Partnerské-ľúbostné vzťahy

Ja naisto ostanem sama a zmierujem sa s tým Vzťah mať nemôžem, pretože ma to ničí, ostatní sa na mňa tiež vybodli, a tak sa vidím niekde s desiatimi mačkami na hlave, ako si píšem knihy či blogujem a jedinou reálnou existenciou je pre mňa moja rodina a psychologička
Veru, sú aj takí, čo musia ostať sami, čo si to vybrali a je im tak fajn. Po sexe nijak špeciálne netúžim, človek si vystačí i sám... A že nebude nik, kto by ma objal a kto by ma mal úprimne rád, s tým sa nejak musím zmieriť tiež.

Ja by som ťa isto objal. Tak dúfam, že to na HRC zrealizujeme. Verím, že nebudem jediný... dáme si hromadnú obímačku . Chápem, že hovoriť ti o "úprimne mať rád" je dosť prázdne, na to že si tu "len" píšeme a sem tam pokecáme na zellu... na záver len toľko - že "naisto" nikdy nehovor nikdy a keď Boh dá aj motyka vystrelí!

Jééé, si zlatý

Já se po mnoha letech hledání setkala s mužem, který je snad už navždy. Rozvedla jsem se před 20ti lety, do 18ti let mé dcery jsem moc vztahy nevyhledávala. Tento muž je pro mě velkou kotvou v životě, která mi chyběla. Současně jsem i vyřešila další kotvu, a tím bylo bydlení, s mužem už i od Vánoc bydlím. Takže obě situace mi velmi odlehčily psychický tlak.
Ať se Vám taky daří v této oblasti, podle Vaší touhy. Diana

Ahojte tak aktualizujem svoj status, co sa tyka partnerskej lasky. Uz som 9.ty rok bez partnera. A nevyzera to ze by sa to malo zmenit. Uz neverim ani na nejaky ten osud ktory nam prinesie toho praveho. Mam pocit ze lasku si treba zasluzit. Nejak na sebe pracovat aby sme boli pre druhe pohlavie atraktivnejsi. Neviem no.....

V zivote som mal 3vazne vstahy ci boli aj pre tie co som snimi bol neviem,spoznal som viac bab ale,zacnem od zaciatku moj prvy vstach bol ked som mal 16 a prechadzalo mi na 17rokov bol som plnohodnotne este zdravy clovek,chodil som do skoly,vsetko bolo take nadherne ale rozisiel som sa snou mal som nato dvovod asi som nemal to spravit ale to je uz jedno ona uz je vidata a neviem o nikom uz nic v chorobe down live,no moj druhy vstach bol uz v chorobe tejto diagnoze parnoid.schizof. ta ma nechala po dvoch mesiacoch este sama mi povedala ze som divny rok2010 to bol, pravada to som nebral ziadne lieky a moc som nekomunikoval ale aj hej,nasledne o rok som si nasiel dalsiu babu,tej som sa o vsetko o sebe priznal a nechalama kvoli chorobe ze by sa to opakovalo a to ma nechala zrovna ked som bol este v nemocnici najhosie sa mi stochto vstahu dostavalo,to nechcem uz zazit,Tak som si povedal ze by som to maximalne este raz skusil ale s babou teda zenou co ma tu istu chorobu co ja alebo podobne,ta by vedela si myslim ma chapat ci pochopit ale to este neviem,so vstahu mi chybaju urcite hodnoty veci co naplnaju muza ci zenu od muza ale tiez som uz premyslal nad tim ze ak uz nebudem mat ziadny vstach ci zatim pojdem ci nepojdem ostanem bez toho a to je dalsia faza premna najtachsia moj sen v zivote bol mat svoju zenu,ci by boli deti ci nie mat svoju zenu ale v predctavach snoch je to nadherne,len uz kvoli chorobe oto prichadzam zaver toho bude asi samota

Zmieril som sa stim babu uz nebudem mat,ziadna ma nechce ci pre chorobu zazemie,peniaze ale hlavne preto ze mam tu chorobu co mam,no co nebival som osamely tip ale uz aj nadobudam vtom zalubu sak co musim nejak este zit.nemal som racej nikdy skusat nic so zenou a netrapil by som sa teraz nad tim a furt

Jaro, sice se s tim chces smirit, ze nebudes mit zenu. Co ale opravdu chces - chces ji nebo ne? Mne trvalo mnoho let, nez jsem nasla toho praveho. Ale stale jsem hledala, protoze vim, ze muze pro svuj zivot proste potrebuji. Nikdy jsem to za tech mnoho let (od rozvodu to bylo 19 let!) nezabalila. Hlavu vzhuru!

hmm tak včera som bola na rande na slepo bola to Katastrofa....a to myslím vážne....veľká katastrofa...chcela som co naskor vypadnut.....ale nechcela som byt netaktna...no ked uz priharalo..tak som povedala nie...potom odisla....doma ma strasne bolela hlava aj ked nikdy ma nezvykne asi z toho co sme preberali na rande.....bolo to hrozne ale aspon som si uvedomila pravdu...len tak slusného chalana nenajdem....proste je to ako hladat ihlu v kope sena.....neda sa....aspon ze som to zistila aj ze vztahy teraz funguju inak to som vedela ale tak no stale dufam v zazrak a stale dufam proste...

Len som sa chcela vyrozpravat .....

Mischelll, mrzi ma tato Tvoja skusenost. len sa chcem opytat, ked pises, ze rande naslepo, to ste si ani nevymenili pred stretnutim fotky? inak Ta len chcem povzbudit, nie vsetci su alebo sme rovnaki. urcite sa da spoznat aj seriozneho muza. mozno to chce vymenit si po nete viac informacii, vratane fotky a v pripade vzajomnych sympatii sa stretnut. drzim Ti palce, aby Ta tato negativna skusenost neodradila od dalsieho hladania partnera.

Praveze vymenili sme si ....poslal mi jednu fotku ... a tlačil na to aby sme sa stretli....co ja som bola proti kedze sme si vobec nepisali...ani nic...som o nom poriadne nevedela.....ale stretla som sa....a vysvitlo ze je rozvedeny...a dalsie veci....co ma uplne odradili...ako vobec nebol moj typ ...a z tej fotky sa to nedalo zistit bola to len tvar odfotena z blizka....proste vobec...ale dost som si uvedomila pri tom....mozno aj dobre ze to tak zle dopadlo....budem hladat dalej ale opatrnejsie....a nenecham sa tak rýchlo presvedcit na stretnutie....asi tak

Ja som mala najdlhší vzťah asi 3 roky a asi som bola aj zaľúbená, ale bola tam aj nevera a tak.Rozchody.... návraty....take talianske trocha ....odvtedy čo som sa s ním rozišla som nejako citovo vyprahla a neviem či sa dokážem znova do niekoho zamilovať. Väčšinou sú to len také romániky skor pudoveho charakteru. Ale asi sa budem musieť zmieriť s tým, že ostanem sama, čoho sa aj tak trocha desím....nemám súrodencov. Napriek všetkému túžim po niekom, kto by stál pri mne a bol by mi oporou ale myslím, že každý človek má takú potrebu v sebe.