Kauza Dušan

@antifajny, veľmi zaujímavé čítanie. Dávam vám palec hore. Píšte ďalej.

Toto som o vás ja nevedel. Som rád, že ste sa rozhodli podeliť sa s nami o svoje zážitky.

Je mi ľúto, čo ste si prežili.

Ahoj @Iacobus

Ďakujem za reakciu.

Kauza Dušan pokračuje:

Na druhý deň sme sa zobudili dvaja a zobudili sme sa do sna prvej a druhej pozornosti, do snov poslov otroctva a obetí ako aj do sna duchovného bojovníka. Stávali sa s nás čierny čarodejníci v pekle a podsvetí ako aj v očistici. Ktorí súdili, obviňovali, klamali, ohovárali, preklínali, zaklínali, nálepkovali a škatuľkovali, urážali a zosmiešnovali všetko, čo sa týkalo nás.

Hlasy a slová boli nepochopitelné, boli čierne, ako hriešne slová. Zneužívalo sa slovo v prospech čierneho slova. Nirvána padla do zabudnutia a nastal chaos myšlienok a názorových systémov. Myseľ tak získala hodnosť Veľkého Sudcu, tyrana, parazita, kata a kazateľa.

Naša myseľ sa stala niekoľko násobne vibrujúca ako aj opakujúc sa každá myšlienka. Neustále v psychike vládol boj nad psychologickým časom, teda boj nad minulosťou a budúcnosťou.

Večšinou času sme trávili doma u rodičov pred telkou. Ako to Z.O.M.B.I.E. - lahnutá oživlá mŕtvola s ovladačom v ruke. V noci prychádzali obrovské psychózy ako hystéria, č.z. šírenie veškerého strachu. Prevládali aj bludy a preľudy, či hlasy a slová.

Tieto stavy nás behom desiatich rokov dostali prevažne do pezinka na preliečenie. Hospitalizácia bola vždy nutná po kristovej noci. Ak počítam správne bolo to cca. zo desať liečení.

Kristové noci to boli noci, keď sme sa nedokázali vyspať a tak ráno sme sa cítili dezorientovaní a priam psychicky porazený, frustrovaný, nevedomí, nevzdelaný, nepochopený.

Keď na večer prichádzala psychóza, sme mávali chvílkový strach, strach z nevyspatia, strach z čiernych neosvietených duchov, ktorý sa premávali po izbe, frustrácia.. s osvietených Bohov nado mnou.

Ale i napriek týmto stavom sme na dôchodok, rýchlo utekali do obchodov nakúpiť niečo užitočné, pretože nás prenasledovala "finančná mafia", ktorá nám chcela dôchodok "rozožrať". Napr. hraním automatov v pohostinstvách a baroch. Stretávali sme tam ďalekých známych, či kamarádov, zabávali sme sa, žili.

Čo sa týka práce, tak máme odpracované cca. 5 rokov od diagnózy. V súčasnosti utekám od každej práce, nevydržím ani pol dňa. Partnerské ľubostné vzťahy padli do zabudnutia a tak som si privikol na samotu, vystačím si sám.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-pokracovanie-kauzy.html

Prišla finančná kríza a museli sme predať byt a nasťahovať sa do rodičovksého domu otca, tu nedaloko v meste. I tu naďalej prevládala dualita, psychózy, preľudy, hlasy a slová ako halucinácie.

Avšak tieto stavy neboli až tak intezívne ako v jejich počiatkoch. Babka umrela, otec umrel a ostali sme v dome len ja, mama a stryko.

Po nejakej dobe žitia a Bytia sa so mňa stal individualista, tichý pozorovateľ. T.z., že meditujem nie len v sede ale pri veškerom procese, pohybe, činnosti, bo meditovať v sede je niekedy nuda.

Hlasy a slová, preľudy a bludy, halucínacie vedome potláčam a transcendujem, transformujem do zabudnutia. To znamená, že ich rozpúštam v pritomnom okamihu. Ignorujem ich a nereagujem na ne. T.z. že ich ticho pozorojem bez akéhokoľvek súdu, nálepky...

Psychózy su na báze raz za štvrť, pol, celého roka a to len pár hodín, potom sa vytratia.

Moje psychické nastavenie je podložené na Bytí a neBytí, kde dodržiavam štyri dohody od toltékov + piatu dohodu a psychológiou budhu - trancendovanie a transformovanie mysle.

