...odchod...

Ťažko povedať, či správne riešenie, ale hlavne konečné a posledné. Po ňom sa už nič nedá napraviť, ani zmeniť. Koniec. ... Možno na tomto svete sa všeličo dá zmeniť k lepšiemu, zmena je možná. Treba o tom porozmýšľať, zvážiť to a asi sa aj niekomu zdôveriť. 

PS: V Ústave SR: Právo na dôstojný život. ... Malo by tam byť aj na DôSTOJNÚ SMRŤ

Aj ja mam samovrazedne myslienky a to rozpravam s uplnou vaznostou.

Rozmyslal som nad tym. Najlepsie moznosti mi pripadali, skocit z vysokeho poschodia, co som bol v Prahe teraz cez prazdniny zo 17 poschodia, ale akosi ked som sa pozrel aka to vyska tak som mal dost strach. Tak som to neurobil. Zo siedmeho poschodia nechcem zase skocit, lebo by som mozno prezil a na voziku by som zostal.

Potom som chcel skocit pod vlak si lahnut krkom na kolajnicu. Uz som bol na zeleznicnej trati, ale pod osobny vlak som nechcel velmi. Som mal zase strach, ze by vlak ubrzdil. Este by ma brala policia do nemocnice na psychiatriu a cele mesto by sa dozvedelo aky som ch.j. Zoparkrat som si napisal na papier odchody vlakov, ze by som skocil pod rychlik, ale neskor som si uvedomil, ze by to nebolo dobre riesenie. Mama by to nerozdychala, tak beriem ohlad na nu, len keby ma nejakym spôsobom velmi nastvala a najma permanentnym tak vtedy. Uvidim ako sa bude vyvijat situacia, ale zatial sa nemam tak zle. Keby chcela ma mama dat do ustavu tak by som to urobil. Zatial nemam az take dôvody preco by som to urobil. Priznavam mam myslienky, ale po case ma prejdu...

Podla mna mnohi maju obcas samovrazedne myslienky, ale nechcu si ich priznat. Najma chori tak ako ja. To je moj nazor.

Antidepresiva neberiem, lebo sa mi zda, ze nevidim rozdiel. Niektorym mozno zaberaju.... Bral som kedysi Eliceu, avsak nepripadalo mi, ze by mi nejako pomohlo. Nevedel som rozlisit moj stav, kedy bolo lepsie. Mi to pripadalo rovnake. Ked som mal agresivne jednanie tak mi vysadili lekari....

Mars, asi na túto tému si chcel odpoveď a nedostal ju. Alebo sa mýlim? V prvom rade ďakujem, že si prišiel na zello a aj keď si sa možno spočiatku necítil dobre, odvážil si sa rozprávať. To chce určite odvahu. A teraz k odpovedi sem. Zaujímavé je, aj ja som niekedy takto uvažoval. A presne aj spôsob - ale ja som si hovoril že nie krkom ale hlavou proti valku po dĺke... že nech je istota... asi viacero ľudí takto zmýšľa. Ale tiež som rád, že si si povedal, že máš dôvod tu byť. Neni to jednoduché sa pasovať s tým čo máš/máme. Ale verím, že to ide a že ak sa spoločne podporíme, bude nám ľahšie. Teraz na také veci nemyslím. Skôr len taká hypotetická myšlienka - fúúha to je výška.. to by bolo rýchle... a tak.

Maj sa, ešte by ma zaujímalo prečo SchizorMars? Ja mám Mars ako obľúbenú planému našej sústavy. Kedysi som si hodne študoval o tom. A aj teraz sledujem ako tam tá megasonda Curiosity pobehuje a zisťuje vodu - ktorú mimochodom už potrvdili!

J.

Ahojte vsetci, Ahoj Jozin,

dakujem za prispevok
Viem, ze mam take myslienky obcas, ale ma prejdu.
Kazdy ma podla mna miesto na Zemi, aby zil.
Nesmiem byt egoista a mysliet, len seba. Mama sa o mna starala dlhe roky a jej by som to urobil. Mrzi ma, ze zo mna spravila choreho, ale napriek tomu si myslim ze, za to si mozem sam resp. ochorenie, ktore na to vplyvalo...
Maju ma radi vela ludi aj tu priatelia na Fore si myslim, aj kamarati aj mama... Nie som v tom sam a to je DOLEZITE, ked clovek trpi nejakou chorobou....

Na zle myslienky uz nechcem mysliet... Je dobre, ze sa clovek moze porozpravat aj tu takouto formou, ze potom sa mu ulavi...

