Toto fórum

Ako hodnotíte toto fórum z vášho pohľadu? Aký je podľa vás jeho prínos? Čo máte na ňom radi?


.....................................

Môj osobný názor na fórum http://forum-f25.slovakforum.net/ je veľmi kladný. Aj keď zo zvyku navštevujem aj iné, neporovnateľne viac času venujem čítaniu a činnosti práve tu. Doterajšie moje pôsobenie v diskusiách na Nete akosi postrádalo skutočný zmysel. Tu to vidím inak. Nemyslím však len z hľadiska: pre koho píšem. Písanie má aj silný psychohybienický a sebapoznávací chrakter. Takisto pozitívne vnímam naše virtuálne priateľstvo, ktoré je o príjemnom strádaní našeho údelu. Teší ma byť tu s vami a písať si v duchu, ktorý tu máme.

Prínos je veľký z viacerých smerov. Vnútorne som už spomínal priateľstvo, psychohygienu, spoločenskosť a sebapoznanie. Sú však aj vonkajšie faktory v podobe čítania si fóra "cudzincami", ktorí si môžu urobiť približne objektívny obraz o ľuďoch prevažne s F-25, a už aj inými schizo ochoreniami. Myslím, že v tomto zmysle sa tu už nazhromaždilo kvantum informácii, ktoré predstavuje určitú hodnotu a to aj spoločenskú.

Na fóre mám rád všetkých, hlavne tých čo prispejú svojím postrehom, informáciou, podnetom. Rád si čítam všetko nové a preštudoval som si už komplet prípevkov tu prítomných. Do pozornosti, okrem tradičných prispievateľov a tých občasných, dávam hlavne Mateja, ktorého zásluhy na fungovaní fóra sú nesmierne. Tým Ti Matej aj za nás vyslovujem: "Ďakujem." a verím, že aj do budúcna budeme dlhodobo v našej aktivite pokračovať pod tvojím jemným vedením.

Nezabudnite sa vyjadriť. Ahoj. Tuto

Cau Tuto, prave som sa zobudila vyspata ako babatko

Ahoj filipka, bábatko naše, tie však buvinkajú veľa, pôjdeš ešte spať?

Pokračujme na diskusii hore: Ako sa máš (návrh). Máš tam tú korelbáseň... na básňach

Ahojte,
k tejto téme môžem dodať, že už vlastne na Nete okrem tohoto fóra takmer nikde neprispievam. Tak pred pol rokom som čosi dával aj do iných diskusií, ale momentálne som hlavne tu. Je pravda, že raz za dlhý čas sa postarám aj o svoj blog, ale to je asi tak všetko. Nechcem zbytočne strácať čas a ostatné fóra, čo som navštevoval, boli väčšinou také tláchaniny. V priebehu roka som ich všetky opustil. Vlastne ich nebolo veľa, iba dve.

Myslím, že tomu bolo akurát túto sobotu. Čítal som si asi 3 hodiny svoje príspevky v témach "Ako sa dnes máš" z obdobia 2011 až 2014. Bol som mierne šokovaný a prekvapený, aký vývoj som zažil vo svojej psychike. Trošku mi bolo ľúto, že som sa tak zle správal voľakedy - býval som významne nevyzretý, naivný a uplakaný. Bolo mi trošku smiešne, keď som po sebe čítal, ako som bol schopný vyplakávať celé siahodlhé príspevky o tom, ako sa mi nedarí učiť, ako sa mi znížili kognitívne schopnosti, ako sa neviem sústrediť, ako nemôžem písať bakalárku. Fakticky zlepšený prístup k veciam som prejavil na fóre až v druhej polke roka 2012, pričom ešte na prelome rokov 2012/13 som mával uplakané večerné pesimá (tie mávam niekedy aj dnes, ale vtedy som to vnímal ako nejaký veľký problém, pričom dnes sa na to ako na problém až tak nepozerám).

