strach z ludi

Ahoj Kika,
tlak okolia je niekedy veľmi nepríjemný. Buď silná a nájdi si cestičky ako byť sama sebou a vyhnúť sa nepríjemnému kontaktu so spolužiakmi. Práve to vidím ako najzávažnejšie.

Nedaj sa dohnať k myšlienkám, ktoré pramenia z odmietania alebo nepríjemného správania ľudí. Vytvor si ochranný štít pochádzajúci z Tvojej jedinečnej osobnosti a odhoď od seba negatíva prostredia a ľudí, ktorý Ti škodia.

Ak máš v okolí nejakého chápavého dospelého, zver sa mu. Dobré by bolo rodičom, ale nemusia to byť oni. Výchovná poradkyňa by Ti tiež mohla pomôcť. Ak svoj stav považuješ za vážny, dožaduj sa pomoci. Časté myšlienky na samovraždu sú dôvodom na pováženie. Rieš to.

Tuto

Myslím že povedať to rodičom nebude najlepšie lebo raz som sa rezala a potom som to velmi olutovala a viem že som urobila strašnú hovadinu ,nikdy to už neurobím, lenže mama si to všimla a kebyže jej to teraz poviem znova by mala keci že mám depky.Ale, tak či tak ti velmi pekne ďakujem.

Ahoj Kika,
vieš tu si na stránkach pre ľudí s ťažkým duševným ochorením teda, schizoafektívnou poruchou a podobne. Tu sa už "nehrá" na to, že povedať blízkym, alebo nie. Tu ide o život a často doslova. S nami sa osud nehrá a úprimne povedané, že ak Ti pripadá "blbé" nežiadať o pomoc kôli "kecom", tak si myslím, že Tvoj stav nie je ani zďaleka tak vážny.

Podľa mňa by si si mala skutočne rozmyslieť na aké stránky prispievaš, lebo tu to už nie je "hrajkanie". Je to skutočne seriózne. Tu sú ľudia, ktorý majú často preukaz "Zdravotne ťažko postihnutý", absolvovali aj niekoľko pobytov na psychiatrii a prinajmenšom navštevujú psychiatra pravidelne. Na základe skúseností a dlhodobého záujmu máme dobré znalosti z oblasti psychiatrie, psychológie, patopsychológie, psychomedicíny. To Ti môžme poskytnúť.

Nejaké "hranie sa" na poviem alebo nepoviem mame je tu irelevntné (o ničom). Ak sa čo len náhodu môže jednať o patológiu (medecínske určenie) treba s tým niečo robiť, lebo problémy sa môžu stupňovať. Na začiatku sa dá veľa urobiť aj za pomoci poradenskej psychológie alebo psychoterapie, ale keď sa to "prehupne" zostávajú len lieky a v horšom prípade nemocnica.

Zamysli sa. Tuto

posledné dni sa mi vracajú sociofóbne pocity. zaujímavé je, že aj medzi ľuďmi, ktorých poznám. cca. od konca piateho ročníka základnej školy mám tento problém. začalo to nevinnou "odchýlkou", keď som v škole nejedol nikdy desiatu, lebo som mal z toho naozaj nepríjemné pocity, doteraz nedokážem jesť na verejnosti, aj keď je to už čiastočne lepšie a príde mi to u iných celkom prirodzené ak jedia napr. v autobuse, a tak. bývam na dedine, kontakt z mestom bol pre mňa vždy problémový. nedávno som mal obdobie, kedy som nepociťoval žiadne fóbicke príznaky. v tejto súvislosti ma aj napadla otázka, že či čiastočná alebo úplná absencia príznakov sociálnej fóbie a schizoafektívnej poruchy po dobu 5 mesiacov znamená zažehnanie jej návratu? určite to závisí od mnohých faktorov, ale teraz som doma, žiadne stresy, 12 hodín spánku... občas, a najmä posledné dni večer vždy vrcholí kríza a býva mi zle. možno je to jar a možno neviem. no ak v septembri chcem zasa začať študovať, aká je pravdepodobnosť, že by sa príznaky prejavili znova? pokiaľ by som bral lieky, ako doteraz tak myslím, že by sa to nemuselo zhoršiť, no ktovie. ale mal som už také úmysly vysadiť lieky, ale tuto ma varoval. že vysadenie môže viesť len k zhoršeniu.

