Ako sa dnes máš? 4

Ahojte kamarati,

ja sa mam konecne lepsie a co sa tyka hlasov su uplne prec, myslim ze s tym suvisi nasadenie Haloperidolu, ktory mam v kombinacii este s troma antipsychotikami. Mam tych liekov trosku viac ale ked mi uz konecne zabrali nebudem sa stazovat. Dni prezivam dost monotonne ale mne to nevadi, mam rada svoj stereotyp.

A co vy?

venusa, tomu som úprimne veľmi rada... nech ti to vydrží čo najdlhšie, najlepšie navždy.

IGino napísal:... ale skúsiť to chcem, lebo som mladý a nechcem sa zbytočne dopovať niečím, čo telu ubližuje...

Až na to, že sa nedopuješ zbytočne, ale tie lieky potrebuješ na liečbu reálneho psychického ochorenia, ktorého ťažšie formy príznakov sa Ti takto môžu ľahko vrátiť. Nešiel by som do toho na Tvojom mieste - skôr by som diskutoval s psychiatrom o možnosti olanzapín vymeniť, ak Ti nejak nevyhovuje (lebo mnohým veru nevyhovuje).  

venusa napísal:ja sa mam konecne lepsie a co sa tyka hlasov su uplne prec

Pridávam sa k filipkinej radosti. Je to super, teším sa. Presne toto som Ti najviac prial ako prvý krok zlepšenia. Držím Ti palce do ďalších dní, venusa.    

 

Ahoj priatelia   

Víkend dopadol celkom dobre. Bol akčný, veľa som v práci makal, ale tento raz ma to na psychike neoslabovalo. Mínusom je, že som sa vrátil ku kofole (bez cukru) a tej som vypil minimálne 3 litre za deň. Ten kofeín ma tak úžasne naspídoval, že som len tak lietal hore-dole po predajni a makal ako fretka. Veľmi sa mi tento pocit páčil a zrejme sa ku kofole teda vrátim aj naďalej. Viem, je nezdravá, všelijaké éčka, aj to množstvo kofeínu srdce zrovna nemiluje, ale ono ma to naozaj vie veľmi dobre navnadiť, čo sa týka chuti do roboty.

Teraz mám trochu inú smennosť, takže robím dvanástky, čiže dnes mám voľno. Veľmi sa z toho teším. V dni, keď budem doma, tak kofolu piť nebudem.

Zatiaľ je ráno a ja trávim čas na nete. Budem dnes hlavne odpočívať. Cieľ zostáva: pokoj a pocit aspoň minimálnej spokojnosti.   

Nech sa Vám darí. Želám pekný deň všetkým.
S úctou
Matej
 

Ahojte, priatelia!   

venusa, aj ja som rád, že sa už cítiš lepšie. Prajem Ti, aby sa to i naďalej zlepšovalo.   

Matej Skalík napísal: Cieľ zostáva: pokoj a pocit aspoň minimálnej spokojnosti.  

Matej, nech ten pokoj a pocit spokojnosti zapanujú v Tvojej duši.   

Ja som dnes ráno bol v chráme. Skoro som vstával, takže potom som bol dlho nevyspatý. A teraz nie som aktívny.

Nedávno som sa pustil do výroby ďalších výrobkov, pričom pracujem na viacerých rovnakých kusoch súčasne. Počas horších dní sa tá robota nehne, ale keď mám dobrú náladu, tak to ide lepšie.  

Z knižnice mám nejaké knihy. Jednu zbierku poviedok som prečítal za dva dni.   A tá ma asi 220 strán. Ale jej formát je pomerne malý, pričom písmená sú veľké. Tie príbehy ma zaujali.   Druhú zbieku čítam pomalšie. Bolo by dobré, ak by som aj dnes zvládol aspoň jednu poviedku z nej.

S pozdravom a priním pekného zvyšku dňa,
historik

  

Ahojte, priatelia!   

Aby som toľko neležal, išiel som dnes do chrámu. Pred chvíľou som sa vrátil. Inak nerobím nič. Na mňa nie sú kladené vysoké nároky. Môžem si dovoliť ležať v posteli. Keď príde depresia, možno je to výhoda, ktorú nie všetci z nás majú. No keď sa človek k niečomu donúti, má dobrý pocit, že to zvládol.   

historik

      

Matej, mne sa zdá, že ako si prešiel na Xeplion, tak máš veľké výkyvy nálad...či je to len môj pocit?

filipka napísal:Matej, mne sa zdá, že ako si prešiel na Xeplion, tak máš veľké výkyvy nálad...či je to len môj pocit?

