rozhovory v hlave

Chcem sa opytat na jednu vec, neviem ci je to normalne alebo nie. Mam v hlave stale rozhovory, casto aj jedna vec stale dokola, aj hodiny o tej istej veci. Ale nemyslim teraz rozhovory, ktore si sam vytvaram s druhymi, ze to cielene robim a nemyslim ani hlasy, ze by som to pocul mimo hlavy. To zacne ako keby mi niekto druhy v hlave zacal rozmyslat, nejaku myslienku alebo nazor na nieco a ja to potom musim komentovat a obhajovat si svoj nazor na to co mi prislo prve do hlavy. Ale niekedy ako keby mi v hlave rozmyslali aj ludia ktorych poznam a niekedy to neni nikto konkretny. A je to take, ze to nezacnem ja, ale zacne mi to same. A aj ked na tu jednu vec uz odpoviem, tak zase mi ta ista myslienka nabehne a zase to iste odpoviem, aj hodiny takto dokola, alebo aj pol dna o tom istom, ale niekedy sa tie rozhovory striedaju. A niekedy si aj nahlas ten rozhovor vediem. Tak by ma zaujimalo ci to maju aj druhi. Len ma to dost unavuje kolko razy, ze nemam klud, tak preto sa pytam. A je to mi podozrive aj kvoli tomu, ze ked som dlhsie bral rispen, tak mi to prestalo niekedy uplne alebo to nebolo tak intenzivne. A je to ine od normalneho rozmyslania, ked si ja zacnem rozmyslat nad niecim a je to aj ine, ako ked si ja vytvaram rozhovory s druhymi a je to aj ine, ako ked dostanem nejaky napad a neni su to ani take hlasy, ze by som to pocul mimo hlavy.

Tieto myšlienky, ak sú (ne)čisté, v tvojom prípade dlhotrvajúce, existuje meditácia vhladu, či vnoru. Jednoducho tie myšlienky (ne)háš také aké sú, (ne)háš ich trancendovať, transformovať do prázdnoty, ničoty, do bezčasového prítomného oKamihu.

To znamená, že na ne (ne)budeš vnútorne reagovať, prejavovať sa, ale budeš ich ignorovať. V meditáciach je to ticho. Snažíš sa koncentrovať a sústrediť na ticho. Už viac žiadna otázka, či odpoveď.

Myšlienky, teda rozhovory a ich následné na ne reagovanie sa a (pre)javovanie sa, sú ako vlak, ktorý prichádza na stanicu. Ty však do vlaku (ne)nastúpiš, (ne)vezieš sa potom s mimi. Ak vllak potom z myšlienkami (od)chádza, a ty nastúpiš, vezieš sa s nimi, ak ty teda vedome (ne)nastúpiš, potom sa s nimi (ne)vezieš.

Čistú myseľ získáš len meditáciami vhľadu, vnoru, tak isto kontemplovaním. Meditovať a kontemplovať sa dá všade. V štyroch pozíciach a postojoch. V sede, v ľahu, v stoji a v pohybe (chôdza, beh, jazda, lietanie, plávanie, bežné potreby, činnosti, práce.)

Musíš si vypestovať čistú myseľ, to je tá so správnym duchovný postojom. (Ne)čistá myseľ, to je parazit, otrava, jed, rakovina, Veľký sudca, kat a a kazateľ, ktorý ťa chce ovládať a riadiť. Chce sa kŕmiť na tvojich (u)trpeniach (starostiach, trápeniach, bolestiach a problémoch). Parazit sa chce kŕmiť na tvojich emóciach, nech sú akékoľvek.

Parazit to jest eGo, ktoré reaguje, (pre)javuje sa, či bojuje s druhým eGom (ne)zmyselne a do (ne)konečna. Tento boj o vlastný názorový systém (ne)má konca. Treba sa vzdať všetkého, čo eGo vytvorilo a vlastní. Len vtedy sa oslobodíš od tohoto parazita.

Najlepším trancendujúcim a transformačným trénigom čistej mysle je (ne)zaujatý tichý pozorovateľ, ktorý (ne)reaguje, (ne)prejavuje sa, na emócie a myšlienky. Stačí to len na pár sekúnd po tichu, bez nálepky a škatuľky, len pozorovať. Doporučujem, meditáciu v sede na 20min. (bez)myšlienkovitého pozorovania, byť (ne)zaujatým, tichým pozorovateľom.

eGo je semienkom sveta. Povieš si ja Som a celý svet sa začne okamžite (pre)javovať.

Ahoj @Sweetheart.

