paranoidná schizofrénia

V tomto prípade som do prepuknutia choroby bola ja tá najbližšia a teraz som nepriateľ , o ktorom nechce ani počuť

Ahojte všetci. Prosím, poraďte mi. Priateľ je už doma. Ku mne sa správa tak, že by sa dal na chlieb natrieť. Síce je to s ním komplikované, ale chce pokračovať v našom vzťahu. Mám pocit, že je to príliš euforické. Stále je pod vplyvom liekov oťapený. Uvedomujem si, že vyliečený vonkoncom nie je, ale neviem, aký postoj zaujať k jeho správaniu. Brať ho tak, že to skutočne chce, alebo to mám pripisovať nejakej zmene osobnosti. (inak schizofrénia sa nepotvrdila) Neviem, či som to správne vyjadrila.

Ahoj anna70.

Ťažko sa k tomu vyjadriť. Otázkou zostáva diagnóza. Táto stránka rieši najmä psychotické ochorenia (schizofrénia simplex, paranoidná schizofrénia, schizoafektívna porucha, bipolárna porucha...) Ja osobne mám aj vedomosti o viacerých iných psychiatrických ochoreniach ako sú neurózy, čiastočne poruchy osobnosti a podobne. Ak chceš, napíš viac.

Podľa toho, čo si napísala, môže ísť o bipolárnu poruchu. Ak je to tak, ide o psychózu a myslím, že mu bude Tvoja podpora vzácna a potrebná.

Ahoj Tuto. Môžem Ti dakam napísať súkromnú správu, prosím?

Ahoj anna70.
Súkromné správy sa dajú napísať hneď vedľa prihlásenia na toto fórum. Na druhej strane, nemusíš mať obavu, kľudne to napíš tak, ako doteraz, teda priamo do fóra. Sme tu viacerí, ktorí vedia toho dosť o psychiatrických ochoreniach a skoro spravidla, vrátane mňa, na vlastnej koži.

Ahojte,aj ja by som potrebovala poradit ....
moja krstná sa cca 8 rokov liečila (Z toho bola prvé 2 mesiace hospitalizovaná - nasilu ) po tom čo sa u nej prejavila paranoidna schizofrenia a maniodepresia ( ak sa nemylim ) ,mala pocit,že ju všade prenasleduju,ma kamery v byte,chodia jej do bytu ked tam nie je ,vymienaju veci,my - rodina ju chceme otrávit atd... po hospitalizacii až do začiatku roka bola v pohode - byvala so svojou sestrou ( vekovy rozdiel medzi nimi je 17 rokov - krsná je mladšia,jej sestra ma už 77 ) - ale pred cca 2- mi mesiacmi sa rozhodla že sa chce vratit do svojho bytu - mam obavy,dnes som ju stahovala,uplne zacala odmietat liečbu,bola za riaditelom psych. nemocnice aby podala staznost na jej osetrujuceho lekara lebo jej už ´´ priliš ´´ dlho predpisuje lieky na depresiu aj ked ona podla seba depresiu nema a ani jej nič nie je .... pritom nedavno nam zacala rozpravat ako jej niekto meni trička na väčšie či menšie, ako jej niekto vymenil krém,pokazil lak na vlasy atd....jednoznačne v poriadku nie je jej lekar si s nou nevie rady ,ma chvilky ked je uplne v pohode a ja mam pocit,že je len občas nervozna - ale potom si uvedomim ako sa to pred par rokmi vlastne cele začalo a viem že to čo sa s nou robi nie je dobré .... máme ju nechat byvat chvilku samu a po čase uvidime ako sa to vyvija ? može sa to cele zmenit na dobre len tak od seba ? Co jej hrozi ak lieky brat nebude ? Niektory z nich neberie už 2 týždne - a možno neberie už ani jeden - neviem ju skontrolovat....čo máme čakat ? čo si všímat ? vopred vám dakujem za odpoved,Alica.

Ahoj Alica26,
príznaky, ktoré uvádzaš sú typické pre paranoidnú schizofréniu (PS) . Nie sú tam žiadne znaky maniodepresivity, obvykle sa ani s PS nevyskytujú.

Je značný problém, ak pacient odmieta liečbu a hlavne ak je príznakový. V Tvojej situácii je najdôležitejšie dostať krsnú k psychiatrovi. Toto ochorenie má výraznú tendenciu gradovať, niekedy aj zo dňa na deň. Žiaľ je veľmi pravdepodobné, že pri svojpomocnom vysadení liekov dochádza k rýchlemu nástupu akútneho stavu. Ak mám poradiť, porozprávať sa s krsnou na úrovni rozumnej a racionálnej a nemanipulatívne ju presvedčiť k návšteve doktora a pravidelnom užívaní liekov. Pokiaľ je oprávnená diagnóza PS, je nutné lieky užívať ako treba. Antidepresíva sú však len doplnok, v zásade sa dá povedať, že ich ani brať nemusí, ale ich vysadenie by aj tak nemalo byť náhle, ale postupné (pár mesiacov).

Celkovo sa pri psychotických ochoreniach nedoporučuje izolácia od ostatných (príbuzných). Títo ľudia môžu ľahko rozpoznať, že sa niečo deje a tak predísť vážnym stavom.

Problém s liečebnou disciplínou je v prvých rokoch choroby žiaľ veľmi častá. Chorý o sebe tvrdí, že je zdravý a nepotrebuje brať žiadne lieky "na hlavu", nie je blázon, cvok... Je to prežitok z dôb minulých, ale zásadne to sťažuje spoluprácu pacient-lekár.

Vážnosť tejto diagnózy je dosť veľká, postihnutý s PA sú vo vážnejších stavoch čiastočne ohrozený na živote, a taktiež u akútnej PA je zvýšené riziko v súvislosti s spontánnymi trestnými činmi.

