Chudnutie pri antipsychotikach

Neti napísal:Počítanie kalórií je hlúposť a nie je to len môj názor. Čo takto namiesto strácania času s vedením stravovacieho denníka, zdvihnúť nejakú činku a chvíľu si zacvičiť?

Činky zdvíham a cvičím aj iné cviky pravidelne. Tiež som o tom už písal veľa ráz, a takisto aj vo vyššie uvedenom príspevku. Zapisovanie si kilojoulov môže byť pre niekoho hlúposť, v poriadku. Ak mu pomáha na chudnutie a na dosahovanie výsledkov niečo iné, je to super. Mne v živote pomohlo najviac evidovanie prijatej energie. Vďaka tomu som dal dole už asi 38 kíl a dlhodobo som sa vďaka tomu udržoval a nepribral som v podstate späť doteraz. Nepropagujem to teda ako niečo, čo je istá cesta k výsledkom, alebo "jediná správna cesta". Nič také, ako jediná správna cesta nie je. Rovnako by som si nič nedovolil označiť ako "hlúposť", hoci by som sa mnohými spôsobmi a cestami osobne nevydal. Skrátka, každý nech robí to, čo mu pomáha. Všetko, čo pomôže a čo prinesie dlhodobé výsledky, sa ráta. Každý si nech zvolí svoj spôsob, ktorý mu viac sadne. Mne najviac sadla táto evidencia, a preto sa jej aj držím. Cvičenie riešim až následne, zhruba posledné 3 roky.

Matej napísal:Nepropagujem to teda ako niečo, čo je istá cesta k výsledkom, alebo "jediná správna cesta". Nič také, ako jediná správna cesta nie je. Rovnako by som si nič nedovolil označiť ako "hlúposť", hoci by som sa mnohými spôsobmi a cestami osobne nevydal.

Neviem, prečo môj príspevok vzťahuješ k sebe. Citoval som len doktorov, s ktorými zdieľam názor. Nerozumiem preto moralizujúcemu tónu v tvojej reakcii...

Počítanie kalórií môže viesť k obsesívno-kompulzívnemu správaniu (ak na to máš predispozície - ktoré máme obaja). Na to ťa upozorňovala aj dr.. Takže je to to isté ako užívať kokaín (lebo ti pomáha) a nepovažovať to za hlúpe. Okrem toho si nejaké obdobie nepočítal kalórie. Dokonca si písal, že si tento návyk výrazne oslabil, preto ho nevieš obnoviť. A nepribral si, že. Priberanie (a teda chudnutie) preto nemá nič spoločné s počítaním kalórií.

Ahoj @Neti.

Myslím si, že je irelevantné, či to hovoria aj niektorí doktori. Takisto je vlastne jedno, či to vzťahujem k sebe alebo nie, v oboch prístupoch by som povedal to isté. Veď koniec koncov je to vec, ktorá sa má týka osobne, čiže určité vztiahnutie k sebe a určité vychádzanie zo seba pri odpovedi je vtedy prirodzené.

Čo sa týka obsesie, áno, môže to viesť k ortorexii a úzkosti z nedodržania žiadanej bilancie. So všetkými vecami sa spájajú aj riziká, trebárs aj cvičenie môže viesť k závislosti, ku kultu tela, telesnému narcizmu, alebo trebárs k zraneniam. Tak aj táto cesta k výsledkom vie so sebou priniesť riziká, a síce teda tá spomínaná ortorexia a úzkosť, či frustrácia. Viem, že je to klišé, ale naozaj platí, že treba všetko s mierou, a teda aj bežné evidovanie prijatej energie môže človek duševne spracovať bez nežiaducich dopadov. Trebárs na Tabuľkách je fórum a komunita, kde ľudia majú s evidenciou bohaté výsledky, a naďalej hlásia, že im to k ortorexii nevedie - naopak, benefity a výsledky sú markantnejšie. To, že sa to dá zvrátiť do chorej podoby, je skutočná druhá strana mince, tak ako pri cvičení alebo pri iných spôsoboch chudnutia. Všetkého moc škodí.