Celkovo som napísal cez 1500 príspevkov, a mnohé boli významne nezrelé a trpiace. Ubehlo 5 rokov fóra a ja som sa postupne vyvíjal. Fórum sa mi postupne stalo denníkom a vložil som doňho informácie o sebe, ktoré sa mi stali subjektívne určitou hodnotou, spomienkou, pamäťou o tom, ako som voľakedy videl svet a seba v ňom.

Je tu takto zaznamenaný aj kusisko mojej liečby a vývoj ochorenia... Podobne je to aj s niektorými ďalšími forumákmi, no v tú sobotu som si čítal zrovna iba svoje príspevky, nakoľko mám niekedy zvyk si listovať v denníku a zaspomínať, tak reku že si zaspomínam, čo som sem písal pred rokmi.

Najdôležitejším prvkom v celom tom vývoji ste sa stali Vy, ostatní forumáci a priatelia, ktorí ste ma celé tie roky boli ochotní počúvať. Chcem Vám povedať, že fórum pre mňa veľa znamená a že fórum, to ste predovšetkým všetci Vy - moji priatelia a spolubojovníci. Z celého srdca Vám za tých 5 rokov vyslovujem úprimné a veľké ďakujem.

Váš kamoš
Matej

Je to také zvláštne celé. Uvedomil som si, že som sa dokázal zbaviť závislosti od četovania vlastne vďaka tomuto fóru. Od r. 2005 do r. 2010 až 2011 som pravidelne četoval, zväčša každý deň. Bola to doba temna, lebo som býval na četoch nepríjemný, riešil som tam svoje psychické problémy, takže som vysedával, vyplakával a trpel. Opustenie četov bolo ťažké rozhodnutie, ale mimoriadne osožné pre zotavenie sa z tých stavov, ktoré mi dobu temna vlastne predlžovali. Opustil som tam známych, ktorí boli mojimi jedinými štangastami po celé tie roky, nakoľko som sa v reáli uzavrel pred svetom a so živými ľuďmi som nechcel mať kontakt. Postupne som si navykol na toto fórum a začal som viacej prispievať. Rozpoznal som tu v mnohých členoch a prispievateľoch dobrých priateľov a známych, resp. stali ste sa mi veľkou priateľskou oporou. Takže som už ani čet nepotreboval.

V súčasnosti neviem, čím by som fórum nahradil, ak by som sa chcel pozdvihnúť na novú úroveň. Z kontaktu živých ľudí na čet v dobe temna, z četu na fórum v dobe stabilizácie a zlepšenia, a teraz z fóra kamže? Späť ku kontaktom so živými ľuďmi? Tých mám dosť v práci a škole, a necnie sa mi ich vyhľadávať ešte viac, ani mi nejak špeciálne nepostačujú, lebo to nie sú skutoční priatelia. Vy ste skutočnejšími priateľmi, lebo si hovoríme osobné veci a viac si dôverujeme. Tamto naživo, to sú skôr formálne vzťahy (hoci občas trochu citovo zafarbené, no nevedel by som sa pred nimi do očí otvoriť so svojimi osobnými témami). Ešte šťastie, že je tu virtuálna realita! Aj to je druh skutočnosti.

Kamže sa teraz pozdvihnem z fóra? Nemám zatiaľ kam. Stratiť fórum, nechodiť sem, to by bol problém. Zrazu by som nemal s kým konzultovať osobné témy. Akoby som stratil jediných priateľov a bol by som náhle so všetkým sám, odsúdený si písať neautenticky pocity do akéhosi wordového denníka. Neviem, či by to predstavovalo pokrok v mojom živote. Asi nie.

V súčasnosti už nechodím takmer na žiadne iné stránky, len na toto fórum. Už ani na wikipédiu nepozriem, ani webové správy. Maily mi chodia cez program Mailbox, takže už ani na google nechodím zrovna. Len vždy prídem a čumnem fórum, prečítam všetko, čosi napíšem. A to je celé moje internetovanie. Je to správne? Teraz mi to vyznieva minimalisticky, takže by som mal byť vlastne spokojný. Len nie som asi preto, že doteraz som si myslel, že minimalizmus mi káže vzdať sa aj tejto stránky, tohto fóra. Možno to však nemusí byť nutné...

