Okienko mysliteľa

Vec sa má tak, že som vydržal pár minút kontemplovať svoju minulosť a dopadlo to tak, no hrúza, som nasraný. Paraziti dali o sebe vedzet.
Už hned pri prvej asociácii to bol boj, stále ma vyhadzovali do disociácii.

Mám za to, čo som zanalyzoval, že prečo ma vyhadzujú s asociácii?
Ide o emočné telo. Jelikož som poznačený psychiatrickou diagnózou, moje emočné telo parazitom vadí. Prečo?
Z doposluchu, domovým a oknovým parazitom je divno. Nemajú radi moje emočné telo, cítia sa divne, debilne. Pocitujú negatívneho emočného ducha. Ale prečo? Odpoveď jednoduchá a logická. Som psychiater a pacient. Ja si negatívum nepripúšťam! Ale paraziti áno. Ako ich mám chápať?
Asi tak, že majú o mne psychiatrickú mienku. Divné, blbé, debilné pocity patria do nemocnice. Nie do života. Je to ich problém, nie môj.

V knihách sa píše, čo vysielaš do vesmíru, to sa ti vráti mnohonásobne.

A, čo s tímto ďalej?
To je otázka do hrobu!

Památám si moje ľahké čítanie fantazijnej trojdielnej literatúry. Bol to boj o ducha. Mal som čo robiť aby som sa sústredil na čítanie a prežívanie príbehu.

Žijem medzi neprajními parazitmi, ktorí pocitujú divného debila. Ked si predstavím ručičkové hodiny zavesené na stene, tak sekundovka sa na sekundu pohne a potom vibruje. To isté aj s kyvadlovími guličkami, či kyvadlovou tyčkou. Alebo presýpacie hodiny. Večne sa sype piesok.

Tomuto javu sa má hovoriť psychokinetika, alebo telekinetika. Chápem túto spoločnosť, v ktorej sa nachádzam. Mám ich rád. Ale mám dojem, že moje myšlienky a celkove emočné telo, je pre nich príťažou.

Snívam o nirváne, a konkrétne o jednote. Kedysi som žil v nirváne, mozog, telo, myseľ, duch...boli v jednote s okolím. To bola doba!

Aby ste si predstavili, ako mi je pri premýšlani šachovej partii, tak je to, len o pár neustále opakujúcich sa ťahov do predu. Šachy nenávidim, už kvoli tomuto "handicapu", s názvom retard. Kedysi som nad šachami si vedel predstaviť celú 20 a viac ťahovú variantu a skombinovať ju s ďašími potencálnimi víťaznými.

Naskytá sa otázka, môže za toto všetko psychiatria?
Moje rozhodnutie ísť psychiatrovi a posťažovať sa mu za to, že to čo sa stalo, sa skutočne stalo?

Už keď si naštudujete výmer dôchodku, sa tam v jednej časti odvolávajú na tú časť, že dôchodok sa bude započítavať skorej, než ste zašli psychiatrovi. Teda niekoľko rokov pred tú dobu, než ste zašli psychiatrovi.

Berem to, ako nejaký odborný zásah do minulosti.

Naskytá sa otázka, je psychiatria prínosná?, prospešná? Má psychiatria zmyseľ?
Čo sa deje, keď chodíme k psychiatrovi. Kŕmime sa antipsychotikami a chodíme na pravidelné kontroly. Majú tieto kontroly zmysel? Poďla mna áno. Každý štvrť rok prehodnocujete svoj do/sučasný stav ochorenia.

Ďalšia otázočka. Sme skutočne chorí a tak "labilne slabý", že potrebujeme odborníka na psychiku? Je choroba životné víťaztvo, alebo len celoživotná záťaž. V posledných rokoch to beriem ako malé víťaztvo. Chodím na pravidelné kontroly. Popri liekoch sa mi pred rokom, konečne upravil spánkový režim, ktorí bol tou hlavnou príčinou mojich psychóz a návštev nemocníc.

Malé víťaztvo to beriem z toho pohľadu, že mám neskutočne veľa volného času, a je to už nejaké dva, tri roky, čo mám zavedený Time management. Mám prečítanych cca. 85 odborných kníh. Vždy si vravím, keď do nemocnice chodia na preliečenie len samí "tam tí", tak ja za to budem sa vzdelávať, pracovať na sebe. Rozširovať svoje Know-How. Už nikdy sa tam nedostanem. Vždy som tam chodil dezorientovaný a nepochopený, a najme nevyspatý.

