Ako sa dnes máš? 16

Ahojte kamaráti, mám sa celkom dobre, ale chytil som nejakú vírozu, Mám 38,4. Zlepšuje sa to. Teda nemám žiaden problém. Vyzerá to skôr na prechladnutie...

Ahojte, priatelia.

Uplynulý týždeň som sa nemal až tak dobre, žiaľ. Po fyzickej stránke ma gniavi pobolievanie hlavy a po duševnej stránke ma zmáhajú pocity demotivácie. Cítim sa trochu vyprahlý - akoby ma veci vlastne vnútorne prestali baviť a interesovať. Veľa z doterajších vecí, ktoré mi živili nadšenie a túžbu napredovať, sa mi zrazu vyslovene nechce. Miestami mám pocit, že som opäť na začiatku v bode, keď si znovu musím hľadať svoje "prečo". "Prečo" ráno vstať, "prečo" robiť to a ono. "Prečo" sa vôbec o niečo snažiť. Tento mentálny regres mi sprevádzajú značné pocity únavy, fyzickej ťažoby (najmä v bruchu, tráviace problémy, potom tiež ťažoba v svaloch končatín), nutkaniu ležať. Zrazu mi robí problém obsedieť na stoličke. Inokedy celé hodiny presedím a riešim nadšene vo flow nejaký "programátorský oriešok" a teraz, akonáhle príde prvý "odpor", že neviem hneď z fleku vypľuť riešenie, ale že je treba aj trochu premýšľať, tak sa začnem obšmietať na stoličke a začne ma to ťahať na gauč do polohy ležmo. Asi sa mi teda znížila tolerancia nepohody, s čím som viac mesiacov už akoby nemal problém, a teraz sa mi to vrátilo. Čiastočne si to vskutku vysvetľujem tým, že keď príde protitlak a treba vystúpiť z komfortu, tak nenachádzam dostatočne silné "prečo", prečo tak robiť (v tej-ktorej konkrétnej veci). Po racionálnej stránke to mám všetko dobre v hlave vysvetlené a premyslené, ale, žiaľ, ja som človek založený hlavne emočne, a preto ak nekorešponduje s ráciom môj vnútorný pocit, tak mi samo osebe logika a rozumové odôvodnenie ako motivácia skrátka nestačia. Musím hlboko vnútri aj cítiť a veriť, že "je to tak". A to si neviem zatiaľ, žiaľ, prikázať na povel vôľovo.

V práci inak relatívne v pohode... len je cítiť, že mnohé veci zanedbávam, lebo ma nebavia, alebo zaťažujú. Preto niektoré veci sú v kopečke s názvom "urobiť" už príliš dlho.  Momentálne sa chystáme na inventúru - v utorok budem mať zase po roku dvadsaťštvorku.

V škole ako-tak. Vyučovanie už beží, jeden projekt už mám zadaný. Dnes zrovna nemusím byť na vyučovaní, lebo dnešný predmet mám spravený už z minulého roka - teda z roka, kedy som bol druhák prvýkrát. Vyučovanie okrem prvého razu už máme po zvyšok semestra fyzicky v škole... často by som privítal online, ale chápem, že byť tam fyzicky má tiež svoje výhody. Takže som skôr v očakávaní. Tento semester mám v porovnaní s tým zimným kvôli "zosúlaďovaní" učebných plánov po ich minuloročnej zmene o dosť ľahší. Tak snáď si to nepokašlem tým, že som sa dostal do spomínaného mentálneho regresu.

Vo štvrtok som bol na preventívke u všeobecnej. Krvný obraz, hepatálky a moč dopadli v poriadku, žiadne hodnoty nevyskočili mimo normu. Tlak tradične skôr nižší, pod normu. Vyšetrenie sa mi zdalo veľmi rýchle, dokonca na pocit až moc rýchle. Teraz tento rok by som mal už ísť len na preventívku k zubárke po roku. Plánujem si to vybaviť na jar.

Ďakujem Vám, priatelia, za vypočutie. Prajem Vám všetko dobré, držte sa!

S priateľským pozdravom
matej

kimi2028 napísal:chytil som nejakú vírozu, Mám 38,4. Zlepšuje sa to. Teda nemám žiaden problém. Vyzerá to skôr na prechladnutie...

Aj ja som dnes preležal v posteli. Vždy mi pomôže, keď sa vypotím, ale teraz sú tie vírusy tak rafinované, že inhibitujú potenie a vysokú teplotu (aj vírus chce prežiť).. Naobliekal som sa ako snehuliak, to trochu pomohlo. Už je lepšie. Na pozadí mám samozrejme seriál, inak študujem nejaké veci.. Držte sa..