Ďakujem, že ste si prečítali moje nudné úvahy. Všetko dobré, priatelia! A vedzte, že nimi naozaj ste, lebo veď iných naozaj nemám!

M.

Nerozumiem myšlienke, že minimalizmus vyžaduje skončiť s chodením na fórum. Vrcholom takého minimalizmu je asi nahý človek niekde v pustatine, ktorý žije ako pustovník, pije vodu, je nejaké plody, ak nejaké nájde, prípadne nič a s nikým sa nestýka...
človek je tvor sociálny, niekto uprednostňuje kontakt so živými ľuďmi a niekto radšej pokecá s niekým prostredníctvom internetu.
Podľa mňa internetový svet umožňuje špeciálne introvertom nájsť si priateľov podobných jemu samému, s čím býva v živej realite zväčša veľký problém...

Súhlasím, Filipka. Už si ani ja nemyslím, že by mi to minimalizmus kázal. Presne ten život v sude, ako si to minule nazvala, o tom by minimalizmus byť nemal. To asi býva iba občas nejaká taká moja dezinterpretácia. A presne súhlasím s tým, že si introverti takto cez internet nájdu blízkych kamošov na kus reči. Takže hurá pokračovať vo forumovaní.

Matej teraz budem ako X  ale čo tak skúsiť Zello???
Priznám sa, že by som sa ti tam veľmi potešila...
Nečakám odpoveď...len porozmýšľaj...

Nuz (alebo well, ako s oblubou zacinam vsetky svoje anglicke vety)... Nie som tu teda moc dlho, ale uz som si stihla forum hoodne oblubit. Ako tu uz bolo pisane, nasla som tu vas, ktori ste sa mi stali aspon virtualnymi priatelmi; v reale mi neostal nik, a fakticky ani z tych 150-tich "priateloch" na FB uz nemozem pokladat za priatela nikoho. Ano, niektori sa ozyvaju, su zlati, ale ti, ktorych poznam osobne, sa na mna vybodli. Dlhorocny dobry kamarat, s ktorym sa pozname od skolky, odisiel na intrak a neozyval sa, tak som si ho zo zivota zdeletovala. A ti dalsi ma opustili kvoli rodinam, skole (za co si teda mozem sama, ked ma vyrazili) a predovsetkym mojim psychickym problemom - presne som sledovala, ako ma od 18-ky postupne vsetci tiez zdeletovali. Mozno aj kvoli tomu, ze zide z oci, zide z mysle a minuly rok som po Pinelovej nemocnici v Pezinku lietala hodne, tento rok najdlhsie zatial 2 mesiace. A moji uz exkamarati ma ani raz neprisli navstivit, nenapisali... Ale aby som tuto cast skratila, i ja vam vsetkym uz teraz musim vyslovit dakujem predovsetkym za to, ze neodsudzujete - ako by ste i mohli!
Vykecat sa mozem i u psychologicky, tej som vsak prestala doverovat a neverim jej, ze sa uprimne zaujima... a to ju poznam 3 roky, predsa len je medzi nami nejaky vztah... Ale tu mi to pripada take autentickejsie (ako ona rada hovori).
Ako som hovorila vcera na zelle, medzi niektorymi psych. chorymi to bolo zle, vyslovene zle (najma medzi hraniciarmi). Teraz myslim virtualne, spoznala som i velmi fajn ludi. Tu sa vsak akceptujete/me, nesutazime, nik sa nevyvysuje, vladne tu mozno az taka komorna atmosfera, proste fajn komunita.
Som vdacna Michalovi, ze mi na toto forum dal odkaz, a este raz merci vam uz len za to, ze ste.

Ahoj Meretseger,
mám dojem, že sme viacerí, čo radi čítajú Tvoje pekné, niekedy aj smutné aj veselšie príspevky. Myslím, že sa o Tebe dá napísať, že po čase sa zaraďuješ medzi skalných prispievateľov a som rád, že navštevuješ aj Zello. Hlavne, aby Ti fórum aj Zello aspoň trošku pomohlo smerom k normalite a celkovo k lepšiemu fungovaniu v bežnom živote. Fandím Ti. Tuto