Energiu som neevidoval približne iba od februára do júla. To, že som nepribral viac ako 2 kilá, bolo najmä z toho, že som zhruba 7 rokov neustále energiu evidoval, takže mám v oku čo a koľko môžem zjesť, aby to bolo ok. Inými slovami, viezol som sa na rozbehnutej lokomotíve zotrvačnosťou. A v čase, keď som už začal strácať pojem o tom, čo všetko do seba dávam, prišla koronakríza, schudol som prudko pri ťažkej fyzickej práci v sklade, a potom 2 mesiace som bol zavretý v garsónke s minimálnym stravovaním z finančných dôvodov. No od toho mája, júna som začal zase pozvoľna priberať, asi 2 kilá za mesiac, čo je presne efekt, aký spomínajú v komunite, že nastane, keď sa človek postupne prestáva kontrolovať a strácať pojem o strave. V júli som následne sa už začal kočírovať, redukovať, až som následne začal zapisovať, a to už potom viedlo k založeniu Stravovacieho denníka a neskôr k návratu na účet na Tabuľkách. Takže počas leta sa to podarilo zápiskami zase včas zastaviť.

Ťažko teda usúdiť, že zopár mesiacov nezapisovania znamená, že zapisovanie nemá súvis s chudnutím. Najmä keď vo fázach v rokoch 2013, neskôr 2015 a ďalej som intenzívnou kontrolou limitu šiel dolu presne podľa zdravotných kritérií asi 1 kg/týždeň. Obrovské množstvo ľudí, keď schudne, tak znovu začne priberať. Aj v tom má moja absencia jojo-efektu súvis so zapisovaním, lebo som sa v dlhých obdobiach, keď som nechudol, udržoval dodržovaním limitu podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva. Spájal sa s tým všestranný psychologický pozitívny efekt, ktorý mi pomáhal sa tohto zvyku držať, a samozrejme aj praktický efekt čo do výsledkov.

Niektorí lekári naozaj súdia, že nie je zrovna správne takéto zapisovanie, a často sú to lekári, ktorí sami buď propagujú alternatívne názory na stravovanie (riešia témy ako lepok, sacharidy, pšenica, vyhranený dôraz na jednu zo živín (napr. tuk), selektívne vynechávanie niektorej zo živín alebo niektorého druhu potraviny a podobne), alebo prípadne majú dokonca sami nadváhu. Samozrejme sú aj lekári, ktorí nezapadajú do tohto opisu a majú profesionálny záporný názor na tento spôsob evidovania. Čo sa týka nadváhy, len tak odľahčene dodám, že napr. moja doktorka, ktorá ma vystríhala pred ortorexiou, má sama nadváhu.

Naopak mnoho lekárov, napr. aj tí, ktorí píšu na komunite na Tabuľkách, alebo napr. aj tí, čo spravili vyhlášku o doporučenom energetickom príjme obyvateľstva v rámci Ministerstva zdravotníctva, alebo aj lekári, ktorých knihy som čítal, veľa argumentujú, že v podstate kedykoľvek dochádza u niekoho k poklesu hmotnosti, tak sa jedná o nižší energetický príjem verzus výdaj. Táto negatívna bilancia, deficit, sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi, trebárs hormonálne zvýšením výdaja excitáciou štítnej žľazy, alebo cvičením, napr. navýšením objemu svaloviny (ktorá spotrebúva energiu a zvyšuje oproti príjmu výdaj), alebo trebárs obmedzením stravy. Aj to obmedzenie stravy je rôznorodé, či už obmedzenie konkrétnej potraviny alebo živiny, alebo celkové sledovanie energetickej bilancie zapisovaním, alebo "len taká bežná" sebakontrola typu "3 jedlá denne a dosť". Všetky prístupy dosahujú schudnutie úplne rovnakým spôsobom, a síce že vedú k negatívnej energetickej bilancii. Rozdiel je iba v tom, čo človeku viac sadne, čo človeku prinesie vzhľadom na jeho zvyky, životný štýl a psychiku dlhodobé výsledky. Niekto trebárs môže byť na delenej strave celý život a dosahovať tú negatívnu bilanciu takto. Niekto však takto žiť nevie, aspoň nie dlhé roky. Ja napríklad tak jesť neviem, nevydržím. Celkovo z celého spektra spôsobov, ako dosahovať dlhodobo výsledky negatívnou bilanciou, sa mi najviac osvedčilo to zapisovanie a držanie sa limitu. Niekto na to ide ináč... vydrží duševne pri inom type spôsobu. Taktiež, ak sa vrátim na začiatok príspevku, s každým spôsobom, ako dosahovať negatívnu bilanciu, sa viaže aj riziko, riziká. Každý spôsob sa dá zvrtnúť do nezdravej podoby, aj to moje zapisovanie, ako som priznal.

matej

Primeranosť nie je klišé, ale jedna zo základných životných dovedností, keď už si to načal. Lenže argumentovať primeranosťou u ľudí, ktorí majú predispozície k patológii, je úsmevné (a rozhodne nezodpovedné). Je to ako postaviť fľašu vodky pred abstinujúceho alkoholika a očakávať, že si dá len pohárik denne. Veď tá predispozícia spočíva práve v neschopnosti dosahovať primeranosť. V týchto prípadoch je nutnou podmienkou nulová tolerancia, nie?

