Fixácia na psychiatrií

Disclaimer/trigger warning: ak si slabšia povaha, prípadne si si už niečo “odžil” na psychiatrií tak nečítaj ďalej tento príspevok, nikomu týmto nechcem oživiť nejaké traumatické zážitky z minulosti… prípadne vyvolať nejaké stavy, príspevok je určený len silnejším povahám…

Zdravím,
Psychózu som dostal len raz, Stav bol celkom vážny, dalo by sa to opísať jedným slovom: “nepríčetný” dostal som sa sanitkou do nemocnice na psychiatrické oddelenie kde už som si hmlisto pamätal predmetnú situáciu ktorá následne nastala…

Začal som tam s vysokou pravdepodobnosťou “vyvádzať”, pamätám si len že má nejaké “entity” spacifikovali (áno blúznil som) boli to asi pravdepodobne sanitári… následne si už nič nepamätám( možno mi niečo pichli) a zobudil som sa na posteli priviazaný o postel s popruhmi na všetkých štyroch končatinách, naštastie hrudník mi nefixovali tak som sa ešte ako tak mohol “hnieždiť” mal som ešte ku tomu zavedený katéter v penise kvoli močovej retencií (nevedel som sa sám vyčúrať, močový zvierač vypovedal funkciu)

Tak si asi viete predstaviť ako to vyzeralo… no keď som sa prebudil tak som si začal domýšlať že som skončil v pekle, že je to moj koniec, že už tak ostanem priviazaný navždy, začal som kričať až tak že sa mi zatmelo pred očami. Potom som si namýšľal že mi dal Boh úlohu sa z tých popruhov dostať, čo sa absolútne nedalo, boli také silné že kamióny by sa dali viazať s tým o seba, no nejakym zazrakom sa mi podarilo jednú ruku vyvliecť na čo mi ju oni hneď pripútali naspať.

Celkovo to bolo hrozné lebo som už bol vyležaný na chrbte a nemohol som sa otočiť ani na bok, následne som boj vzdal a nejako sa mi podarilo zaspať. Bol som takto priviazaný asi jeden a pol dňa(no naisto to neviem lebo čas mi ubiehal v tej psychóze nejako divne) viem že ubehla jedna noc a jeden deň.

Následne už si všimli že psychóza mi postupne odchádza tak pristúpili k mojmu odviazaniu z popruhov čo bola neskutočná úľava, hneď ako ma odviazali mi pichli do riti injekciu potom ma už presunuli na inú izbu kde už som bol normálne.

Doteraz mam z tohto zážitku celkom traumu, no chápem že asi vtedy sa inak so mňou nedalo…

Týmto sa chcem opýtať či sú stále na sk pych. oddeleniach sú zavedené podobné postupy s pacientmi ako fixácia popruhmi alebo postele s klietkam, lebo z týchto metód ma mrazí, v médiach sa hovorí že sa od týchto metód opúšťa, no ja som žijúcí príklad že asi veru nie…

Neviem no. Hospitalizovaný som bol presne pred 7 rokmi na akútnom oddelení a áno mali ešte aj u nás popruhy. Zažil som na izbe taký prípad, ako naskákali na jedného segiňa asi traja chlapi a spútali ho. Neviem, čo robil resp. nerobil, lebo nerobil nič také špeci na izbe. Tam sa muselo stáť niečo mimo môjho dosahu niekde mimo izby, lebo bol aj preč chvíľu. Ja som sedel na izbe ako mekota a nerobil som nič... Odrazu došla taká brutalitka... Len pretieral som si oči, či vážne a kde som sa to ocitol...

Keby mi toto spravia zabiju ma tym. To je strasné. Den a noc, co ti bolo, aha ze to bolo nutné..hm..snad ti dali lieky aby si prezil ked si tam lezal ...jasne ze mas z toho traumu to uplne chapem, je mi to luto, to kde bolo?