To, čo popisuješ, dosť sedí na to, čo som mal veľa rokov aj ja a čo viedlo (ako jeden z dôvodov) aj k mojej druhej hospitalizácii v januári 2010. Ide o formu intrapsychických halucinácií, ktoré môžu nadobúdať rôzne podoby a ktoré sa zaraďujú medzi tzv. poruchy vedomia z radu schizofrenických symptómov.

Napr. jedna z častých foriem je, že pacient cíti, že mu ktosi/čosi vysiela do hlavy myšlienky (napr. vysielačom zvonku, alebo telepaticky, alebo to robia nejakí anjeli, mimozemsťania a tak ďalej). Pocit vysielania myšlienok, pocit ich verejnosti pred druhými ľuďmi (napr. cez oči, alebo telepaticky, či nejakými čítacími zariadeniami), pocit odnímania myšlienok z hlavy (čo pacient cíti ako tzv. záraz v myslení, neschopnosť pokračovať v načatej myšlienke), to všetko je jedna z častých foriem intrapsychických halucinácií.

No a potom je trochu komplexnejšia forma, a to je tá, čo opisuješ Ty a čo som mal aj ja, a to je dojem tzv. samostatných myšlienkových prúdov. Vtedy tiež pacient vníma v hlave myšlienky, ktoré cíti ako cudzie (v zmysle, že pôsobia ako samostatné, nezávislé), a voči ktorým musí nejako vystupovať, pretože sú obvykle útočné, nepriateľské, zahanbujúce, alebo minimálne znervózňujúce. Eviduje svoje vlastné myslenie akoby popri tým ostatným myšlienkovým prúdom. Presne ako popisuješ, zostáva to všetko na úrovni myšlienok, žiadne ich ozvučenie, ani dojem hlasov zvonka sa tu nekoná. Ani tu nie je pocit, že sú tieto prúdy mimo vlastnej hlavy. Človek je vtedy vnútorne rozorvaný a interaguje v hlave s inými prúdmi, a tieto interakcie ho veľmi vyčerpávajú, znervózňujú.

Ja som to mal tak, že ma tie prúdy ponižovali a najmä obviňovali, stále mi čosi vyčítali, najmä v kontexte mojej viery mi vyčítali hriechy a morálku. V rámci bludného ladenia som si to spájal s anjelmi alebo priam Bohom, že ma akože napádajú a vyčítajú mi všetko. Bol to jeden z podnetov na hospitalizáciu aj preto, lebo časom to prešlo do takej otvorenej interakcie s týmito samostatnými prúdmi, že som vykrikoval alebo nahlas sa bránil. To je pre okolie samozrejme znakom určitého pomätenia, lebo útočím na niekoho, koho nikto iný v miestnosti nevníma. Toto sa stáva u schizofrenikov aj v prípade hlasov - tiež vedia takto nahlas v kritickej chvíli interagovať so svojimi zmyslovými halucináciami, ale teda pri nás dvoch hovoríme naďalej len o úrovni myšlienok v rámci vlastnej hlavy - preto sa to označuje ako porucha vedomia, a nejde o zmyslovú, ale práveže o intrapsychickú halucináciu.

Intrapsychické halucinácie sú najčastejšie potenciálnou súčasťou klinického obrazu schizofrenických a schizoafektívnych porúch. Samozrejme sú pacienti z tohto okruhu, ktorí ich nemusia nikdy vykazovať, tak ako trebárs ja som nikdy zase nemal akustické halucinácie a hlasy. Vlastne ani neviem, či sa intrapsychické vyskytujú pri iných typoch psychóz, v tomto som naďalej laik, lebo je pravda, že iné typy psychóz som si nejako extra nikdy neštudoval.

Je povšimnutiahodné, že si spomenul risperidón ako liek, ktorý Ti tieto veci utlmil. Presne aj v tomto sme na jednej lodi, lebo mne práve na tej hospitalizácii poriešili tieto symptómy nasadením tabletkového Rispenu v kombinácii s depotným Risperdal Consta. V oboch je risperidón a naozaj mi teda tieto veci zabrali. Druhá strana mince sú nežiaduce účinky, lebo risperidón mi silno podporil mínusové príznaky a až časom, keď som s istým odstupom od hospitalizácie prosil o vysadenie Rispenu, tak sa mi pocity a motivácia rozjasnili a viaceré mínusové symptómy výrazne zoslabli. V tejto veci je zaujímavé, že ma takto mínusovo tlmil len tabletkový risperidón (či už Rispen alebo Risperdal), zatiaľ čo depotný Risperdal Consta som bral viacmenej až do roku 2015, teda aj 5 rokov po hospitalizácii, pričom si s ním nespájam nejaké extra mínusové stavy - práveže naopak, mínusov som mal minimum.

