj nálada. V ostatných 2 dňoch som si nedal béčkové vitamíny, tak možno aj to významne prispelo k zhoršeniu situácie. Skúsim si ich opäť nasadiť. V tieto dni som mal aj fázy premršteného jedenia (napr. dnes mcdonald, plus mnohé iné chody a sladkosti). Kupodivu na béčkových vitamínoch som nezaznamenal zásadne zvýšenú žravosť, skôr teraz po ich vysadení.

Moje ťažkosti možno súvisia aj s tým, že sa snažím minimalizovať stravovanie, a niekedy úplne vynechám obed. Zdá sa, že najlepšie fungovanie som mal na riadnych teplých donáškových obedoch aj s polievkou za súbežného zníženého jedenia na svačiny (teda minimálny olovrant a žiadna desiata). Voľakedy som za éry žitia u rodičov jedával dosť veľa červeného mäsa, teraz minimum. Sem-tam sa mám dôvod domnievať, že môjmu telu to mäso chýba, som nulková krvná skupina, tí sú vraj mäsožraví, tak možno s mäsom moje telo funguje lepšie, ktovie. Možno moje telo potrebuje riadne jesť, možno menej kalórií, len okolo 8000-9000 kJ, ale za to teplý varený obed a sýtu večeru, nie jeden-dva krajce omargarínovaného chleba.

To len tak rozmýšľam, že čo bolo predtým inak, že som fungoval lepšie. Za éry "rodičov" som tiež nejedol takmer žiaden rafinovaný cukor, len málo kde-tu. Teraz je to každodenná vec a bez cukru mám psychické absťáky. Nechcem sa vyhovárať, ale je pravda, že som sa tomu naučil od kolegýň v súčasnej firme. Pre ne je cukor dôležitý, zatiaľ čo ja som skôr preferoval tuky. Ony svojím pohosťovaním a nosením maškŕt do kancelárie zaviedli iný poriadok, žiaľ, a ja som urobil tú chybu, že som tomu neodporoval. Keď si predstavím, že voľakedy som nemusel mať nič sladké celé týždne, tak mi to znie ako sen. Aj energeťáky som pil vo veľkom len sladidlové, teraz mi už tieto diétne bez cukru ani nechutia.  

Pokrok je, že som sa naučil piť vodu z vodovodu. Prakticky 70-80% pitného režimu mi tvorí každý deň už dosť dlhú dobu len voda, čomu sa teším (pod 2,5 litra zväčša nejdem). Bol to oriešok si zvyknúť, zo začiatku mi z nej bolo ťažko a tiež mi tvrdlo brucho a bol som plynatý z nej. Časom sa to upravilo a je to už lepšie teraz. Skôr mi vadí niekedy jej kovová chuť z potrubia, ktorá podporuje aj všeobecný zápach z úst. Riešim to zväčša ústnym mentolovým sprejom. Skúšal som aj žuvačky, ale nevyhovujú mi. Navyše ústny mentolový sprej nielen osvieži dych, ale aj mierne utlmí akútnu žravosť.

Takže opatrenia do ďalších dní na podporu vitality:

• pokračovať v pití vody
  
• rafinovaný cukor obmedzovať (žiadne sladkosti, džús občas, najviac 2krát do týždňa, ideálne 1krát)
  
• papať ráno béčkové vitamíny
  
• kofeínu trochu menej, najviac 400 mg, lebo opäť sa mi robí tolerancia a pri 500 mg sa mi navodzuje opačný efekt (útlm)
  
• spánok, resp. večierka najneskôr o 23:00; prvýkrát nech zvoní budík najskôr o 6:45, a nie o 6:20 alebo tak nejak ako doteraz, snažiť sa vstať na čo najskorší raz, nie opätovne zaspať 3-4krát, kým reálne už vstanem z postele (optimálne dosiahnuť vstanie najneskôr na druhé zazvonenie)
  
• lieky podľa predpisu
  
• okrem béčiek žiadny iný suplement
  
• cvičenie obmedziť späť na základný režim (chrbát, strečing, kĺby) a pekne každý deň (lebo už som mal tú minisústavu takú, že ma to začalo odrádzať a stalo sa mi, že som sa na ňu netešil, čo viedlo k jej odkladaniu a necvičeniu, musím preto zaradiť spiatočku do východzej pozície a začať si zvykať opäť iba na túto jednoduchú východziu pozíciu)
  
• skúsiť vymyslieť možnosti, ako si opäť kupovať donáškové obedy v práci (teplé obedy s polievkou) - jedna z tých možností sa týka finančnej dostupnosti a skúšam ju zrealizovať privyrobením si v tej víkendovej brigáde
  

V súčasnosti známka 2.

Ďakujem za prečítanie, kamaráti.

S pozdravom
Váš vitalitu hľadajúci kamoš
matej