Môžem za seba sa k tomu vyjadriť, aj to, čo som videl na akútnom oddelení.
Tzv. ochranné obmedzovacie opatrenia majú za cieľ chrániť na oddelení ako pacienta, tak aj ostatných pacientov a personál. Je to veľmi ošemetná téma, neraz sa o nich diskutuje, čo by bolo lepšie (fixácia o posteľ popruhmi, sieťová posteľ alebo v zahraničí izolačná miestnosť). Všetko má svoje za i proti. Avšak použitie akýchkoľvek fixačných opatrení sa riadi prísnymi pravidlami - indikuje to psychiater (respektíve mu nahlási po incidente a zapíše sa to do karty), je povinný sledovať tvoj stav a po stabilizácii stavu ich bezodkladne odstrániť (podobne ako pri polícii použitie pút - nič príjemné pre danú osobu, ale chránia všetkých).
Bol som viackrát prifixovaný o posteľ - dobrovoľne nedobrovoľne nazvime, čiže bez potreby použitia sily či privolania hliadok PZ na pomoc, najdlhšie celú noc. Človeku to príde ako celá večnosť...
Samozrejme, nie je to nič príjemné, dostal som včeličku na upokojenie (klasika Apaurin+Tisercin), personál ma chodil pozerať, ráno prišiel psychiater, spýtal sa, ako sa mám, ranná včelička pre istotu a bol som odfixovaný. Ale úlohu to splnilo - neublížil som ani sebe, ani druhým a to je dôležité!
Zvyčajným pravidlom je, že statnejších, mladších, agresívnejších jedincov fixujú, inak napríklad staršie osoby v delíriu skôr umiestňujú do sieťových postelí (ak je taká možnosť). Keďže boli prípady, že špekulanti dokázali rozmotať do rána sieťovinu alebo ju v amoku roztrhnúť - to pri súčasných kvalitných popruhoch nehrozí a nedokáže ťa odfixovať ani iná osoba - keďže spoj je na magnet.
Čiže naozaj môžem i za seba povedať, fixácia nesmie a neslúži ako trest, ale je to zákonný spôsob, ako chrániť ostatných pacientov i postihnutého pred ublížením na zdraví či dokonca živote (intoxikovaní, maniakálni pacienti v ťažkej psychóze pod halucinačnými zážitkami či príkazmi hlasov dokážu byť nevyspytateľní, mimoriadne silní a nebezpeční).
Navyše, z akútnej psychiatrie sa stali záchytné stanice, nikdy nezabudnem, ako boli v piatok a sobotu večer pripravené na chodbe dve-tri postele s popruhmi pre ťažko intoxikovaných alkoholom, aby po privezení hliadkou PZ do rána vytriezveli a nerozbili celé oddelenie...
Čítal som, že tí, čo boli v zahraničí v izolačnej miestnosti (kvázi samotka), to paradoxne považovali za najhorší zážitok v živote a radšej chceli byť prifixovaní...
Každopádne, nikoho len tak pre nič-za nič neobmedzujú na pohybe na žiadnom oddelení. Typická je napríklad chirurgia či jiska, keď taktiež musia pristúpiť k pripútaniu pacienta, keď začne zo seba stehy trhať, kanyly, vývody, je v tzv. delíriu.