Moje psychické - myšlienkové nastavenie je aj o bielom čarodejníkovi, bývalému bojovníkovi, víťazovi s titulom majster. Pracujem tak na jeho osvietení a posolstve. Ďalšie nastavenia sú subjektívné modlitby, ako komunikácia s vesmírom, najme tým vnútorným, teda podvedomím, nie objektívne, náboženské k Bytosti.

Nastavenie sa hlása aj k pozitívným, optimistickým a realistickým afirmáciam, terapiam, kontemplovaní, autosugesciam, možno i autohypnózam.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-tichy-pozorovatel.html

Ahoj

Dosť často ste si mohli všimnúť, že akosy reagujem písomne na niektoré myšlienky poniektorých ľudí. Ale urobil som tomu koniec. Ako môžem ja reagovať na Blázna? Veď to by som musel byť taký istý blázon ako on, nie?

A preto k štyrom a piatej dohode od Totékov pridávam svoju vlastnú šiestu dohodu.


1. Nehrešte slovom - čo znamená nezneužívať biele slovo v prospech čierneho.
2. Neberte si nič osobne - čo znamená, byť imúnny voči činom druhych.
3. Nerobte si falošné domnienky - čo znamená, radšej sa opýtať, ako urobiť neuvážený záver.
4. Robte to najlepšie, ako len viete - čo znamená, robiť veci poriadne.
5. Buddte skeptický a učte sa načúvať druhým - čo znamená pochybovať vo všetkom a učiť sa načúvať druhým

No a tu je moja šiesta dohoda.
6. Nikdy nelipnúť na Blázna - čo znamená nereagovať, nevšímať a ignorovať Bláznové myšlienky (hlasy a slová na pozadí).

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/07/dusanova-siesta-dohoda.html

O čom je tento systém? Je to OS - socialnej poisťovene, dôchodkové. To znamená, že tu lajstre diagnózy majú svoj počiatok, alej aj do-súčasné diagnózy, ako kontrola dôchodku.

Celé mi to pripadá ako by nám sociálna namontovala do hlavy chrobáka, parazita. A tento parazit má byť našim chrobákom k ceste na nový spôsob myslenia. Je to bludný kruh, program, ktorý sa neustále točí kolom dookola. Čo je cieľom tohto systému?

Nekonečná diagnóza alebo cesta von z diagnózy? Sme večnými klientami, pacientami, aby sa mali dámi a páni, čím nakŕmiť, uživiť? A do jakého systému nás potom šupnú?

Prešol som si mnohýma systémami, mnohýma zmenamy spôsobu myslenia. Začinajúc od rodičov, cez školsko-vzdelavací systém, občiansky systém, vojensko-zdravotný systém, vezenským systémom, úradom práce až po dôchodkový systém.

Dokonca som si kúpil vlastný OS. Mám vytýčené ciele. Len nie akoby ich docieliť. Chce to nový spôsob myslenia, chce to celkovú zmenu. Zmeniť svet znamená najprv zmeniť seba. Zmeniť spôsob myslenia, znamená zmeniť zákon príťažlivosti.

Zákon príťažlivosti znamená zmena spôsobu myslenia, zmena v komunikácii s vesmírom. To čo doň vyšleš, to sa ti vrátí mnohonásobne.

Zmyslom utrpenia podľa Viktora E. Frankla je ho prijať a (odo)zdať sa mu v plnej paráde. Utrpenie je tak byť zaňho zodpovedný. Utrpenie má zmysel. Cez utrpenie človek rastie jak na duši, tak aj na duchu.

Človek sa napriek svojmu utpeniu, zmyslu života, vzdeláva, študuje, rozvíja svoj intelekt. Rastie na duchovnej stránke. (Roz)víja tak svoje Bytie (existenciu, život). Skrz zodpovednosti, spoznáva seba samého, uvedomuje si seba.

Keby (ne)bolo utrpenia (zodpovednosti voči chorobe, zmyslu života), človek by (ne)rástol, (ne)rozvíjal sa. A kedy bude koniec utrpenia? Podľa mňa a aj Frankla, keď sa mu úplne (odo)vzdáme, prijmeme ho medzi seba, vtedy by sa z utrpenia mal stať opak, protiklad, oslobodenie sa od...