jo jo, fobka je pekna mrska

Ahoj woJAczek,
odpoviem Ti asi tak, že je výrazne vyššia pravdepodobnosť zhoršenia stavu pri vysadení liekov ako s nimi. Je veľmi možné, že po rýchlom ukončení liečby by nastal návrat k psychotickým stavom.

Pokiaľ však budeš v liečbe zodpovedný je naopak dosť pravdepodobné, že pri súčasnom pokroku v liečivách nebudeš mať s psychotickými stavmi žiadne starosti. Dá sa aj uvažovať o postupnom, pomalom znižovaní liekov pod dohľadom odborníka.

Šanca na vyliečenie je dobrá u tých, čo mali psychotické stavy len raz a nezanedbávajú liečbu. U tých, ktorí mali relaps už viac krát je už vyhliadka na vyliečenie slabšia.

Ja napríklad som nemal žiadne príznaky, ktoré by viedli k zásadnej zmene medikácie, už 4 roky. Raz som menil antidepresíva, pár krát lieky na spanie (to je mimo diagnózy), ostatné sú len zmeny za generiká a raz som si pre istotu pri veľkom strese zvýšil antipsychotikum. Osobne sa bojím do toho príliš špárať, mal som relaps kedysi viac krát. S liekami však fungujem na dosť dobrej úrovni.


Ahoj Lapaj.
Konečne niečo čítam od Teba.


Zatiaľ, Tuto.

Nedávno som zistil, že existujú diskusné stretnutia ľudí so soc. fóbiou (v Bratislave). Pre tých, ktorí bývajú v BA a mali by záujem: Každý utorok o 18:00 v budove Ligy za duševné zdravie, Ševčenkova 21, Petržalka. Ešte som tam nebol, ale na najbližšie stretnutie (22.11.) určite prídem. Takže vám neviem povedať, ako to tam chodí. Viac info na nasledujúcom odkaze:

http://www.socialnafobia.info/index.php?option=com_ccboard&view=postlist&forum=3&topic=12&Itemid=53

úzkosť a strach je rozdielna vec aj keď pociťovanie môže byť rovnaké.Antipsychotiká robia hlavne chemickú rovnováhu neurotransmiterov najmä čo sa dopamínu týka, síce medzi liekmi
je napr aj, že pôsobia na podozrievavosť alebo na pociťovanie niečoho čo nie je skutočné, ale vychádza sa stále len z toho, že na vine je dopamín a teda jeho nerovnováha v mozgu, ale čo sa duše týka, nikto ju nevidel..čiže zostáva byť len filozofickým pojmom a mozog ten je stálým skúmaním a domnienkou vedcov, lekárov atď čiže je tak zložitým systémom, že ak nastanú v ňom nejaké problémy rieši sa to len narušovaním istých jeho častí, aby sa dosiahol ten výsledok, že sa zmiernia alebo úplne zmiznú teda ustúpia isté príznaky duševných chorôb.(elektrokonvulzívna terapia) po ktorej často ľudia strácajú na istý čas nejaký druh pamäte.Každopádne ja chápem tomu, že to takto vnímate, stretol som sa s tým, ľudia naozaj vedia byť svine a tým to často začína, človek potom naozaj začne mať pocit že je Truman, teda kto videl ten film a že sa všetko točí okolo neho a to je potom dosť nebezpečné.No ono to je nakoniec o tom, že kto chce s vlkmi žiť musí s nimi vyť, no a možno si napokon aj to vytie obľúbi a už to slovíčko musí nahradí nejaké iné.