Ano Lucas, dobre si to vysvetlil, ze v najnutnejších pripadoch, ale napriklad Chosecalimero ma z toho traumu. Je to tazká praca s chorymi a je asi tazko aj zamestnavat schopnych ludí za tie platy, hlavne odbornikov, ja som robila opatrovatelku tak mam zazitky s kolegynami aj zo sebou coho je clovek schopny v istych stavoch vyčerpanosti z vyhorenia, z tazkej práce telesnej aj psychixkej a unavy voci chorym..tazko chorym klientom, pacientom.  Casto je tam tenka ciara k neludskosti.   Ja nic taketo nemozem, rozmyslala som ked by som musela ist do vazenia ci by tolerovali klaustrofobiu. To by som proste umrela, lebo netoleruju jasne.  Ja ked som videla v tých sietkach pacientky mne zle bolo velmi. Ja ani v aute na elektriku klucky ze nie su na zatvaranie okien, to je neprijemne co ked sa to pokazi,  ani na wc sa nezatvaram ani dvere..ani vo vlaku na wc drzim si klucku, proste nezavriem lebo sa mozu zaseknut, a kde musia byt zavreté..v kupé tak to je neprijemne, aj v tych dverach co sa tak tocia ked sa ide do obchodneho domu, tak to na psychiatrii nas zavreli raz v jedalni..čo je velka miestnosť aj tam som to nemohla zniest, ale vsak debilinky co ma kazdy po svojom. To mala jedna pani na psychiatri podobne ze nemohla nikam chodit lebo sa bala ze sa pokaká. Bola velmi zlatá inak. Raz som bola nútená ist s policajtami svedcit a dali ma dozadu a pozeram ze tam da nedaju zvnutra otvorit dvere tak to hned ale policajt ma pustil dopredu si sadnut. Isla som svedcit o jednom blaznovi s ktorym som ,,chodila", co svedxi zas len o mne....Policajt povedal ze je nebezpecny sebe aj druhym.
Co by robili keby maju prist po agresivneho dvojmetroveho silneho chlapa ktory by odmietal ist ani dohovorom by sa nedal. Ako obmedzit ale odtiaľ potial. Ako toho slovaka v belgicku

Nedávno som aj natrafil na články jedného prípadu z Čiech kde údajne mali privezovať k posteli nejaké autistické dievča neuveriteľných 12 rokov….

https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-policie-proveruje-pripad-pacientky-roky-kurtovane-k-posteli-215434?

https://www.blesk.cz/clanek/regiony-ostrava/724049/otresne-muceni-na-psychiatrii-v-opave-zenu-poutali-12-let-k-posteli-nepretrzite.html

Hmm, a ako by si chcel riešiť, že je niekto neprimerane agresívny s potenciálom ublížiť ti? Išiel by si pokojne spať ("dobrú noc") s vedomím, že sa v noci prebudíš a nad tebou bude stáť nepríčetný človek s nožom v ruke? Pochybujem. Naša spoločnosť fyzickú agresivitu netoleruje a je to dobre. Je to ochrana, aby sme sa tu nepozabíjali kvôli kúsku jedla. Slušní ľudia sa proste chcú cítiť bezpečne. Aj ty sa určite chceš cítiť bezpečne.