Ja Som trpel 14 rokov od diagnózy na papieri. Počas týchto 14 rokov Som bol zo desať krát hospitalizovaný. Vždy na jar a ráno. Trpel Som Insomniou - (ne)spavosťou a následnými starosťami (robil Som si problémy, utrpenia, trápenia bolesti). Bojoval Som po zväčša s nespavosťou ako strachom z (ne)vyspatia sa, bojoval Som s myšlienkami typu "musím zaspať...", všeobecne bojoval Som o vlastný názorový systém.

V lete 2018 ako Som porazil eGo a Insomniu zaspávam pravidelne, bez spankovych liekov. Zato, si to odnášajú rána a doobedia, ktoré mám únavné a kvôli nim Som aj zopár krát odišiel z novej práce. Potrebujem tak 12 hodín spánku, aby Som sa po ňom cítil čerstvo, plný chute do činnosti.

Od vtedy sa prakticky nič (ne)zmenilo, akuratne, že korona ma asocializovala. Chodieval Som do spoločenstva, do dvoch športových klubov, kde Som hral, súťažil v ligách. Teraz mi ostala len sociálna sieť a fórum. Ostala mi tak samota, kde Som sa stal samotarom.

Každý autor nejakého bestselleru píše, keby to bolo vtedy, keď Som trpel. U mňa je to 14 rokov (ne)vzdelávania, (ne)študovanis, (ne)rozvíjania inteligencie. Nijako Som (ne)rástol duševne a duchovne. Len Som hnil s ovládačom od telky v ruke.

Toto leto, leto 2021 je ďalším mojim výrazným míľnikom a to, že Som sa vzdal Bytia. Že Som ho porazil, usmrtil a popravil. Nachádzam sa tak v Nirvanickom období človeka, čo hovorí o (ne)Bytí, o (ne)existencii a smrti.

Vzdal Som sa tak všetkého duchovného a pred tým všetkého duševného. Nieje ani to a nieje ani to, je ale oboje zároveň. Je len jednota, splynutie protikladov v jedno. V jedno (ne)telo, v jedno očistené vedomie, v jednu (ne)myseľ... (čistú myseľ), v jednotnú harmóniu.

Moja súčasná kauza

Duša moja a telo moje sú tak pár rokov "sugestívne" (o)čistení, (o)zdravení, (o)slobodení, (o)liečení od (ne)čistôt ((ne)správneho duchovného postoja), od (psy)chického hovna ((ne) pochopiteľných pojmov, slov, hlášok, výrazov, od hlasov a slov, od eCHa (ozveny, hlásenia)), (ne) pochopiteľného (pre)žívavého tela), od (ne)čistej mysle a ...eGa..., ale len, keď Som sám o samote, mimo spoločnosť, mimo verejnosť.

Ale je tu spoločnosť a verejnosť, ktorej (ne)musím byť prítomný, t. z. čo môj sluch zachytáva, a čomu rozumie. Vtedy sa duša moja a telo moje (roz)dvojujú.

Ak (o)čistená... duša moja a (o)čistené... telo moje zaznamená (ne)pochopeno, sprv hovor, reč hovoriacich na okolí, postačí byť okoloidúci, sa duša moja a telo začnú rozdvojovať. Otázka znie prečo?

Zapne sa vtedy akýsi proces teleztézie, čo znamená vzájomné (pre)žívanie (o)dosielateľa a prijímateľa informácie, pri pocite, že obidvaja vedia odkiaľ informácia zišla. Vedomie má vtedy tendenciu sa (roz) padať.

Duša moja ((psy)chický obsah vedomia, myseľ, ...eGo...), vtedy si ju najviac (u)vedomujem, začne (para)frázovať (ne)pochopeno a to takým spôsobom, že (ne)pochopeno sa ozýva, šíri okolím, hlavami (ne)prítomných, ktorý z toho akoby ťažili. Začne po nich nazerať a načúvať k nim.

Dotknuté individuá sa začnú vtedy reagovať a (pre)javovať sa až hrubým vulgárnym spôsobom cez celý éter a vôbec im (ne)vadí, že ich sníma aj kamera a sú tak pred zrakmi veľkého obecenstava.

Telo moje je v spojitosti s dušou mojou, korenšpoduje sňou vo forme (ne)príjemného pocitu, čo je príčinou (ne)pochopena. Okoloidúci, spoločnosť ľudí a verejnosť, aj TV a rádio tak reagujú a prejavujú sa na tieto (ne)príjemné pocity, telo moje formou hlásenia čiernych hlasov a slov...