Možno tvoje chudnutie spočívalo v tom, že ťa zapisovanie do tabuliek upokojovalo alebo zamestnávalo, dávalo zmysel apd., preto si nemal tendenciu zajedať úzkosť alebo nudu. To ale môžeš užívať aj benzodiazepín s rovnakým výsledkom.

A nie je jedno, či to vzťahuješ k sebe alebo nie, lebo si (zbytočne!) reagoval moralizujúcim štýlom, čo je postoj nadradenosti ("ja som lepší ako ty, lebo nepoužívam slovo hlúposť").

Nemyslím si a ani nie som lepší ako ktokoľvek iný, no aj tak vnímam v slove "hlúposť" prítomný odsudzujúci akcent. Mrzí ma, ak to vyznelo moralizujúco, no neviem vlastne, či sa dá nevyvolať dojem moralizovania, ak nejakými slovami poviem, že si myslím, že nesúhlas s hodnotou druhých ľudí sa dá vyjadriť - nazvime to - menej konfrontačne, než otvoreným slovom "hlúposť". Nepísal som to preto, že by som to vzal ako útok na seba, vôbec nie. Jednoducho som zo svojho hľadiska chcel povedať nesúhlas s takýmto typom súdenia a gramaticky som to štylizoval na svoju osobu, resp. vychádzal som zo seba. Seba poznám, ako je jasné, najlepšie, takže opísanie, "ako to je u mňa", mi príde najvhodnejšie, najmenej konfrontačné, lebo tým sa vyhnem tlaku na niekoho, aby "to platilo" rovnako aj uňho. Ja by som to tak nepovedal proste, ale keď to tak niekto povie, zostáva mi to len strpieť. Ale tým, ani tým, čo som písal teraz, vôbec nechcem povedať, že som morálne lepší či nebodaj nadradený. Také niečo vôbec nie je pravda. Ak z toho máš taký dojem, že to nejak implicitne v sebe zahŕňa, vedz, že to tak vôbec nemyslím.

Primeranosť v mojom prípade vnímam ako dobrý spôsob vyhnutia sa zvrtnutia zápiskov do nezdravej podoby. Sedem rokov zápiskov so žiadnymi alebo takmer žiadnymi komplikáciami vo veci duševného zvládania tejto metódy, mi osobne predstavuje dostatočnú oporu pre vieru, že je to v mojom prípade ok. Myslím si, že už dávno by som javil známky ortorexie a obsesie za také obdobie, a musel by som to riešiť psychologicky alebo psychiatricky, lebo by som to nezvládal. Naďalej však výsledky sú uspokojivé, postava je ok, podváhu nemám, BMI mám asi 21,5, vyľaďujem cvičením a sebakontrolou ešte posledné centimetre z pása, čo je mi skôr koníčkom a zámienkou, aby som vážnejšie nepriberal. V mojom prípade vôbec nemusím abstinovať na spôsob alkoholika, lebo skrátka za 7 rokov som mal úzkostné krízy alebo depky, trochu sa podobajúce svojou tematikou na ortorexiu, len v zopár fázach, a trvalo to krátko, deň či zopár dní. To z plochy siedmich rokov vedie vskutku skôr k tej výzve na primeranosť. Čím viac si rozumiem a svojím motívom, tým si viac celý proces užívam a mám ho skôr ako koníček. Najmä keď si vezmeme, že moja miera precíznosti v zapisovaní naprieč rokmi bola väčšinou biedna, čo len svedčí, že som to nebral všetko úplne perfekcionisticky alebo úzkostne. Skôr si to tak kočírujem, sledujem, mám rád tie údaje, grafy, výsledky. Som melancholik a čítal som, že títo ľudia majú také "nemecké" kontrolovanie života radi. Aj mne to prináša do dní systém a vedomie kontroly. To je vlastne to, čo som v predchádzajúcom príspevku myslel tým "psychologickým všestranným efektom".