Ako som písal, na to obmedzenie telesného pohybu musia byť pádne dôvody, často sa to vykonáva, kým zaberú utišujúce medikamenty. Samozrejme, ako všade a vždy, môže sa stať, že sa fyzické obmedzenia zneužívajú, to už je potom naozaj na vyšetrovanie konkrétneho prípadu...
Viem, že aj u nás bola obdobná kauza, myslím, že v Phinellovej nemocnici, kde takisto malo ísť o dlhodobé fixovanie pacienta, dokonca sa spisovala ohľadom toho aj občianska petícia pre neľudské zaobchádzanie. Takže tu nadviažem na @Saladin - (následne k tomu vedenie nemocnice podalo vysvetlenie) - len v skratke: išlo o dvojmetrového kulturistu, ktorý trpel závažným psychickým ochorením a disponoval mimoriadnou silou, opakovaná masívna pacifikačná liečba (antipsychotiká+BZD) bola málo účinná, opakovane sa vulgárne správal k personálu i pacientom, demoloval zariadenie nemocnice. Raz v afektívnom rapte ho nedokázali fyzicky obmedziť 3 sanitári a dvaja SBSkári - aby mu bolo možné podať sedatíva - pričom ani privolaná policajná hliadka PMJ nebola schopná pacienta spútať, až boli nútení privolať na pomoc PPÚ (kukláči), a tak sa zásahovej jednotke podarilo daného mimoriadne agresívneho pacienta spútať (bol navyše pod vplyvom alkoholu a stimulantov, lebo prišiel z vychádzky). Takže to bol skutočne výnimočný prípad. Podobný incident sa už nezopakoval, pretože mu nebolo dovolené viac opustiť oddelenie, čím opakovane urážal personál, vyhrážal sa im zabitím. Neskôr bol prifixovaný len jednou rukou, čo sa pri vizite primárovi vypomstilo, keďže vytrhol v zlosti celé madlo z postele, o ktoré bol prifixovaný, a personál fyzicky napadol. Nehovoriac o čerešničke na torte tohto priam hororového príbehu, že mu museli dať vyrobiť špeciálne popruhy z odolnej ocele (de facto reťaze) a rovnako aj špeciálnu posteľ... Toľko z vyjadrenia nemocnice, neviem, kde je konkrétne daný človek teraz, predpokladám že v detenčnom ústave v Hronovciach (keďže spáchal trestný čin, za ktorý nebol právne zodpovedný).
Ja som takisto zažil osobne na akútnom oddelení ťažkého autistu s mentálnym postihnutím, ktorý bol celý týždeň v popruhoch a bolo mi ho úprimne ľúto. Nato prišli jeho rodičia, tak lekár rozhodol, nech ho odfixujú - a začalo sa rodeo: chlapec vyše 2 metre a cca 140 kíl začal všetko okolo seba rozbíjať, fackovať rodičov, už len sestričky kričali: "Všetci do izieb!" a volali políciu i sanitárov z iných oddelení. Našťastie sa statný chalan akosi upokojil po chvíli, policajná hliadka nemala ani najmenšiu odvahu sa k nemu priblížiť - ľahol si na posteľ, prifixovali ho a dostal dve injekcie...
To som mal možnosť vidieť na vlastné oči. Takže sú prípady a prípady...

Mne táto téma pripomenula ako som pred piatimi alebo šiestimi rokmi cestoval autobusom zo Žiaru nad Hronom do Zlatých Moraviec. Šofér bol v zácviku a dohliadal na neho druhý šofér. Tento druhý šofér bol silný statný chlap, z toho čo rozprával som vyrozumel že v minulosti pracoval v Hronovciach na psychiatrii ako zdravotná sestra a celú cestu šoférovi v zácviku rozprával historky z nemocnice. Napríklad ako mu stará babička urobila monokel, ako v snahe zachrániť sa pred agresívnym pacientom vyskakovali z okien na prvom poschodí, ako agresívnym pacientom pichali ukľudňováky cez nohavice do stehien a podobne. Najviac ma zaujalo keď hovoril že v Hronovciach majú kobky v ktorých držia ťažkých bláznov, ktorí sú nebezpeční. Vraj títo blázni nemajú nič spoločné s ľuďmi a že keby mohli, tak by zabíjali. Hovoril že ich tam držia v tých kobkách, raz do týždňa ich nadrogujú a potom im tam urobia poriadok. Keď som to hovoril mojej psychiatričke, tak na to zareagovala tak, že o ničom takom nevie a že je to blbosť. Ja neviem, mne ten chlap v autobuse nepripadal že by si vymýšľal, tak netuším kde je pravda.

Asi skutočne len výmysel... Pochybujem o tom, že by fungovala takto nejaká nemocnica na Slovensku. To by mala veľký problém. V nemocniciach sú obmedzené možností. Detenčný ústav v Hronovciach bol postavený a otvorený len minulý rok (2022) tesne pred Vianocami.

Mne napadlo či Hronovce neoficiálne nefungovali ako detenčný ústav aj predtým. To by mohlo vysvetľovať to čo hovoril ten chlap v autobuse.

Aj ja silno pochybujem ze by v demokratickej krajine mohli existovať nejake kobky, to 99% vymysel, to by bolo protiústavne…

Pozeral som galériu toho detenčného ústavu a náhodou to vyzera 100x lepšie ako bežná slovenská basa, https://www.duh.sk/galeria ,samozrejme nechcel by som tam veru byť