Sebaposkodzovanie

Ja to nerobím nožom,iba rukami,prípadne ihlou a vyberám "to čo tam nepatrí"...väčšinou keď zažijem nejaký stres a podobne,mala som zle detstvo a následne aj dospelosť,kôli tomu...ja nemôžem sa vyzliecť nikde,k lekárovi nemozem,sú väčšinou arogantný a je to veľmi nepríjemný pocit,keď lekár ,ktorý má pomôcť,ešte viac ublíži..nemôžem chodiť na kupko,nemôžem si dať krátky rukáv,ani nohavice krátke,nemôžem mať plnohodnotný vzťah,nemám kôli tomu kamarátov,mám problémy v zamestnaniach...priala by som si aby som tak nevyzerala,ale už som psychicky tak unavená,že aj mala nepríjemnosť spustí stres a kým sa zahoja staršie rany tak už vznikajú nové..snažím sa to zastaviť keď sa to deje,ale nejde mi to..rozmýšľam o situácii ,ktorá to spustila a znova ju prežívam a keď konečne môžem skončiť,tak uz mám nové ..takto tomam od detstva,ani nepoznám iný život..a nehovoriac o tom ako to potom bolí....

To s tými lekármi máš pravdu, mnohí sú naozaj nepríjemní. Ja som mal šťastie, že keď ma moja obvodná vyšetrovala fonendoskopom, tak mi iba povedala aby som si vyhrnul tričko a strčila mi nástroj podeň, takže jazvy nevidela. Teraz sa ale budem sťahovať, takže budem mať nového obvodného aj psychiatra. Otec mi hovoril že obvodná u nás na dedine (kam sa sťahujem) je hrozná. Psychiatrov v meste pri ktorom budem žiť nepoznám. Ani moja psychiatrička, ku ktorej som chodil tam nikoho nepozná. Inak ona bola veľmi dobrá, nikdy mi neublížila. Bude mi chýbať.