Jesenno-zimná depresia

ja mam uz nejaky cas depresivne ladenie. prejavuje sa tym, ze vela spim a tazko sa mi prebera. tiez sa mi v mysli stale vynaraju negativne myslienky a strachy zo vsetkeho mozneho a prekryvaju pozitivne zazitky, takze mam pocit, ze stale trpim, co objektivne nie je pravda. zatial to necham plynut, snad to este moze odozniet aj samo.

Ahoj Lístie

Mrzí ma, že to máš teraz také smutnejšie. Ako si teraz vlastne nastavený medikamentózne? Čo užívaš a koľko mg? Myslím, že spíš veľa kvôli novej medikácii, však je to tak? Ale zas nech sa máš aspoň lepšie čo do úzkostí a prázdnoty. Aké konkrétne negatívne obavy a myšlienky mávaš?

Drž sa, sme s Tebou.

M.

vdaka za podporu, Matej.

napisem o tom viac niekedy nabuduce.

chcel by som sa Vas opytat, ako psychicky "zvladate" dni, kedy ste toho urobili velmi malo, nic sa Vam nedalo, nechcelo robit.
ja mam vtedy vycitky a strach, ze sa mi ide vyraznejsie pohorsit. stale nad tym rozmyslam a som vtedy nestastny. neviem si akoby "odpustit", ze som mal v dany den malo cinnosti.

viete si Vy aj v taketo dni zachovat dusevnu pohodu?

Takéto dni viac-menej pasivity mávam pravidelne cez víkend, ale vzhľadom na prac. týždeň je to celkom normálne. Viac takýchto dní na mňa tiež nevplýva dobre. Mám pocit márnosti, nepotrebnosti, nudy a podobne. Aby som to nejako pozachraňoval mám tie moje "akožepovinnosti", ktoré spravidla nerobím v ich minimálnej forme, ale konám vo väčšom. Netvrdím, že mám nejaké veľké tempo, ale na konci dňa mám zo seba aspoň mierne lepší pocit, oproti tomu, že by som nerobil úplne nič.

Úplne Ťa chápem, Lístie. Moja povaha zo mňa robí človeka, zameraného na výkon. To mi povedala moja bývalá psychologička ešte v roku 2010. Preto keď som nevýkonný a málo toho spravím, tak podobne ako Ty, aj ja si neviem odpustiť, že som nič dokopy nespravil. V podvedomí mám pocit márnosti dňa, nevyužitých šancí. Akoby som vtedy žil bezo zmyslu a prázdno. Nielenže cítim prázdnotu, ale ešte aj žijem akoby prázdno a o ničom. Takáto kombinácia je pre mňa veľmi nepríjemná a vidím, že aj pre Teba.

Čiastočne Ťa môže posunúť k duševnej pohode to, že si sám od seba nenakladieš v daný prázdny deň priveľké ciele. Pamätám si, že som skúšal mať ciele úplne základné, napr.
- dýchať, vylučovať, cikať, jesť, piť
- nikomu neškodiť, nebyť na obtiaž, nikomu nevadiť a nezavadzať, neznepríjemňovať deň
- starať sa o seba a vnímať sa oddelene od okolia
- umyť sa, robiť bazálnu jednoduchú hygienu

Takéto ciele som si vtedy zadal a to som nazval "žitím", teda že reku žijem. Ak som sa sám seba spýtal, že čo som robil, tak som si odpovedal: "Žil som. Úspešne som sa zobudil, prežil som deň, zachoval som si látkovú výmenu, metabolizmus fungoval, organizmus zostal zdravý, v čistote. A úspešne som dožil až doteraz do večera. Nikomu som nepoškodil, nikoho som neobťažoval. Žil som a prežil som." V podstate, keď si to takto človek až naturalisticky akceptuje, tak ho to môže čiastočne naplniť pokojom a pohodou aj na konci takého dňa, kedy veľa toho reálne neurobil. Kľúčom celý čas bolo klásť si minimálne ciele a minimálnu latku cieľov.

Lebo aj to je určitý zmysel žitia = neškodiť nikomu, nebyť na obtiaž, starať sa o svoje veci, aby boli na poriadku. ---> Aj to je istý plán, ktorý vie deň človeka zmysluplne naplniť. Stojí to za zamyslenie veru.