Mars koli tomu ze inicialky takto u mna zacinaju, je to taka obmena. Nic viac, len sa mi paci ten nazov

Často mám v tieto dni myšlienky, že by bolo dobre, keby som sa už aj pobral zo sveta. Ja sám nemôžem. Ale trebárs cez nejaké ochorenie alebo úraz, nehodu, to by šlo. V takomto tele nechcem dlho žiť. Už aj to, že v apríli mám 30 rokov, znamená, že som sa dožil už príliš veľa. Na čo takýto život? O čom to je? Je mi všetko veľmi ľúto.

Ahoj Matej!

Vieš možno je to aj tým, že postrádaš blízkych ľudí. Kolegovia a šéfovci to sú poväčšine pracovné vzťahy. Skús si nájsť nejakých kamarátov, kamarátky, alebo aj priateľku. Nie na on-line, ale niekoho hmatateľného.
Tuto

Samovrazebne myslienky mavam. Napada mi, ze aby som skocil z okna, z balkonu, pod elektricku, pod auto. Ze nechcem zit. Asi je to bezne po prekonani psychozy. Ale az odkedy som mal negativne priznaky a depresiu, odvtedy to mam. Ale da sa to zvladat, este som sa o nic z toho nepokusil. Obcas ked sa prechadzam, tak postojim pri elektrickovej trati a premyslam o tom, ze ci mam skocit, ale viem, ze to nespravim. Len tie myslienky prichadzaju a aj odchadzaju.

Co uz .

Ahoj Strafomir
Samovražedné myšlienky sú aj medzi bežnou populáciou pomerne časté. Štatisticky je najväčšia pravdepodobnosť samovraždy, po prvej hospitalizácii (ataku).

Samoliečenie môže byť napríklad venovanie sa/práca s hobby, rozprávanie sa s blízkymi, zameranie sa na drobnosti. Osobne doporúčam knihu/knihy "Slepačia polievka", ktorá má doslova terapeutický charakter.

S pozdravom Tuto

Zdravím.

O samovraždu som sa nepokúšal. Ale nebol som od toho ďaleko. V stave ťažkých depresií som sa ale touto možnosťou reálne zaoberal. Rôznymi metódami a tak, štylizoval som si v hlave, čo napíšem do dopisu na rozlúčku atď. Vlastne sa samovraždou zaoberám dodnes. Premýšľam o nej, niekedy len tak nekonkrétne, ale tá myšlienka tu stále je. Obzvlášť v poslednom období, kedy sa môj zdravotný stav pomerne zhoršil.

Nedá sa povedať, že by som bol na tomto svete príliš rád. Nikdy som nebol, naviac v budúcnosti vidím len pramalú nádej. A teraz nehovorím len o svojom zdravotnom stave, ale aj o spoločnosti ako celku. Zo svojim zdravotným stavom sa môžem naučiť žiť, koniec-koncov, asi som sa to do istej miery naučil, keďže tu po tých rokoch stále som, ale to neznamená, že to človeka napokon nevyčerpá...  

Vždy si však hovorím, že ak sa budem cítiť naozaj zle a budem cítiť, že niet iného východiska, radšej skúsim ísť do liečebne a keď nezaberie ani to, tak potom sa uvidí. Momentálne som si ale dosť istý, že sa o samovraždu nepokúsim. Hlavný dôvod je ten, že proste neznesiem pomyslenie na to, aké utrpenie by som tým spôsobil svojim rodičom. Ale ak by tu moji rodičia / blízka rodina neboli (z akýchkoľvek dôvodov), skrátka ak by som bol viac-menej sám, tak by som to urobil...

Ahoj Eucrow,
ten posledný odstavec je mi pomerne dosť blízky, ale dúfam, že sa to bude dať zvládnuť. Zatiaľ len toľko, že Ti držím palce... Tuto

ahoj @Eucrow,
tak tak ako hovori tuto treba to riesit cez doktorku,postaci aj telefon do jej ordinacie

fajny: áno, s doktorkou to riešim. vždy jej o svojich myšlienkach hovorím pravdu. v poslednej dobe som mal myšlienok na samovraždu viac. alebo skôr myšlienok na smrť ako takú - teda nie vyslovene samovraždu. je to vysiľujúce, ale snažím sa nejako zamestnať, rozptýliť. niekedy sú dni, keď mi je strašne fajn a na tieto veci ani nemyslím.

tuto: vďaka, tiež držím palce