Na záver, len toľko, nech utajujete psychiatrickú chorobu jak to len ide, aj tak paraziti vo vašom okolí, vo vašom vnútri vedia svoje. Dá sa toto ich zamýšlanie nejako zmeniť?

Tož ďalšia otázočka do hrobu!

Už keď spomínam jednotu a ducha, toto by mali byť veci duchovné a náboženské.
Sám sa nehlásim k žiadnemu náboženstvu. V tejto oblasti som dajako zdržanlivý. Moje vedomosti sú na úrovni ne/učenia.

Ako dieťa som mal naštudovanú bibliu a Bohom bol hospodin, ktorí stvoril všetko. Bola to tá nezaujímava postavička v bielom na oblohe.
Počas mojej púťe svetom, keď som začal sa zamýšlat hospodinom, umrel môj druhý dedko. Umrel vo mne. A ja po dvoch rokoch skázy prijal psychiatra.

Ak by som mal definovat náboženstvo a viera v Boha, či Ježiša Krista, je to v mnohopočetnej rodine niečo ako ochrana pred parazitmi. Náboženský symbol kríž, by mal predstavovat túto ochranu.
Tak ako ľudia uznávajú trojjediného Boha (otec-syn-duch svatý), tak aj jedinečného Boha, či dokonca skupinu Bohov.

Náboženstvo bych charakterizoval ako viera a to konkrétne v jednotného ducha.
Takže, čo je príčinou choroby?
Že umrel môj druhý dedko?
Alebo fakt, že som narušil túto božskú ochranu pred parazitmi a to zajdením k psychiatrovi?

Tož ďalšia otázka do hrobu!

Hulk DF 365 napísal:Už keď spomínam jednotu a ducha, toto by mali byť veci duchovné a náboženské.
Sám sa nehlásim k žiadnemu náboženstvu. V tejto oblasti som dajako zdržanlivý. Moje vedomosti sú na úrovni ne/učenia.

Náboženstvo bych charakterizoval ako viera a to konkrétne v jednotného ducha.
Takže, čo je príčinou choroby?
Že umrel môj druhý dedko?
Alebo fakt, že som narušil túto božskú ochranu pred parazitmi a to zajdením k psychiatrovi?

Tož ďalšia otázka do hrobu!

Hulk, som rada že si načrtol takúto tému, pretože podobným otázkam sa chcem venovať.
Čo je príčinou choroby, čo vadí našej duše natoľko, že iní ľudia to až tak nevnímajú, kedy sa duša dostane do takého bodu, keď sa poddá okolitým alebo prineseným negatívnym podnetom.
Prečo napr v tarot kartách karta ,,Blázon,, uzatvára kruh, a s plným sebavedomím, osvietený, so svojou kapsičkou v ruke a s úsmevom kráča smerom k Slnku, z útesu tohto materiálneho sveta. Kam sa až musí duša dostať, aké šoky ju musia potknúť, aby sa rozpamätala na to čo jediné je podstatné, a na to, kto ono vlastne je? Alebo, čo je vlastne pre nás najdôležitejšie v živote? Či nie už iba len láska? = Jednota. Ono hej, viera v seba, viera v boha, viera v lásku je jedna vec. Náboženstvo však práve túto jednotu podkopáva. Jedno ktoré svetské náboženstvo. Ono každé človeka privedie k istej úrovni, ale len do tej, a tam ho odsekne od jednoty. Potom je už na každom jedincovi sa dostať na úroveň čo toto prekračuje. Vieš, veď ani Ježiš vraj nepovedal že: čakajte na mňa, ale ,,nasledujte ma,,. Nasleduj ma, takže rob to ako ja : )
Páči sa mi táto tvoja skúsenosť: ,,Sám to nemám ešte odskúšané, nakoľko sa to chystám použiť pri dýchaní prany za použitia predstavy z minulosti, kde som sa ciítl pozitívne dobre. Teda, ukotviť sa prijemnými pocitmi do prítomnosti za pomocí asociácií a disociácii. Pri dýchaní prany zaznamenávam pokrok v čistejšom emočnom tele. Je čistejšie a príjemnejšie.´´
V dnešnej dobe sa viacero duchovných učení rozpamätáva na dôležitosť žitia v prítomnosti.
Keď si to tak zoberieš, človek zvyčajne buď sa prehrabáva v h...ovne minulosti, alebo má obavy z budúcnosti. Ale asi...minulosť je minulosťou, tam už strach neexistuje. V myšlienkach na budúcnosť áno, v tých myšlienkach sa veľmi často objaví, ale vlastne v ozajstnom prítomnom duševnom okamihu neexistuje.
Pri tom dýchaní, v snahe byť v prítomnom okamihu sa asi dostávaš blyžšie k jednote, preto je to aj príjemné. Myslím : D Ešte tieto veci skúmam, študujem : )

anjelik napísal:

Čo je príčinou choroby, čo vadí našej duše natoľko, že iní ľudia to až tak nevnímajú, kedy sa duša dostane do takého bodu, keď sa poddá okolitým alebo prineseným negatívnym podnetom.