Držím Ti, Lístie, palce.
Matej

lístie ja to mávam často aj keď nemám depresiu, že večer, keď si spytovávam svedomie tak si uvedomím, že som vlastne nič nespravila. V depresii to takto mám vždy no každý večer si poviem, že zajtra začínam odznova a budem sa snažiť aby to bolo iné. Samozrejme, že vždy nie je, ale už len to chcem... je super. Asi som nepomohla, ale chcem, aby si vedel, že v tom nie si sám. Kľudne sa vypíš sem, posťažuje, ponadávaj alebo neviem čo, ak ti to má pomôcť. A keď nechceš, neokomentujeme, len si to proste zo seba dokázal dať von. Myslím na teba a držím ti palce, aby to čo najskôr prešlo...

Tuto, Matej, ester, dakujem Vam.

Včera som išiel domov o 15 minút skôr a akurát okolo 17:30 som prechádzal okolo môjho činžiaku. A videl som, že obloha je silne tmavomodrá, čiže nie je úplne čierna. To znamená, že už je reálne cítiť, ako sa dni predlžujú a ako sú noci kratšie, než prednedávnom. Aj som si myslel, že niekedy na konci januára už to cítiť býva. O 2 mesiace tu máme rovnodennosť. Skrátka paráda, máme dôvod sa tešiť, už teraz je viac denného svetla a bude sa to už len zlepšovať.

tento rok na mna zima extremne zle vplyvala. uz nech si zbali kufre a odide. fandim jej, nech je to co najrychlejsie.

opadané lístie napísal:tento rok na mna zima extremne zle vplyvala. uz nech si zbali kufre a odide. fandim jej, nech je to co najrychlejsie.

Jar je tu!

Zima bola túto sezónu veľmi mierna, aspoň tu u nás nad mestom. Snehu bolo veľmi málo, zdržal sa len krátko. Teploty boli obvykle okolo nuly, takže ani silné mraziská nebývali. Napriek tomu som rád, že už zima odchádza a morenu môžeme úspešne utopiť. Je čas na svetlé zajtrajšky.

m.

Prvú fázu jesene som čo do červenania zvládol pomerne obstojne. Ide o tú fázu jesene, kedy už býva chladný, upršaný a veterný vzduch, a pritom je ešte svetlo poobede, pretože ešte slnko zapadá až po 18:00. Takže ma na ulici viac ľudí vníma a vidí a cítim sa voči nim vzťahovačne a moja úzkosť sa následne zhoršuje.

Zajtra tu máme koniec letného času, takže po novom už bude bývať veľmi skoro tma. Celkovo prvú fázu jesene hodnotím ako relatívne teplú, pričom dosť často som aj tak už chodil za tmy domov, takže úzkosť bola pod kontrolou. Teším sa trochu do druhej fázy jesene, kedy už bude skoro tma, práve kvôli kontrolovanej flush.

Situácia v mojej psychike sa však rapídne zhoršila, takže sa mi s tohtoročnou jeseňou spája nástup depresie, prázdnoty a až neschopnosti sa adekvátne vyrovnať s pribúdajúcim stresom (vianočnej sezóny + zimného semestra). Jeseň bude trvať ešte asi mesiac a pol, tak uvidím v jej druhej polke, že či sa mi to zlepší.

Opatrenia:
- žiadny kofeín
- taurín 3-4 g denne
- B-komplex
- poctivo lieky, plus o 500 mg Orfirilu navyše
- pitný režim 2,5 litra denne
- výživná strava, hoci aj trochu drahšia
- čítať motivačné knihy, najmä tie "šťastného" typu o životnej harmónii, šťastí, pokoji
- v priebehu novembra navštíviť psychiatričku priamo v ambulancii a skonzultovať s ňou lieky a svoj stav (po dosť dlhej dobe, čo som chodil len po recepty k sestričke), dať si vziať krv a zmerať hladinu valproátu, urobiť pečeňové testy
- chodiť spať do 22:00 (na viac ani nemám, lebo bez kofeínu dlhšie ani nevydržím...)
- vstávať skôr kvôli zníženiu stresu, teda namiesto 7:30 už o 7:10
- kúpiť si niečo na spôsob CéTéBé... teda nejaké multivitamínové doplnky
- raz až dvakrát za týždeň ísť do solária (kvôli vitamínu D, kvôli flush, kvôli sebavedomiu a zníženiu stresu)
- každé 2-3 týždne chodiť holičke
- kúpiť darčeky na Vianoce už okolo 1. decembra
- snažiť sa sebecky neangažovať a nestarať sa do ničoho v robote, proste si robiť len svoju agendu, lebo inak sa veľa stresujem ohľadom toho, čo ani nepatrí mne do zodpovednosti
- viac sa zmieriť s realitou, brať ju taká, aká je a nebúriť sa, neprotestovať, nevnímať ju cez optiku negativity , pestovať si viacej flegmatickosti a cestu menšieho odporu

Ako ste na tom Vy, drahí forumáci, a jeseň?
M.