Obrovská nerozhodnosť a mnohoznačnosť

Ahoj,

stretol sa niekedy niekto z Vás s takým symptómom ako obrovská nerozhodnosť ? Čo sa týka praktický všetkého, od výberu vecí po postoj/názor k veciam, osobám, javom až po rozhodovanie ako sa budem v ďalšej chvíli správať. ? S tým úzko súvisí mnohoznačnosť prípadne nejednoznačnosť významu a názorov na objekt. Výsledok je že vlastne skoro nič nerobím lebo sa neviem rozhodnúť.

Dík

Skôr s nerozhodnosťou len v správaní mám problém. Neviem plánovať vecí a som akosi zamrznutý. Potreboval by som nabudiť. Nič užitočné nerobím, čo je škoda a mrzí ma to. Teda mávam také dní...

Ahoj @Nat77

Aj ja som sa s tým stretol veru, a to najmä v začiatkoch ochorenia. Teda vlastne v prvých rokoch liečby, možno v prvých piatich. Teória hovorí, že by malo ísť o jav ambivalencie, ktorý je jeden z primárnych symptómov schizofrénie podľa tradičnej, starej klasifikácie ešte z čias začiatku 20. storočia. Pamätám si, ako som bol niekedy okolo roku 2006 s mamou u psychiatra a on jej povedal, že istý čas bude musieť za mňa rozhodovať, lebo sa rozhodovať mám a budem mať problém. Asi sme sa tým s mamou vtedy potom neriadili, ale aj tak mi tá veta utkvela v pamäti, nakoľko som sa bál, že mi naznačuje nesvojprávnosť. V skutočnosti však šlo o príznak ambivalencie, ako som sa časom dozvedel.

Neviem, či v súčasnosti vykazujem tento príznak v tom klinickom zmysle slova, no každopádne nerozhodnosť vo voľbe názorov, či vnímanie ich nejednoznačnosti, tak v tom Ťa dosť, myslím, chápem. Toto cítim u seba aj ja. V konečnom dôsledku to potom u mňa vyzerá, že nemám na nič nejaký jasný názor. A aj keď by sa mi akože nejaký zdal vhodný, tak aj tak v mysli vnímam aspoň zo päť ďalších jeho oponentských alternatív, ktoré sa mi rovnako z istého uhla pohľadu zdajú relevantné - takže tým pádom radšej "stojím v úzadí" a nezastávam nejako nahlas vlastne v danej otázke nič.

Neviem Ti, Nat, priamo poradiť, ako sa medicínsky takýto symptóm rieši. Skôr mám dojem, že ustupuje ruka v ruke s ustupujúcimi inými príznakmi v prípade, ak je všeobecná liečba úspešná. Mne to viac-menej ustúpilo hlavne v otázke nerozhodnosti v konaní zhruba po 5 rokoch od stanovenia diagnózy, ale skôr spôsobom, že som to nejako čoraz menej riešil, až som na to zabudol, že mávam takýto problém. V istom okamihu som sa potom obrátil pohľadom späť a uvedomil som si, že tento príznak už takmer vôbec neriešim. Myslím si, že aj u Teba to tak môže byť a že Ti to na istej časovej ploche bude viac-a-viac slabnúť.

Držím Ti k tomu moc palce, aby tomu tak bolo.

matej

Dobrý deň.

Môžem síce pôsobiť ako nerozhodný človek, je to pravda a tak ma asi aj vnímajú. Lenže nie je to tak. Mam názory a zásady, ktoré nemenim vo svojom vnútri. Považujú ma však za nerozhodne preto, lebo svoje názory nepresadzujem. Jednoducho keď ma niekto presviedča o svojej "pravde", len prikyvnem, poviem hmmm. A viac to neriešim. Podľa mňa to nemá zmysel hádať sa, keď vidím, že človek má úplne iný názor. Potom to, samozrejme, vyzerá tak, že ja som nerozhodný, keďže poviem na jeden aj jeho opačný názor, hmm.

Ale mne sa to páči, lebo to súvisí aj s tým, že ľudí k sebe veľmi nepustam, čiže nikto v skutočnosti nevie, čo si o danej téme myslím.

Pozdravujem. J.

Nerozhodnost moze suvisiet s aj s depresiou. Pamatam si, ze raz v tezkej depresii som si nevedel ani vybrat jedlo v restauracii.