Kontrolovaná mánia

Teraz musím niečo ohľadom tejto témy povedať za seba.
Totižto ešte pred pár rokmi, keď sme v lete opravovali dom po starých rodičoch, som mal chvíľu veľmi, až príliš veľmi dobré obdobie.
Po x rokoch som opäť vládal fyzicky pracovať, tešil som sa z napredovania v práci, pomáhal som robotníkom (lepšie povedané som pracoval s nimi), išlo to tak pár týždňov, deň čo deň som bol veľmi dobre naladený samozrejme, kto by sa netešil?
Ale k veci. Zistil som, že nepotrebujem fakticky lieky. Už som bol v období "vyčistenia" sa od AP.
Nepociťoval som ani zďaleka úzkosti (užíval som cez deň detskú dávku BZD), v noci keď som spal možno 4 hodiny, tak aj veľa (keďže som vysadil sedatívne AD). Časom som však začal pociťovať mrzutosť, triasli sa mi ruky (akoby oneskorené absťaky po dramatickom znížení BZD), bol som mimoriadne podráždený - a zrazu prišiel stav, ktorý som nikdy ešte nezažil - bolo mi extrémne nepríjemne, pohltili ma akoby celého ťažké úzkosti, stavy neskutočnosti tohto sveta, mal som aj ilúzie. Doteraz nezabudnem na ten pre mňa "paranormálny" pocit, keď sme ešte niečo mali poriešiť, a ja som si pripadal doslova ako robot, nevedel som, čo sa to so mnou deje a keď som chodil, vôbec som necítil pôdu pod nohami akoby som sa vznášal... Bolo mi na vracanie, proste celé zle.
Konečne sme sa dostali domov, užil som lieky, ale spánok neprichádzal a začal som upadať do veľmi silnej depresie.
Naklusal som za bývalou psychiatričkou, ktorá len pozerala na mňa a žula orechy...
Zmenili sme komplet liečbu, ale ja som sa celé dva mesiace nevedel vyhrabať z depresie.
Úprimne povedané, neviem, či to bolo v dôsledku náhleho vysadenia liekov alebo či som skôr nezažil stav hypománie (!), ktorý vôbec psychiatrička neriešila. Ale keď sa tak spätne obzriem, mnoho tomu nasvedčovalo. Každopádne to už nikdy viac nechcem zažiť...
Nech to bolo čokoľvek, ako tu čítam aj vaše príspevky - áno, iste, hypománia či mánia môže byť perfektný zážitok pre človeka - ak prevláda eufória (pritom však v ťažkej mánii telo trpí), avšak psychiatri veľmi dobre vedia, prečo treba čím skôr pacienta stabilizovať, lebo je to akútny, neraz život ohrozujúci stav s následným prepadom do ťažkej depresie. Vy, čo ste to zažili, to veľmi dobre poznáte. Ja len čo som videl na akútnom oddelení, keď manickým pacientom odmietajúcich liečbu museli nasadiť masívnu pacifikačnú liečbu a ECT.
Držím vám palce, aby ste boli stabilizovaní

Problém je v tom, že mánia sa považuje za patologický jav v zmysle deficitu spánku, zníženého príjmu potravy a tekutín, v horšom prípade neprijímanie ani potravy, ani tekutín - život ohrozujúci stav. Mánia neznamená vždy eufóriu, nálada môže byť paradoxne rezonantná, a teda sa prejavuje agresivitou a hnevom. Dokonca sú zdokumentované aj prípady, že práve počas nekontrolovateľnej mánie spáchali pacienti samovraždu (v dôsledku bludov, že sú nesmrteľní a pod.).
Ale každý zažíva manické epizódy rôzne, každopádne mimoriadne "vyžmýka" telo vo veľmi krátkej dobe...
Je to ozaj veľmi komplikovaná záležitosť. 
Viac by vedeli povedať, kto epizódu mánie či hypománie reálne zažili a boli pre ňu hospitalizovaní - to je pre mňa  odpoveď, že nedá sa ju reálne kontrolovať.
To, že je niekto "nakopnutý", ľudovo zvaný "maniak", automaticky neznamená, že trpí BAP. Niektorí ľudia sú ozaj výkonnejší, nepotrebujú veľa spánku, sú funkční v živote a nijak im to neubližuje (samozrejme, ak za tým nie sú stimulanty ). Poznám minimálne dvoch takých aktívnych ľudí a úprimne im tak trošku závidím. 
Niečo podobné som zažil počas užívania vyššej dávky Alventy - odvaha, zvýšená výkonnosť, menej spánku a pod. Ale nebola to patologická hypománia, len jej aktivizujúci účinok, ktorý však časom vypršal.

ja mavam take navaly euforie aj 5 krat za den neviem ci to je mania ale je to fajn pocit ked to pride trva to len par minut a potom zase sa citim normalne ale ja si to vysvetlujem ze to je z liekov ale asy sa takto prejavuje u mna mania,