Čo sa týka Tvojho druhého odstavca, no, ono to je vlastne jedno, že či som nemal tendenciu zajedať úzkosť alebo nudu kvôli zamestnávaniu sa Tabuľkami (ktorými sa ale priemerne zamestnávam len 15 minút denne približne). Tak či tak, ako som písal, ide o jednu z ciest k negatívnej energetickej bilancii, a zrovna ide o takú cestu, ktorá mne sedí. Sedí, čiže som schopný sa jej držať zľahka dlhodobo, a teda mi môže prinášať aj efekt dlhodobo (udržať ma na optimálnej váhe roky). Benzodiazepín mi neprinášal podobný efekt - možno aj preto, že ho dlhodobo nemôžem brať, je to teda neudržateľný životný štýl. Aspoň u mňa a pri takom prístupe mojej psychiatričky, aký ona má. A to, že ma zapisovanie uspokojovalo, áno, to je jeden z tých aspektov spomínaného "psychologického efektu", ktorý ide ruka v ruke s praktickým efektom. Podobne sa tak dá hovoriť aj pri cvičení, ak niekto ide prevažne touto cestou. Alebo pri iných spôsoboch. Cestou cvičenia vlastne idem aj ja už pomerne dlhú dobu, kombinujúc s Tabuľkami, hoci to nemám naďalej také dôsledné. Dôvody som písal už všelikde, aj v téme "Ako sa máš". Je to dobrá cesta, cvičenie mám rád, najmä v tejto životnej fáze, keď už rysovanie svaloviny je rýchlo vidieť, nakoľko je tukovej hmoty zväčša málo. Tiež tu musím voliť primeranosť, lebo mal som, ako som spomínal, fázu, kedy som cvičil polhodinu ráno a polhodinu večer (posilňovanie) každý deň 2 týždne v kuse, a teda odpálilo ma to. Je to tak, ani sa nedivím, skrátka je to u mňa relatívne nový spôsob, tak mám menej sebapoznania a skúseností, ako svoju predispozíciu, o ktorej si vravel, nerozvinúť. Pri zápiskoch energie je to už viac-menej ale po takej dlhej dobe našťastie ok.

Zdravím a obdivujem všetkých, ktorí pracujú na chudnutí. Musím aj ja vážne už začať.... poraďte mi, ako sa donútiť do cvičenia? vaše tipy grify......Ja som v tomto veľmi lenivá. Neviem pravidelne cvičiť, hoci by mi to isto pomohlo. Ale už som si povedala že aspoň tá plaváreň bude najčastejšie ako sa mi bude dať.
Tak cvičeniu zdar !

Ahoj @dzuli08.

Rozmýšľal som tuho, aké grify poradiť na donútenie sa do cvičenia. Hoci som si už na cvičenie osobne vcelku zvykol, vlastne si neviem nejako schopne vybaviť svoj postup návyku. Pravdepodobne na to musíš ísť dosť pomaly. Začať s málom, to opakovať pravidelne a každý týždeň si čosi pridať. Začať s málom, hoci by sa Ti zdalo, že si vieš "nabrať" na seba aj oveľa viac. Áno, človek to jednorazovo zvládne, ale prídu "zamračené" dni a komplikácie v duševnom rozpoložení, a už človek sériu vynechá... A jeho úsilie sa zastaví, paralyzuje. Treba naozaj si stanoviť najprv kúsok, niečo ľahké, základné, čo zvládneš ľavou zadnou nielen na prvý raz, ale hlavne aj opakovane v dňoch, keď budeš psychicky na tom horšie. Napr. len taká základná rozcvička, základný strečing, ohýbanie rukami, nožkami, trupom, hlavou a tak. Niečo na 3 až 5 minút. Možno aj menej. A takto to robiť týždeň-dva a skúmať, či si to schopná robiť aj vtedy, keď je zdrvujúco málo času, alebo sa cítiš z rôznych dôvodov duševne zle či lenivo. Podľa najmä tých zlých dní zistíš, či si si nabrala na seba veľa, alebo akurát. Nie podľa tých dobrých dní, kedy človek máva pocit, že vie odcvičiť pokojne aj desiatky minút. To sa pri absencii návyku nedá dlhodobo vydržať. To je záležitosť až pre tých, ktorí už majú návyk.

Toto by som teda dal ako taký grif - ísť na to fakt pomaličky, kúsoček si stanoviť a skúšať pri tom vydržať určitý čas, trebárs týždeň, alebo aj viac (bez naberania ďalšieho), aby si si checkovala hlavne svoje navykanie v čase zlých dní. Až keď budeš vidieť na viacerých svojich skúsenostiach, že si sa k svojej ľahkej sérii vrátila aj v zlých dňoch, tak si budeš môcť trošku navýšiť level.