Filipka, veľmi si ma príjemne dojala, že si sa ma to opýtala. V mojej štvrtočnej bezútešnosti mi to bolo dojemné, že sa niekto o mňa zaujímal.

Na to otázku sa mi ťažko odpovedá, lebo neviem presne, či je to vec Xeplionu. Čítal som si svoje príspevky v téme "Ako sa dnes máš" od posledného až po obdobie pred Veľkou nocou, keď som ešte len na Xeplion prešiel a aj niekoľko príspevkov spred tohto prestupu. Zdalo sa mi jednoznačne z toho, že mávam pravidelné silné výkyvy. Druhou vecou však je, že mnohé takéto výkyvy som opisoval aj pred Xeplionom a súviseli často so zmenami na mojej pracovnej pozícii, ktorá prináša viac zodpovednosti a stresu. Možno mi toto zhoršenie stavu ten Xeplion nejak umocnil... alebo to s ním ani nesúvisí... netuším. Neviem si na tú otázku odpovedať.

Budúci týždeň idem na kontrolu, tak to doktorovi všetko poviem.

  

Ahoj,

Z hľadiska mikrokrátkodobého (v rozpätí pár hodín) sa mám dobre. Z hľadiska všeobecného sa mám strašne.   Upadám do značnej temnoty mysle a ducha. Viem, že Vás až tak môj duchovný život nezaujíma, ale je v katastrofálnom stave, základné paradigmy sú totálne rozpadnuté a ja som každým dňom hlbšie a hlbšie v temnote. Relevantnejšie pre Vás forumákov je stav mojej mysle, že? Je to sila, ako sa mením. Mením  sa veľmi rýchlo a k horšiemu. Stávam sa zlým, prísnym. Aj včera v práci som sa pohádal s kuriérom, ktorý nám doniesol tovar, a pritom vlastne ani nebol zodpovedný za ten prešľap, ktorý spravila firma, ktorej je on zamestnancom. Toto sa nikdy nestávalo, že by som ja malý Matej išiel takto do konfrontácie so živými ľuďmi zoči-voči. Ja som bol vždy zakríknutý, nikdy som sa neobhajoval, všetko som znášal, asertivita bola pre mňa neznámy pojem. Teraz idem do sporov a hádok s kadekým. Strašne bývam nervózny. Na niektorých pôsobím namyslene, lebo sa tak aj tvárim, ale to je len vonkajšia tvár, vnútri veľmi trpím, a to preto sa nedokážem uvoľniť.

V stredu, keď som písal tie plačúce smajlíky, to som bol strašne dajaký celý derealizovaný alebo čo. Proste som si prišiel opitý alkoholom, ale pritom som mal nulové promile, lebo som nič nepil. Cítil som však opojenie, ťažké ruky, oči, nemotorná chôdza. A útlm myšlienok. Len som tak slzil a plakal v posteli a jediné, čo som reálne riešil, bolo, aby som si vysmrkal nos, lebo nemôžem zaspať, keď mám zahlienený nos kvôli plaču. Ráno som vstával na dvanástku, no to Vám poviem, to bola vec! Moje "opojenie" bolo strašne silné, kráčal som pomaly, ťažkopádne. Išla na mňa strašná temnota a útlm. Neviem, čo mi to bolo, nebola to taká tá derealizácia, lebo to bolo skôr fyzické, ako psychické. Kráčajúc do práce po ulici som mal slnečné okuliare, cez ktoré nie je vidieť mi oči, takže som často tento fakt využil a ako som sa pomaly niesol, tak som mal často zatvorené oči. Bol som taký utlmený, že ma nič nezaujímalo, netrápilo. Bolo mi jedno všetko utrpenie sveta. Aj keby tu predo mnou na ulici dakto zrazu umrel, ja nehnem brvou.

Štvrtok večer sa postupne "opojenie" obnovilo. Nemohol som filipke ísť odpovedať, hoci som si to prečítal. Ďalej som trpel, ak mi dovolíte používať toto slovo, snáď nie je rezervované len pre ľudí, ktorí majú rakovinu.

Dnes som opojený, utlmený a ťažkopádny len málo. Už je to lepšie. Ale moje starosti a rozpadnuté životné postoje zostávajú. Je to ťažké obdobie toto. Nemáme to nikto ľahké, súcitím s Vami.