V súčasnosti sú medikamenty na pomerne vysokej úrovni. Pacient môže pri dobrej spolupráci s doktorom fungovať hodnotne a je dosť postihnutých PA, ktorý žijú život nerozoznateľne od zdravých. Existuje aj možnosť úplneho vyliečenia, ale rozhodne vyžaduje liekovú disciplínu rádovo v rokoch, ale aj tak záruke nie je nikdy, že práve ten postihnutý bude vyliečený a úplne bez príznakov a bez liekov.

Želám veľa šťastia pri ďalšom postupe. Tuto

ahoj alica26,

v prvom rade velmi dobre chapem cim prechadza aj to ze je to pre vas velmi zatazujuce, treba vydrzat.
ze sa to zmeni samo od seba na dobre ja ,moj optimisticky odhad, pravdepodobnost 1%.
Najlepsie by bolo ak by si sama uvedomila ze ma problem, uzko spolupracovala s lekarom a pripadne pravidelne chodila na terapiu.
ziadost kludne podat moze podla mna v tom neni problem, doktor sa s najvacsou pravdepodobnostou bude snazit jej dohovorit a poradit.

podla toho co si opisovala ze hovorila - to su uz s velkou pravdepodobnostou prve myslienky odklonene od reality.
najlepsie by bolo keby nemusela ist byvat sama, lebo potom nemate az taky prehlad o jej stave. Ale je to dopsely clovek, takze ak sa rozhodne vysadit lieky a odist byvat sama, neda sa nic robit. Najpravdepodobnejsi postup bude taky ze po vysadeni liekov sa jej stavy vratia, edit: ako povedal tuto tak je to radovo od par dni, do max 2-3 mesiacov. Potom bud znova zacne brat lieky doma alebo bude mozno nutna hospitalizacia.

Co mozete najlepsie urobit je byt s nou v uzkom kontakte, caste navstevy, telefonaty a podla toho posudzovat ako zasiahnut.

Vsimajte si znaky dezorganizovaneho myslenia, tzv. 'hovorenie z cesty', mozte sa jej pytat na to ako to ona vnima a ako to preziva. Vo vseobecnosti sa odporuca vypocut si, ale nesnazit sa jej logicky vyhovorit bludne predstavy, alebo ju odbijat slovami 'uz zase bluznis' atd. Tiez mozete dodat ze vy si toto konkretne nemyslite.
Mozte sa jej pytat co si mysli, ake ma pocity. A potom empaticky a chapavo odpovedat v zmysle ze to musi byt zatazujuce a neprijemne zazivat taketo pocity.

Ak budete mat pocit ze uz to presiahlo urcitu hranicu tak potom moze nasledovat nutena hospitalizacia.

Kazdopadne prajem vela sil a trpezlivosti. Toto ochorenie a najma akutna faza je velmi narocna pre celu rodinu choreho. Avsak da sa to zvladnut, zaklad je vsak ze chory sam si musi uvedomit ze ma problem a ze ho chce riesit a liecit.

Dakujem krásne za odpoved,
Krstná bola donedávna v úplnej pohode,mám zlatníctvo a dokonca občas zatupovala moju predavačku,nebol s nou absolutne žiadny problém...
ale teraz mam pocit,že ju už k psychiatrovi nedostanem...chodí /la k Mudr. K. Holému , je to človek myslím dost uznávaný vo svojej práci a určite vie čo a prečo robí,ale krstná mala problémy s liekmi ako napr. opuchanie končatín ( aspon ona tvrdi ,že to bolo z toho - že je to medzi vedlajšími učinkami ) ,problemy s udržanim moču atd. a tvrdí,že ich zbytočne spominala mudr.Holemu ,tak ich jednoducho prestala brat ´´ lebo si nechce zničit organizmus zbytočnymi liekmi,ktoré ani brat nemusi,lebo jej nič nie je ´´.... ked pred 8 rokmi odchádzala z liecebne,bolo nam povedane že bud bude s niekym byvat,alebo musi ist do soc. domova, no ale teraz ide byvat sama ...ja ju občas možem skočit skontrolovat ,ale každý den chodit za nou nebudem moct - byt má 30km od nás...a chce bývat sama - vo svojom byte - manžela ani deti nemá,brat jej zomrel už dávno,jedniny koho ma jej jej sestra a potom my - sestrine vnučence a deti.
Ja som sa s nou pokusala hovorit o tom,či si spomina na to ,ako jej bolo dobre po liečbe v ustave,ako sa s nami v pohode o všetkom rozpravala,chodila nás navštevovat atd., ale ona podla mna na to už zabudla a ma pocit akoby sa takto nahnevane a zle citila celý život....ked sa jej opýtam čo si myslí,tak povie že nič jej nie je - len chce mat od všetkého pokoj...ona si podla mna neuvedomi čo sa s nou deje a mam pocit,že aj zabuda na to čo v určitych stavoch povie - napr. dnes mi tvrdila že ona sa vobec neciti zle a nikdy sa ani necitila - pritom cca 2 tyždne dozadu sa stazovala,že ju už nič neteši a najradšej by si už len zavrela oči a zomrela.... ked som jej to pripomenula,povedala že si poriadne vymyslam....ze ona take nikdy nepovedala.
Jej proste nič nie je a mame jej dat pokoj....takže budem sledovat kam to dospeje - verim ,aj ked viem že je na to šanca minimalna , že sa bude mat fajn a nebude sa to zhoršovat a dakujem za pomoc a ´´vypočutie´´ teda bez liekov sa stav može vratit cca o tie 2-3 mesiace ? No ,neteším sa .....želám vám krásnu noc,s pozdravom,Alica.