smutno mi je...

...a vnutri prazdnota taka velka, ze uz sa tam nic ine nezmesti.

Priateľu, nepoddávaj sa tomu. Je to len pocit, "just a feeling". Tvoja biochémia to takto dáva cítiť, pristúp k tomu uvedomelo a umelo s nadhľadom. Buď nad vecou. Ty a Tvoja myseľ si buďte dobrými kamarátmi, pripusť do nej len to, čo Ti neškodí, čo neohrozuje Tvoje zdravé myšlienky. Vezmi sa, aký si, maj sa taký rád. Si jedinečný človek, skvelý kamarát a máš dobré srdce. Máš cit pre psíka. Si veľmi hodnotný objektívnym meradlom a subjektívnym ešte viac. Táto pliaga nad Tebou nevyhrá, lebo si povieš, že sa žiť oplatí. Možno teraz nevnímaš veľa vecí, pre ktoré sa Ti oplatí snažiť a žiť. Skús si nejaké napísať z hĺbky svojho srdca a nevynechaj nikdy žiadne drobnosti, ako trebárs pekné teplé slnko vonku, alebo Tvoj psík, ako behá po vonku. Alebo to štebotanie vonku. Všetko sa usiluje akosi prežiť, istý známy filozof hovoril, že je tu akási slepá vôľa žiť, všetko sa niekam náhli, žije, niečo buduje, usiluje sa, kráča, nevedno kam a na čo. Ale robí to celá rastlinná a živočíšná ríša. Robí to celý tento krásny vesmír plný nadherných galaxií a hviezdnych systémov. Možno že táto sila, táto slepá vôľa k životu, je iracionálna, ale nepopierateľne je obdivuhodná a svojsky nádherná. Má niečo krásneho do seba. Aj Ty skúšaj podobne. Naďalej túž, naďalej snívaj. Nevzdávaj sa svojich snov a túžob. Svojich aktivít, hoci by ich bolo len zopár a málo. Si úžasný mladý človek, vezmi za pačesy možnosti a stvárňuj svoj osud. Prázdnotu, deprimovanosť a smútok, to všetko vezmi len s nadhľadom, ako niečo čo Ťa neovláda, čo nezodpovedá tomu, aký v skutočnosti si v srdci. Lebo Ty, Lístie, si SUPER taký, aký si!

vdaka, Matej.

niekedy to na mna vsetko jednoducho dolahne. snad sa zas odrazim a bude lepsie.

Ahoj lístie,

...a veď máš aj právo byť smutný. Smútok patrí k našej chorobe. Je to nepríjemný a zdrvujúci pocit, pokiaľ prejde istú hranicu. Ťažko to zvládať. Na druhej strane, o čom by bol ten život, keby bolo len dobre. Neboj, aj zajtra je deň a možno bude lepšie. Daj za mňa kostičku psíkovi aj pohladenie. Tuto

dakujem, Tuto.

snad bude dnesok veselsi. a dakujem aj za hava.

Dnes je zase smutný Tuto. Ani nie ako príznak choroby, ale najmä zo seba. Pred časom som deklaroval vojnu únave, ale namiesto ľahkému vyhraniu niekoľko bitiek, prehrávam. Dnes namiesto toho aby som primerane vstal a fungoval, som si viac pospal. Taktiež namiesto záhrady som to zalomil pre dnešok. Na jednej strane som so seba sklamaný, na druhej strane pociťujem z toho smútok nad zbytočnosťou nafukovania, ako sa posúvam.


prekl.:Nie som lenivý
         Som vysoko motivovaný
         nerobiť nič.

Tuto, chcem Ťa nejak povzbudiť! Neviem presne ako. Ja len že sme tu pre Teba a fórum Ti je plne k dispozícii. Zdieľaj svoje pocity naďalej, myslím na Teba a držím Ti všetky 4 palce. Lístie mne radil, aby som nebol na seba prísny - možno sa to hodí teraz aj pre Teba ako rada. Máme Ťa radi! Fandím Ti.

kamoš Matej

PS: Venujem Ti túto mačičku na povzbudenie:

Tuto napísal:... na druhej strane pociťujem z toho smútok nad zbytočnosťou nafukovania, ako sa posúvam.

Napadlo mi k tomuto jeden citát od Victora Kiama:

"Ak aj padneš na tvár, stále je to známkou toho, že ideš dopredu."

nic ma nebavi, nezaujima, nic sa mi nechce/neda robit. hnijem zaziva.

Lístie, sú to také tie nárazové vlny anhedónie a avolície, však? Alebo sa mýlim? Myslím to tak, že mávaš aj lepšie vlny, ktoré sa striedajú s tými horšími vlnami mínusových príznakov. Vtedy je asi dobré iba spať, alebo venčiť psíka. Ale zas nemôžeš len spať. Preto veľmi dúfam, že mávaš aj lepšie vlny, kedy by si extra nespal, ale skôr bol na tom aktívnejšie. Veľmi ťažko sa mi radí veru. Možno ani radu nečakáš, v tom prípade môžeš rátať s pevnou podporou a prianím kusiska dobrej nálady pre Teba. Motivuješ ma, aby som zohnal na nete čo najviac zdrojov rád pre negatívne príznaky, a skúsil ich spísať na fórum a na stránku. Zdá sa, že existuje kopec rád na depresiu, na pozitívne príznaky, ale mínusy sú akosi riešené len ťažko. Lístie, nech Ťa hnitie obchádza a nech Tvoje žitie je naopak vyplnené niečím príjemným a pohodovým.

Tvoj kamoš
Matej

vdaka, Matej. ano, su to veru take vlny. niekedy trvaju hodinu, niekedy pol dna. len akosi vzdy zabudam, ze ked pridu, tak aj coskoro odidu. v tom stave anhedonie a apatie mam pocit, ze sa tak budem citit uz stale a citim pri tom akusi beznadej. potom, ked to prejde, sa cudujem, ako som sa mohol tomu tak poddavat. a tak dokola. teraz mam nastastie (musim zaklopat na drevo) uz druhy den pomerne lepsi. viacej citam a mozno si skusim pozriet aj film.

Tebe chcem pogratulovat k uspesnemu zakroku. obdivujem, ze si sa na to podujal. ja by som sa takeho zakroku bal. a vobec, co sa tyka doktorov, mam z nich strach. takze Ti prajem uspesne hojenie a privykanie si "novemu" videniu.

Teraz som smutný aj ja. Nejak zvyknem byť večer nervózny a smutný. Večery sú také akési smutné vždycky. Deň sa končí, stmieva sa, prichádza ťažkopádne zaspávanie a trojhodinové váľanie sa v posteli, kým konečne nezažmúrim oko. Predstava končiaceho dňa mi prináša nervozitu, pričom smútok mi vyvoláva aj rekapitulácia uplynulého denného času. Teší ma síce, že som dnes čo to upratoval a umýval, takže nejaké výsledky za sebou mám. No i tak je to celé akési pochmúrne. Jak keby niečo umieralo vo mne. Alebo je za tým len vízia brutálnej nudy pri zaspávaní, kedy sa tri hodiny prehadzujem v tme a nie a nie zadriemať? Asi aj to.

Tak snáď sa to polepší.
Držte sa!