Je to nevedomost, v odborných literaturách označované ako "nevedomá myseľ".
Parazit, alebo eGo každého človeka je rôzne. Človek si neuvedomuje svoju automatiku (podvedomie "podvedoma mysel" automatické nálady, návyky, chovanie a reakcie). Jedine podvedomie nemá s našou identitou nič spoločné, sú to ľudia, bytosti, stavby, miestnosti, prostredie z iného sveta ako do/súčasného. "prečítaj knihu od Murphy - Moc podvedomia"

Podľa mňa, choroba je dar utrpenia, trápenia, bolestí, dar problémov, ktorými si musíme prejsť. Otázka znie prečo? Buď sme minulosti, v minulých životoch konali tak ako konali. Niečo sme nechapali, alebo sme sa chovali a správali tako ako správali. Podľa mňa je choroba len psychická hra, tieto dary majú aj protiklad. Máme si z nich zobrať ponaučenie. "Pozri knihy od Michaela Newtona". V týchto knihách sa dočitaš, že duša si na svoj pobyt na zemi vyberá telo, rodinu človeka s konkrétnym poslanim. Cieľom je sa ponaučit z týchto darov.

anjelik napísal:Prečo napr v tarot kartách karta ,,Blázon,, uzatvára kruh, a s plným sebavedomím, osvietený, so svojou kapsičkou v ruke a s úsmevom kráča smerom k Slnku, z útesu tohto materiálneho sveta. Kam sa až musí duša dostať, aké šoky ju musia potknúť, aby sa rozpamätala na to čo jediné je podstatné, a na to, kto ono vlastne je?

Podľa mňa tarot karty sú niečo ako komunikácia s podvědomím za pomoci obrazov a symbolov. Ten kdo na ne veri sa nimi aj riadi.
Úplne čistá, očistená duša sa nachádza mimo naše telo, teda zvyčajne po smrti.
V našom tele sa duša cíti tak ako cíti a jej energia je taká aka je. Niektoré duše si na zem berú len hŕstku svojej energie. Duša v tele človeka má obmedzenú pamäť.

anjelik napísal:Alebo, čo je vlastne pre nás najdôležitejšie v živote? Či nie už iba len láska? = Jednota. Ono hej, viera v seba, viera v boha, viera v lásku je jedna vec. Náboženstvo však práve túto jednotu podkopáva. Jedno ktoré svetské náboženstvo. Ono každé človeka privedie k istej úrovni, ale len do tej, a tam ho odsekne od jednoty. Potom je už na každom jedincovi sa dostať na úroveň čo toto prekračuje. Vieš, veď ani Ježiš vraj nepovedal že: čakajte na mňa, ale ,,nasledujte ma,,. Nasleduj ma, takže rob to ako ja : )

Zmyslom života je urobiť prvý krok k vytúženému cieľu, nasledujúci miliardami ďalšími.

Láska je široký pojem, a každý si ju vysvetluje po svojom. Najbežnejšia láska je láska k svojmu blížnemu, partnerovi. Jednota ducha t.j. jednota mužského a ženského principu. Sama Duša je obojpohlavná. Preto výraz spriaznené duše, sa tak často skloňujú.

anjelik napísal:Keď si to tak zoberieš, človek zvyčajne buď sa prehrabáva v h...ovne minulosti, alebo má obavy z budúcnosti. Ale asi...minulosť je minulosťou, tam už strach neexistuje. V myšlienkach na budúcnosť áno, v tých myšlienkach sa veľmi často objaví, ale vlastne v ozajstnom prítomnom duševnom okamihu neexistuje.