Ďalší grif mi napadá ujasnenie si motivácie. Že čo chceš cvičením dosiahnuť. Či štíhlosť, či vyrysovanosť, svaly, kondíciu, silu, pevnosť, "všeobecné" zdravie, dobrý pocit, endorfíny, energiu, dobrý spánok, zníženie vplyvu neuróz, schudnutie/zníženie percenta tuku a tak podobne. Alebo rôzna kombinácia spomenutého. Ak si niečo z toho zvolíš za zmysel svojho cvičenia, odporúčam Ti čítať trebárs na webe rôzne články, ktoré sa na tie Tebou vytýčené ciele zameriavajú a motivujú čitateľov v týchto konkrétnych smeroch. To veľa vie nakopnúť. Stále si pripomínať to svoje "prečo"... žiť ním. Najmä potom, keď sa Ti to začne plniť a začneš vidieť výsledky v rámci toho svojho zvoleného "prečo", tak Ťa to akosi kruhovo spätne opäť nakopne ešte viac pridať a viac sa tým istým motivovať. Lebo budeš vidieť, že to má zmysel. Vtedy sa už uzatvorí návyk a cvičenie samo osebe bude odmenou.

Veľmi Ti držím, džuli, palce. Maj sa pekne.

matej

Ahojte.

Nejaký čas si už vediem evidenciu papania opäť na Tabuľkách a zdá sa, že sa mi podarilo prejedanie dostať pod kontrolu. Avšak ako na potvoru, keď sa snažím naberať svalovinu a potrebujem určitý kalorický surplus, tak zrovna posledných asi 8 dní som bol v deficite. Nejako to tak vyšlo, že už bol príliš neskorý večer a nedalo sa viac zjesť, lebo to už by som jedol na spánok. Platí aj u mňa, ako u mnohých ľudí, že jedenie pred spánkom mi ho urobí nekvalitným a ráno sa necítim potom vyspatý.

Dnes miery 65,5 kg a 85 cm (-1,3 kg, -2 cm). Svalovina na ramenách reaguje na cvičenie a zvýšený príjem proteínov vcelku dobre zatiaľ. Obvod biceps/triceps sa konečne zväčšil o centimeter, čomu sa strašne teším, pretože sa mi to dlhodobo vôbec nedarilo. Bolo to ako zakliate. Hoci opticky sa mi to zdalo väčšie a rysované, krajčírsky meter ma dlhú dobu potešiť nechcel.

Na ďalší týždeň cielim sa viac snažiť o kalorický surplus (asi 10% nad obvyklý limit) a pokračovať v rozbehnutom.

Všetko dobré, kamaráti!

Diky Matej, určite nieco vyskusam z toho, treba sa mi niekam pohnúť (hlavne na dol s váhou) .... Aj pre lepší pocit, nielen kvoli kilam. Dúfam, ze si najdem cas a zaclenim do dna aj menšie cvičenie

Tak tak treba chudnúť. Mne sa darí na tom leponexe len veľmi pomaly. Nejde to tak rýchlo ako by som si želal, ale tak špeciálna diéta začína zaberať. Teda nie diéta, ale jem častejšie a 200 gramové porcie. Niekedy mi to pripadá vtipné hlavne, keď jem vecí, ktoré majú vyššiu váhu a tak logicky na tanieri vyzerá to málo ako včera keď som mal huskové knedlíky s omáčkou. Schudol som takto už cca. 10 kg. Mal som 118 a dnes mám stále veľa, ale tak mať 108 kg je lepšie ako útočiť na 120... Chce to asi len čas, ale mám to rozbehnuté dobre.

kimi2028 napísal:Schudol som takto už cca. 10 kg. Mal som 118 a dnes mám stále veľa, ale tak mať 108 kg je lepšie ako útočiť na 120... Chce to asi len čas, ale mám to rozbehnuté dobre.

Gratulujem, Kimi!

Ahojte kamaráti v tejto téme. Momentálne sa moje chudnutie zastavilo a ja neviem prečo, ale dnes bolo to všetko OK. Mal som totiž konečne tesne pod 108 (107,9 kg) o 14:00. Vážim sa väčšinou len ráno a myslím si, že je to úspech... Dúfam, že pôjdem ešte nižšie pomaly...