Prosím o radu

Zdravím, som tu nová, tak ešte celkom neviem ako to tu funguje.

Som dievča, do 18, s ešte nediagnostikovanými a neliečenými problémami. Už vyše dva a pol roka trpím depresiami, a mám pocit, že sa u mňa prejavujú isté sociopatické sklony. Spustilo sa mi to tým, že sa so mnou dosť odporne psychicky hrala osoba, ktorú som dlho a veľmi milovala...

Prosím, poraďte mi, či je možné, že sa mi niečo také stalo. Hrozne som sa odvtedy zmenila. A ja sa o tom nechcem s nikým známym baviť, pretože nik mi buď neverí alebo to bagatelizuje...

Ahoj Lolitka. O sociopatii toho veľa neviem, priznám sa. Určite je ale na mieste konzultácia s lekárom, ak trpíš depresiou už vyše 2 rokov. Tieto veci sa dajú dať pekne do poriadku, sú dobre liečiteľné, takže neváhaj a objednaj sa k (pedo)psychiatričke na prvovyšetrenie. Alebo ešte lepšie - začni psychológom/psychologičkou, lebo je možné, že sa to zvládne aj s ním, a on by v prípade potreby Ťa vedel nasmerovať k psychiatrovi, ak by zvážil, že Ti budú skôr osožné lieky. Možno však bude slovná psychoterapia postačujúca, čo by bolo v Tvojom veku veľmi fajn, lebo možno sa potrebuješ o tom hlbšie s niekým porozprávať, ktorý by Ťa pochopil, prijal a poskytol svoj profesionálny nadhľad a rady.

Každopádne odpoveď na Tvoju otázku je kladná, možné to je. Vo svete ľudskej duše je hádam možné všetko, jej bolesti a poruchy sú veľmi pestré, žiaľ. Len veľmi málo porúch nemá vo svojej histórii nejakú štartovaciu traumu alebo komplex, ktoré to spolu s genetickou predispozíciou spustili.

U nás je všetko možné, ale pokiaľ by som ti mohol poradiť, tak určite rieš to. Nikdy nevieš, čo sa ti môže stať. Verme tomu, že sa ti nič zle nestane. Si ešte mladé dievča a je dobre mať každý svoj problém zdravotne zdokumentovaný. Na začiatok je dobrý asi skutočne ten psychológ. On bude najlepšie vedieť, že čo potrebuješ a niečo ti aj doporučí. Musím sa priznať, že mne viac pomohla psychológia ako psychiatria.

Ďakujem vám obom veľmi pekne za odpoveď. No psychológičku som už raz skúšala, a vzhľadom na to že do 18tich tam s človekom musia byť rodičia, to nemalo moc veľký prínos. Je nejaká možnosť, ako by som to mohla riešiť tak nejako sama doma?

Sama doma... napadajú mi len také možnosti, ako si čítať knihy (ak máš nejaké vreckové), alebo si čítať na webe zadarmo rôzne motivujúce a psychologizujúce články, ktoré Ťa vedia usmerniť, ako zvládať depresiu a jej rôzne prejavy, úzkosti, smútky a podobne. Na webe je v súčasnosti už toho strašne veľa, google Ti ochotne vyhľadá všeličo k tejto téme, čo Ťa môže všelijako nakopnúť a čiastočne, nedokonalo Ti nahrádzať psychologickú pomoc. Ak máš vreckové, dal by sa kúpiť aj nejaký voľnopredajný bylinkový "liek" na dobrú náladu, je ich na trhu viacero. Sú založené na rastlinných výťažkoch, sú bez receptu a vedia pomôcť. Ale zas toto sa bojím radiť, lebo si veľmi mladá a niektoré tieto veci sú nevhodné pri vyvíjajúcom sa organizme v puberte - napr. môžu navodiť sebapoškodzovanie a podráždenosť. Spomínam to len preto, lebo sa to dá zaradiť medzi určitú svojpomoc "na doma". Mne často pomáhali ale skôr tie weby, ktoré radia ako "hacknúť" život, ako žiť, ako prekonať smútky, ako sa namotivovať, ako lepšie spať, ako sa netrápiť a podobne. Za svoju liečbu som u psychologičky strávil pomerne málo času,... možno aj preto, že web a knižky mi vždy oveľa viac pomohli, než odborník-psychológ.

Skúšala som aj sedativ pc, a moc mi to nepomohlo. Ako trochu hej, ale nie moc badateľne. Zaujímavé je, že meditácia mi škodila. A čo sa týka samopoškodzovania... Klamala by som, keby som tvrdila, že nemám žiadne jazvy..

Rozhodne ist za psychiatrom. Ak sa vyskytuju samovrazedne tendencie tak je potrebna hospitalizacia ale na kvalitnom oddeleni kde ti urobia kompletne testy a urcia diagnozu. Preto hovorim kvalitnu lebo ak ta zanedbaju tak ako mna zanedbali napr. na Antolskej v Bratislave a urcili mi nespravnu diagnozu 3x tak to nic nevyriesi. Ak potrebujes niekomu vypisat svoje problemy alebo potrebujes poradit urcite sa mi ozvi cez sukromnu spravu.

Samovražedné chúťky som mala približne pred rokom, no nejakým spôsobom som to prežila. Boli to tri najhoršie mesiace mojej depresie. 31.12.2017. Vtedy sa objavili po prvý raz. Pár dní potom, keď som šla domov od babky som zahla do ulice smerujúcej ku trati takmer rozhodnutá to skončiť. Potom som sa rozrevala a šla radšej domov. Ani na to som nemala dosť odvahy, aby som to spravila tak ako sa patrí.. Ale okolo marca som sa z toho celkom dostala. Koncom apríla (ako darček na moje narodeniny) som sa zamilovala na diaľku do jednej mizernej ..., ktorá so mnou manipulovala a určite sa na tom hrozne bavila. Teraz jej už zrejme nestojím ani za prečítanie správ. Ale ako všetci vidia, resp. môžu vidieť, aj napriek tomu všetkému som tu... A je február 2019. Pred rokom som už snáď ani nedúfala, že to niekedy vyslovím, teda napíšem.
A ďakujem veľmi pekne, pravdepodobne sa ozvem.

Budem rad ak sa ozves. Rad by som pocul o jednak fyzickych symptomoch a jednak o tych psychickych. Mozno by som ti vedel poradit.

Ďakujem

Ja som tu len od dnes a nejako si neviem poradiť s posielaním súkromnej správy. Môžeš prosím ty?

Tam kde mas profilovu fotku tak pod tym uplne dole vlavo je taky panacik a vedla neho napisane MP. Kliknes na to a uz len pises co ta trapi.