Presne tak @anjelik, strach je len veľká kopa adrenalinu, ktorí nie je večný. Strach máš len pár sekúnd a potom pominie. Obavy z budúcnosti je len skreslená iluzorná realita, fakt, život. Budúca prítomnosť závisí len na tvojom pritomnom okamihu.

anjelik napísal:
Pri tom dýchaní, v snahe byť v prítomnom okamihu sa asi dostávaš blyžšie k jednote, preto je to aj príjemné. Myslím : D Ešte tieto veci skúmam, študujem : )

Doporučujem túto apku Prana Breath, to čo mi dáva je pocit pohody a mám dojem, že sa tým dýchaním aj prečisťuje emočné telo "duša". Dá sa dýchať so zatvorenými očami a byť uplne ticho, alebo dá sa aj s otvorenými očami sustredujúcima sa na bod na stene a pritom používať mantru. Dobrá slovná mantra je napr. nádych, nádych...zadrz, zadrz, vydych... výdrž.

Keď chcem kontrolovať pozitívnu minulosť, tak toto dýchanie cez túto apku nieje vhodné, nakoľko sa musíš sústrediť na rytmy dýchania a na svoju kontemplaciu.

Je veľmi zaujímavé čítať vaše názory na túto problematiku. Takmer každý ma na to iný názor. Ktorý je ten správny, sa asi nikdy nedozvieme. Tak to má byť.

Ja však zastávam názor, že duša neexistuje. Ja chcem mať všetko vedecky vysvetlené a obávam sa, že duša sa nedá vedecky popísať, je to niečo nad vedu. Preto sa bojím duše. A nechcem, aby existovala.

A čo sa týka etiológie psychických ochorení, existujú rôzne popísané teórie.

Ahoj @Iacobus

Dik za reakciu a názor

Tiež by som si prial aby duša (u mňa parazit) neexistovala, aspoň z tej komunikačnej stránky.
Uznávam komunikaciu za pomoci obrazov a symblov, nie za pomoci jazyka (slov, hlasov).

Otázka znie prečo?
Niektorí ľudia si neuvedomujú, že ho majú a chrlí priam z nich tento eGoistický jazyk, parazit Veľký Sudca. Komunikujú tak ako komunikujú. Ja túto komunikáciu neuznávam a ani nebudem. Kedysi v minulosti som ju zkúmal a využíval som ju. Od inkarnovaného attacku parazita na moje telo, čo značí "znovu z mäsa a kosti", sa veci pohli ďalej a pomenili.

O čom je táto komunikácia?
Je to biokomunikácia, zmäs telepatie a telekinezie, na jednej strane sa parazit snaží požierať a mapovať myšlienky na druhej sa snaži prežívať telo.
Neuznávam to, je to svinstvo!
Už dlhšiu dobu to je namierené na jednu osobu, kedysi na mňa, aspoň z moho pohľadu, teraz už nie. A keď zaznamenám nejaký náznak, mám na to obranu. Vždy si poviem, že to bol márny pokus ho čítať, dyklovať, prežívať, rozmýšať s ním, márne pokusy o heterosugesciu, požierať a mapovať.

Mám za to, dojem, že tomuto parazitovi (eGo, Sudca, duša), neustále niečo chýba, má potreby byť niekym výnimočným, chce sa ponad druhých vyvyšovať, furt niečo chce, otravuje, chce si doplnať eGo, chce nás ovládať a riadiť atď...

Áno sú to hlasy, hlasy, hlasy, a slová, slová a slová.
Nechápem jednu vec, keď sledujem túto komunikáciu v mojej neprítomnosti, ako tý ubožiaci, si neuvedomujú aké slová z nich chrlia. Furt sa len stažujú, kričia a hlásia kadekomu svoje pocity. Nevedia rozmýšlat po tichu.
Veď aj malé deti, dokonca aj batoľa je zaplavené tímato myšlienkami a prejavujú ich nahlas vebálne.

Preto, keď sú ludia v mojej prítomnosti, v blízosti môjho skutočného sluchu, je raport nezhaluzený. Žiadne vydávanie, ani náznak hlasov a slov a pocitov.

Neviem jak vy, ale ja po zväčša v triezvom stave používam takýto raport. Neriešim myšlienky a pocity s tým spojené.
To by znamenalo riešiť všetky psychické problémy, trápenia, bolesti, utrpenia a prežívanie emočného tela.

Preto sa pýtam milí forumáci, svoje psychické problemy... riešite len so sebov alebo s doktorom, či dokonca i z blízkymi?
Mne to pripadá chulostivé, osobné a neviem si predstaviť, že moje psychické problémy...ak nejaké sú by niekoho zaujímali.

O tom je Open dialog a Recovery,dalo by se o tom mluvit s peer konzultanty, hlavně s někým,komu věříte.