Dnešok bol fajn, písala som Dr., lebo som chcela vedieť, aké mám dávkovanie liekov, lebo zajtra cestujem na týždeň na východ, tak beriem aj lieky so sebou, keby náhodou bolo treba nasadiť a akože ona celkom milo mi odpísala, že dobrý deň Paťka, lieky si nasaďte už dnes večer tak, zajtra a onak a v pondelok už klasicky takto... No a tu nastal problém, ja ich nechcem brať, tak som ju vypla, že to nepríchadza do úvahy, som tvrdohlavá a trvám na svojom. Akože inak máme super vzťah, je ako moja druhá mamka, môžem jej hocičo povedať, napísať a cítim, že aj ona mi chce dobre, ale proste je to také, že mám dosť komplikovanú povahu a keď sa zatnem, tak ani sto volov so mnou nehne. Že v tom nie som sama?

Patty_Pillow,i
všetci by sme radi boli bez liekov. Držím ti všetky palce a schvalujem, že si lieky berieš so sebou a aj že si si overila davkovanie liekov. Prečo? Pretože sa to môže zvrhnúť. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Ja so vydržala bez liekov rok. Potom prišla psychóza. Vlastne ona prichádzala pomaly a mohla som si to všimnúť a vrátiť sa k liekom, no ja som sa mylne stále domnievala, že ešte to zvládnem. Nezvládla som. Takže ťa chcem varovať, buď ostražitá a keď ti bude horšie, radšej sa vráť k liekom ako skončiť hospitalizovaná. Drž sa, dievča!

A ako sa mám? Aktuálne celkom dobre. Fyzické problémy z prekonanej chrípky konečne odzneli a aj psychicky som sa dala po menšej kríze doporiadku. Spánok sa mi upravil a znova spávam už pár nocí bez lieku na spanie. V dennom režime nič také nové nemám - starám sa o domácnosť, varím, dokonca som aj koláč včera upiekla a už sú z neho len tri kúsky. Predvčerom bolo krásne slnečno a mala som volnejší deň, tak sme na môj podnet s manželom a sestrou dali s nordic walkingovými palicami 7km chôdze, Myslela som, že bude z toho svalovica, no nebola, len kopec endorfínov. Dúfam, že si to čoskoro zopakujeme.

Majte sa pekne a nech vás ťažkosti obchádzajú!

Snad to nezakřiknu, když napíšu, že od včerejška je mi už trochu líp. Obrat nastal chatem s jedním mým vždy pozitivně naladěným kamarádem. Dostala jsem se do začarovaného kruhu, který začal zdravotními problémy mého syna, pokračoval tím, že jsem začala pociťovat úzkosti a že mi nakonec bylo špatně už jen z toho, že mi bylo špatně, a tím se kruh uzavíral. Ten začarovaný kruh se aspoň zatím podařilo přerušit tím pozitivním chatem a nadcházejícím víkendem, kdy jsem si konečně dostatečně odpočinula, vyšla jsem si ven s kamarádkou, na což jsem se těšila, a přestala jsem být o samotě se svými negativními myšlenkami o tom, jak moje nemoc stojí za ****. Nedělá mi dobře být sama, to mě hned napadají dost pesimistické věci.
Ten týden sama se sebou doma jsem přežila zaměstnáváním se věcmi, které mě baví, nicméně byla v tom jakási křeč - dělala jsem to jen proto, abych nějak zabila čas a nebylo mi zle. A pomáhalo mi to jen dočasně.
Ve chvílích, kdy jsem svou mysl zrovna něčím nezaměstnala, jsem propadala úzkostem a beznaději. Nadávala jsem si za všechno, i za to, že chodím sem na Schizofórum a radím druhým; že si hraju na psycholožku a nerespektuju, že nejsem žádná psycholožka, že nejsem ani zdravá, že jsem jen obyčejná pacientka, které se vymstí, když bude druhým rozdávat nějaké rozumy. Promiňte mi to, to byl asi důsledek mého komplexu méněcennosti.
V takových chvílích zoufalství jsem hledala pomoc na internetu. Dozvěděla jsem se mimo jiné, že jsem závislá na benzodiazepinech (bzd), které spousta lidí s lehčí dg odsuzují. Bylo mi z toho nesmírně těžko až do chvíle, kdy mi jedna slečna na Nyxu napsala, že chápe moji psychiatričku, že při mojí dg raději riskuje lehčí závislost na bzd, než abych dostala (další) ataku.
Psychiatrička mi na moje úzkosti doporučila si navýšit bzd (Neurol), ale já jsem se dalšímu navyšování zuby nehty bránila. Doufala jsem, že se to vyřeší psychoterapií, ale zároveň jsem tušila, že nevydržím čekat na moji psychoterapii až na začátek března (marec). Tak jsem si vyptala číslo na jednu krizovou linku pro schizofreniky, kde fungují i psychiatři. Nakonec jsem byla i tak zoufalá, že jsem si říkala „Zavolám tam a zeptám se, jestli to mám řešit pomocí navýšení bzd nebo psychoterapií.“ Už jsem byla smířená i s tím, že si nechám navýšit Neurol s tím, že jakmile to bude možné, dávku si zase snížím. Naštěstí k tomuto kroku nakonec nedošlo a zatím na konci týdne se zase začínám pomalu dostávat do své kůže a tajně doufám, že se to příští týden zase nepokazí.
Příští týden jdu ke své psychiatričce a povyprávím jí, jak mi bylo tento týden. Uvidíme, co mi na to poví.