Možno preto, ak by si aj Ty potreboval riešiť tieto otravné intrapsychické prúdy cez risperidón, tak by som ja laicky Ti doporučoval skôr jeho depotnú formu. Na okraj tiež v súvislosti s Tvojím príspevkom inde na fóre potvrdzujem, že u mňa sa jeho depotná forma nespájala ani s poruchou potencie či libida (na rozdiel od tabletkovej formy), takže toto by si tiež mal ošetrené.

Držím Ti palce, Sweetheart.

Dakujem za info. No toto som este nikdy nikomu nepovedal, prvykrat som to napisal az sem. A opytam sa este na rozhovory, ktore si sam niekto vytvara s niekym? To je ako velmi normalne? Niekde tu na fore uz pisal niekto, ze si vytvara rozhovory, len by ma zaujimalo ci je to aj normalne.

No ved to je ine ako hlasy, tie rozhovory v hlave, lebo to nepocujem ako zvuk, len v hlave to je vo forme myslienok, same vyskakuju tie myslienky.

Sweetheart napísal:A opytam sa este na rozhovory, ktore si sam niekto vytvara s niekym? To je ako velmi normalne?

Myslím si, že takýto typ rozhovorov v hlave nie sú klinicky mimo normu. Voľakde chodil aj jeden špatný vtip o schizofrénii, ktorého súčasťou bola skrátka myšlienka, že schizofrénia nastáva nie vtedy, keď človek rozpráva vlastnému psovi či kvetináču, ale až vtedy, keď mu ten pes alebo rastlinka aj odpovedajú. A vskutku sa používa v psychiatrii ako kritérium pri posúdení klinickej významnosti týchto javov a správaní to, či pacient dané vnemy vníma ako jemu cudzie. Kým si v hlave omieľa myšlienky a stále ich cíti a vníma ako svoje vlastné, tak to je ešte naďalej v poriadku (hoci to môže byť zas klinicky zaujímavé vo vzťahu k iným diagnózam, nie k psychóze). Akonáhle pacient dokáže vnímať myšlienku ako vnútenú, kvázi-nezávislú, cudziu, importovanú, či akokoľvek oddelenú od vlastného, svojou vôľou ovládaného myslenia, tak je zle-nedobre. To už napĺňa spomenuté kritérium a dá sa hovoriť, že ide o jav mimo normy. Podobne, ako keď pes pacientovi odpovedá "zvonku", resp. vytvára sa mu dojem, že na jeho sluch pôsobí vnem z vonkajšieho prostredia, tak tuná pacientovi odpovedajú zase "vonkajšie" myšlienky - "vonkajšie" v zmysle, že ich cíti ako cudzie, ním neovládané, resp. že sa mu vytvára dojem, že "ich myslí" ktosi iný, a nie on.

Avšak teda, ako vravím, ak si rozprávame, premieľame, či rozvíjame a predstavujeme rôzne rozhovory tak, že v podstate repliky "protistrany" si predstavujeme my sami, tak hoci to môže byť azda zaujímavé v rámci úzkostí, obsesií, alebo iných duševných problémov, vo vzťahu k psychóze je to úplne nevinné a v norme.

Aj ja si takto v hlave veľa pertraktujem celé rozhovory, obzvlášť ak som sa s niekým nepohodol, alebo hrozí, že sa s niekým musím konfrontovať, tak vtedy špeciálne v hlave veľa s dotyčným debatujem. Akoby si pripravujem reč, argumenty, repliky. Alebo naopak po reálnom rozhovore si predstavujem, čo som mohol alebo mal povedať lepšie, a v hlave si to aj podľa alternatívneho scenára odohrám. Inokedy debatujem "filozoficky" sám so sebou o živote a o veciach - kladiem si sám otázky a sám si na ne odpovedám, pričom tu evidujem viaceré "protistrany", ktoré argumentujú z navzájom odlišných názorových pozícií. Ale teda toto všetko vnímam subjektívne ako vlastné myšlienky - nie sú to tie intrapsychické myšlienkové prúdy, ako som bol spomínal v príspevku ráno. Necítim ich ako vnútené, či ako nejakého cudzieho pôvodu. Preto nenaplňujú spomenuté kritérium a vo vzťahu k psychóze, si myslím, sú ešte v norme.

Držím palce.