Je možné, že trpím depresívnou epizódou? Nejak som už stratil prehľad o tom, aké sú kritériá. Ale tuším sú na depresívnu epizódu potrebné 2 týždne sústavných príznakov.

Ach, tak sa cítim prázdny, ľudia. Moji rodičia sú úplne z iného cesta. Oni také reči, že prázdnota, nepoznajú. Oni sa nikdy nezamýšľali nad takými vecami, že na čo žijem, kam kráčam, prečo žijem. To len ja hlupák s filozofujúcou povahou si musí takto všetko komplikovať. Ale už to ani nerobím napoky, už si nekladiem také otázky. Už je tá prázdnota nie o absencii nejakých odpovedí, skôr je to silný pocit, emócia. Veľmi nepríjemný dojem zo seba a z toho, čo všetko robím či nerobím. Strašne sa nemám rád. Som fyzicky špatný, nesympatický. Psychicky tiež nemám čím zaujať, akurát tak komplexmi. A keď zlyháva aj to posledné, čo mi dávalo kedy nádej, moja viera, tak môj pád je už istý. Počuli ste tú ranu ako z dela? To Matej padol z výšin svetla na dno strašnej temnoty. Neviem, či si to zaslúžim, asi hej. Skôr áno. Som vcelku zlý človek, priznám si to. Morálne zvrhlý a zlý. Svoj trest musím odpykávať. Len škoda, že keby bola nádej na zmenu...

Prajem Vám trochu šťastnejšie a optimistickejšie myšlienky, než mám ja. Držte sa, priatelia.
Matej
  

Ahoj znovu   

Je šesť hodín a cítim sa celkovo lepšie. Neviem presne, čím všetkým to je. Poobede som trochu zaspal a náhle ma vyrušil telefonát z roboty. Dostal som šok, lebo mám ten telefón dosť nastavený hlučne. Po vybavení telefonátu som bol zrazu nejaký náhle odpočinutý. Hneď som sa bol opláchnuť a trochu som surfoval po nete bez nejakých zvláštnejších negatívnych myšlienok. Potom došla návšteva, tej sa venuje hlavne mamina, a ja som bol iba pozdraviť a prehodiť úvodné slová. Potom som sa vychystal von a skočil som do solárka. Dodalo mi to nádej, že zas možno budem mať normálnejšiu kožu. Lebo teraz som už neviem-ako dlho nebol, mal som experimentálne obdobie so samoopaľovacím sprejom a UV-lampou. Tie zlyhali. UV-lampa nemá na mňa absolútne žiadny efekt, 30 minút som mal tvár 5 centimetrov od trubíc, a nič. A ten sprej? To je taká somarina. Najprv to bolo dobré, držalo sa 3 dni a potom som to začal zmývať. Najhoršie bolo, že sa to nezmývalo naraz, ale s rôznym časovým odstupom, takže sa mi tvorili na koži fľaky. Po vymiznutí fľakov som mal ešte bielšiu pokožku než pred použitím spreja. Jediné, čo mi v tejto veci vždy pomohlo, bolo normálne vertikálne turbosolárium. Aj dnes som sa tam šupol oblečený, mal som trebárs tielko, ktoré zakrývalo celú hruď, brucho i chrbát. Tam všade mám znamienka, ktoré vždy všelijako reagovali, keď som ich skúšaval vystaviť ožiareniu. Nechcem to riskovať, hoci už aj tak je to všetko nahnuté. No ale nie som človek, ktorý má na výber. Buď umrem v 35ťke na rakovinu kože ale dovtedy budem žiť normálne, sebavedome a spokojne, alebo budem žiť zdravo do staroby a psychicky strašne trpieť v depresiách, ako vyzerám. Dnes som vystavil ožiareniu len ruky, krk, tvár. Ani neviem, či vôbec je ešte dakto na svete, kto chodí do solárka oblečený...   

Stúplo mi tak trošku sebavedomie, že je tu predsa len nádej vnímať nejakú svoju hodnotu, ktorú obvykle v súčasnosti pri výkyvoch neviem pociťovať.

Cítim sa teda lepšie, nie je to také depresívne teraz večer. Ďakujem Vám, ak mi držíte palce. Aj ja Vám držím prsty, prajem nech sa Vám všetkým veľa darí. Držme sa.

S pozdravom
Matej
 

Matej, daj si v praci pauzu, pripadne sa nechaj na mesiac vypisat- lebo inak pojdes dalej dole vodou a skoncis v Zaluzi na ovela dlhsiu dobu.