@regina akože cítim sa fajn, ale začína sa dvíhať varovný prst a to je nechutenstvo, už 4 dní som nejedla a to nie sme doma ani chorí, že nejaké tráviace problémy ani nemáme nedostatok jedla, takže už sa mi kráti život bez liekov. A nemôžem ostať týždeň bez liekov, lebo netuším, či v prípade núdze by mi vedela Dr. rýchlo odpísať a predpísať lieky a či by ich mali v Poprade, lebo tu v Bratislave v lekárni mi ich vždy objednajú a mám ich až nasledujúci deň a v prípade potreby je ten jeden deň veľa. Keď ja ani sama neviem ako som na tom, či som zmierená s mojou diagnózou, niekde vo vnútri verím, že to bolo len prechodné a ja vysadím lieky a budem sa môcť 100% zaradiť do spoločnosti. Ale sama vidím, že mám defekty, ktoré pred tým neboli. A veľmi sa bojím nasadenia liekov, že ma to strašne spomalí, lebo v robote na hodím aj 25000 krokov čo predstavuje 15km podľa appky a sme hodnotení podľa rýchlosti a to sa mi po mesiaci v práci podarilo dostať do vyhovujúcich čísel.

Ahojte moji mili, ja sa mam viacmenej dobre. Prvy tyzden v praci som prezila cely, ten buduci mam dovolenku. Vstavala som 4:30 a vzdy po praci som si trochu pospala, aby som vladala a cele to zvladla. Nakolko zijem sama, tak som nemusela nikomu varit alebo o niekoho sa starat tak sa to dalo. Tritico beriem posledne pol tabletky na noc a spim dobre, aj vstat som vzdy nejako zvladla. Celkovo co mam teraz lieky tak som stabilizovana a je mi celkom dobre. Dovolenku mam az do liecenia, tak tam sa aj tesim, aj som zvedava. Este nikdy som na takom nebola. V mojom zivote je nove, ze som sa dala zase dokopy s mojim byvalym a mam z toho radost. On bol skvely chlap, bolo mi s nim dobre. On to potom so mnou ukoncil kvoli hadke a teraz sme si k sebe zase nasli cestu. Uz sme dokonca aj naplanovali spolocnu dovolenku, on chcel ist povodne sam a pozval ma, nech idem s nim. Bude to na Azory kde som uz davno chcela ist. Len on zije v Rakusku, tak budeme mat zatial vztah na dialku. Cize v mojom zivote momentalne vsetko dobre, tesim sa ze to tak je. On nevie, ze som mala psychozu, to mu ani hovorit nechcem, povedala som mu, ze som mala depresie. Mozno psychozu uz nikdy nebudem mat, tak naco ho tym zatazovat. Beriem podla mna celkom dost liekov, tak tie chcem v blizkej dobe znizit, jak antipsychotika, tak aj antidepresiva. Verim tomu, ze raz budem uplne bez liekov. Uvidime, co na to moj psychiater. On mi moc lieky znizovat nechce. Ale ked budem dlhsie ok, tak ho snad presvedcim. Drzim vam vsetkym palce moji mili v boji s nasou chorobou, drzte sa.

Liekov sa chcem zbavit hlavne preto, ze z nich priberam, inak by mi to bolo aj jedno. Ale stale priberam, neviem ci z antipsychotika alebo antidepresiva. Mám podozrenie, ze to moze byt aj antidepresivum, beriem Venlaflaxin, v neziaducich priznakoch je uvedene, ze sa z neho moze priberat, aj ked moj psychiater tvrdi ze nie. On tvrdi ze nemam pohyb, preto priberam, ale to nie je pravda, teraz mam v praci hodne pohybu. Cely den len chodim. Vcera ma z toho hodne bolela noha, z tych pracovnych topanok, tak uvidime, ako to bude dalej. Chcem si kupit nove vlozky do topanok, ale nemyslim, ze to nejak zazracne pomoze. Jednoznacne priberam z liekov, len neviem z ktoreho. Preto sa ich chcem zbavit, nechcem, aby to bolo este horsie.

@Catherin4 aké antipsychotíká berieš, ja som dala plus 42kg za tri mesiace z olanzapin, potom z iných sa mi podarilo schudnúť 10 kíl a potom na rispene som bola rok a za ten rok sa tých 10 kíl vrátilo. Úplne ti rozumiem, ani mne sa to nepáči

Patty Pillow ja beriem Aripiprazol, moj psychiater tvrdi, ze z toho sa nepribera. Ale v neziaducich ucinkoch to je, rovnako ako u Venlaflaxinu, pri ktorom vraj pribera menej ako 1 zo 100. Ale ktovie ako to naozaj je. A to z ktoreho sa ti podarilo schudnut? Taky aj ja chcem. Neviem ako zhodim to, co som za posledne dva roky nabrala a je toho vela. Ja som bola vzdy viacmenej stihla a co teraz.

@catherin práve z aripiprazolu som schudla, ale to som 10 týždňov nejedla iba kávu píla 🤨