Pretrvávajúce mínusové príznaky

Snehulienka napísal:Ahojte!

Už viac krát som tu písala že ma trápia mínusové príznaky. Stále čakám že to prejde a zatiaľ som sa nedočkala :-( Nič ma nebaví, neteší, nič sa mi nechce robiť, nemám o nikoho a o nič záujem. Nerozprávam... Tento stav trvá už viac ako tri roky! :-( Je tu niekto taký kto mal tiež tak dlho mínusové príznaky? A prešlo to nakoniec? Asi by som potrebovala počuť že je to možné - že raz to prejde. Pretože niekedy už mám pocit že to ostane takto navždy... Ďakujem za prípadné odpovede!

ahoj Snehulienka som natom podobne ale mne pomaha praca co ta zamestna musis skusat a nasjt nieco co ta bude naplnat a bavit aj ked viem ze to neni lahke hladanie

Ahoj Snehulienka pohla si sa niekde s tymi minusovymi príznakmi ? Ja ich mám tiež a uzavreli to že je to na celý zivot a ako to si len tak nenechám a som odhodlaná s tym nieco robiť !

sarah222 napísal:Ahoj Snehulienka pohla si sa niekde s tymi minusovymi príznakmi ? Ja ich mám tiež a uzavreli to že je to na celý zivot a ako to si len tak nenechám a som odhodlaná s tym nieco robiť !

Ahoj Sarah222, prepáč že odpisujem po tak dlhej dobe... Pýtaš sa či som sa niekede pohla s tými mínusovými príznakmi... Bohužiaľ nepohla... (ani ten smajlík nie je výstižný pretože mne sa nedá plakať aj keď by som veľmi chcela)... Už som toho vyskúšala strašne moc a nikam som sa nepohla... Aj ja som odhodlaná niečo s tým robiť len už neviem čo... Nikdy to nepríjmem a nezmierím sa s tým... Nedá sa prijať to že ten deň prežívam a teším sa kedy to zaspím... Je to strašné... Tiež to máš takto? A Tebe sa to zlepšuje?

Ahoj nie nepohla absolútne mam to tak ako ty vo všetkom sa prekonavam a snažím sa ako to len ide este keby bola praca a som ako tak spokojná ja som sa zmierila s tym ze to už tak asi ostane ty to mas tiež tak ?

sarah222 napísal:Ahoj nie nepohla absolútne mam to tak ako ty vo všetkom sa prekonavam a snažím sa ako to len ide este keby bola praca a som ako tak spokojná ja som sa zmierila s tym ze to už tak asi ostane ty to mas tiež tak ?

No ono asi nám ani nič iné neostáva len snažiť sa to prekonávať... Ja som skúšala pracovať ale nevydržala som tam ani jeden deň... Všetko je pre mňa strašne náročné a nedokážem sa zmieriť s tým že by to takto malo ostať už navždy... Tak držím palce aby sa ešte nejaká tá práca našla! A ďakujem za odpoveď!

Ahoj snehulienka, bohužiaľ so schizofréniou je to ťažké. Tiež trpím negatívnymi príznakmi rôzneho druhu. U mňa je zapájanie sa do aktivít o to komplikovanejšie, že dokážem sa na činností sústrediť 20-30 minút, čo ma dosť brzdí. Okrem športu nevydržím nič robiť dlhšie ako 2 hodiny. To je práve mojim cieľom skúsiť si aktivity postupne predĺžovať na 1 hodinu, lebo dokážem si vymyslieť nejaké tie aktivity aj ich robiť, ale len ten krátky čas. Nenáročné vecí do 20 minút mi pomerne idú. Mojím cieľom je skúsiť stráviť, čo najmenej času doma. Je mi jasné, že celý deň sa nedá stráviť niekde vonku, ale bol by som spokojný s nejakými 4-5 hodinami. Stále platí, že schizofrénia je pomerne hrozné oddelenie a hlavne pokiaľ nie je v dobrom stave ako ja. Psychiater aj psychologička sa zhodli nezávislé, že to ochorenie, ako mám je ťažké a na posudkovej až na plný invalidný dôchodok, až som zvedavý koľko % mi priznajú...

Posledné týždne si viacej uvedomujem svoju bezradnosť zoči-voči mínusovým stavom a fakt, že keď nimi niekedy netrpím, tak že je to iba vďaka umelej a veľmi nezdravej stimulácii podpornými látkami, ako sú veľké množstvá kofeínu (600-700 mg) a dávky benzoanu sodného. Najlepšie je, keď sú kombinované s rôznymi farbivami, o ktorých je na etikete uvedená výstraha, že spôsobujú syndróm hyperaktivity u detí (ide najmä o žbrndy, ktoré majú veľa sladidiel a málo cukru, sú nízkokalorické a sú konzervované benzoanom).

Chcel som sa iba zveriť, že mi je v ostatnom čase niekedy dosť smutno, že mám toto ochorenie a že nie som reálne ok po psychicko-neurobiologickej stránke. Je mi to ľúto, najmä keď som toľkokrát svedkom vo svojom pracovnom kolektíve, že sa žiť život dá aj ináč, s potešením, a že si veci je možné aj užívať. Je to po dlhšom období nová ľútosť, pretože som si dlho navrával, že som už urobil míľové kroky vpred a že som svoju chorobu nejak ovládol a podmanil si ju. Čoraz častejšie si však uvedomujem, že je to iba ilúzia.

A som z toho smutný.

Ďakujem za vypočutie.

Napadlo vas,ze tie minusove priznaky su aj od liekov ? kedze zjednodusene nas proipravuju o dopamin..alebo citlivost nan..A co je dopamin ? Neurotransmiter ODMENY.

Ked som kedysi bral rispen kratko,tak som akoby neexistoval..ziadna motivacia do nicoho..len som sedel a jedol..Viem si dobre predstavit,ak by som bral vyssie davky,tak by som aj slintal a sral by som na to.

Akonahle som ich vysadil,bol som ok

Já sice nemocná nejsem,ale mé dceři nejvíce pomohl amisulpridum aktiprol. Včera jsme se zase spolu smály hloupostem. Ale úplně nejvíc jí pomohla změna školy a nový kolektiv. Paradoxně však i přátelství navázaná v léčebně. Stále se s nimi stýká a vzájemně se podporují. Nemoc jí zpočátku úplně znemožnila docházku do školy. Po téměř půlročním pobytu v léčebně se vrátila do původní školy,ale moc to nešlo. Teď je na střední a obrat je až neuvěřitelný. Opět se dokáže soustředit,pamatuje si. Dokonce se zúčastnila soutěže. Účastní se akcí,je aktivní. Dříve byla jen doma,neusmivala se, nekomunikovala se mnou,o nic neměla zájem. Nyní je sběratelkou jedniček a má zase chuť do života.

Neviem no, ja mám takú skúsenosť, že aj bez liekov to dobre nebolo. Teraz beriem udržiavaciu dávku a tiež nie je to OK, tak neviem.

Bosorka super, som rád, že tvojej dcére sa darí. K tomu by som sa chcel raz dopracovať i ja. Vrátiť sa do školy, ale vyzerá to tak, že možné to už asi nebude.

Na neg.priznaky ma posobit ako jeden z mala novy liek kariprazin (Reagila).
Ja ho prave skusam,tak dam vediet,ci funguje.