Čoho následkom boli sprv jednotné halucinácie, bludy, pocity velikašstva, rôzne (psy)chózy. Vďaka študovaniu (filo)zofie a duchovna a zároveň (psycho)lógie a duševna, sa mi podarilo tieto (roz)dvojené choré časti so mňa oodeliť a následne ich utíšiť, či vedome potlačiť, vytesniť, pozabudnuť na ne, do (ne)vedomia.

Otázka znie, čo stým to? Ako dosiahnuť stavu Nirvány so zotrvaním na zemi? Ide o stavy smrti! Stavy Boha, stavy Krista, stavy Budhy, stavy...
Nirvána je o kľude..., ale aj o (o)svietení, o (pre)budení, vzkriesení... Budhistický mnísi meditujú a kontemplujú aj celý život, ale len pár z nich dosiahne brány Nirvány, natožto úplný (od)chod do Nirvány.

Stávajú sa z nich učitelia "dharmy" (Budhistickej náuke). Majú niekoľko početnú skupinu žiakov. Zdržiavajú sa v chrámoch, alebo Zenisti  odmietajúci kláštorný zivot, sa z nich stavajú pocestní tuláci, učiaci tiež "dharmu", bez akýkoľvek pravidiel a tradícií. Svoju dharmu vyučujú so svojej skúsenosti.

Na západe východiskom ((u)zdravením) duševnej choroby sú (psycho)terapie..., ale tie terapie sú dlhodobé, priam (do)životné. Analýzou a dedukciou je tu ostrihanie všetkých chorých listov stromu a syntézou a indukciou je opak, ošetrenie tohoto rezu, aby vyrástol nový a (o)čistený list na strome. Podobne to je aj s chorými konármi stromu.

Naproti tomu Budhová (psycho)lógia ponúka okamžité zmiernenie, či (o)zdravenie... duševnej choroby od (ne)čistôt. Táto (psycho)lógia je založená na trancedencii a transformácii mysle a eGa. Kebyže mám porovnať Budhovú (psycho)lógiu so stromom, tak tu trancedenciou, či transformáciou je odrezanie všetkých koreňov stromu a zasiatie nového semienka.

Pýtam sa, má duševná choroba zmysel? Dakde Som čítal, že bez duševnej choroby, bez tichto skuseností,  by si (ne)bol tím, čo si teraz! Choroba prináša so sebou aj šťavnaté plody. Choroba ťa učí, čo máš robiť, akým smerom sa (u)berať a ako sa z nej dostať. Kvôli chorobe rastieš jak duševne, tak aj duchovne. Keby (ne)bolo choroby, (ne)bol by si tým, čím si teraz!

Nuž na záver len toľko, že budem vytrvalý v tom, čo Som robil doposiaľ. (Ne)vzdávam sa, a budem kráčať kráľovskou cestou bez boja i naďalej.

S pozdravom:

Nikto a nič
23:42hod  štvrtok 28. 10. 2021

(Pre)marnené roky (radosť a (u)trpenie)

Najviac ma na živote mojom mrzí fakt , že Som (pre)mrhal z môjho pohľadu 18 rokov svojho života a to pobytmi vo vojenských kasárňach a následne vo vojenskom väzení, a neskorej po vypuknutí choroby aj v (psy)chiatrických liečebnach. Tak, aj u rodičov čisto pozeraním telky, nič (ne)robením, zadlžovaním sa, hraním automatov, lehnením v posteli.

Je pravda, že Som sa snažil žiť, ako normálne zdravý človek, ale lieky ma nikam (ne)pustili, či jednak do roboty, alebo vykonávať (ne)jakú prospešnú činnosť...

Potom, ako vo februári 2000 sa do mňa inkarnoval duševný symbol premeny, eGo moje naberalo na vedomí. (Pre)žíval Som radosť so žitia a Bytia. Ale, akosy Som sa (ne)choval... správne, (ne)žil tak, ako mal, sa v septembri 2002 do mňa inkarnovala (ne)čistá bytosť a následne zo mňa vystúpila duša moja.. .

Táto duša moja sa neskorej (u)kázala, ako (ne)čistý falošný Boh, kde sme boli dvaja, ale vtedy Som si túto dualitu (ne)uvedomoval. Bojovali sme o vlastné myšlienkové názorové systémy. Niekoľko, zo desať krát ma porážka, (roz)pad vedomia na nejaký čas (u)chílila v (psy)chitrických (ne)mocniciach.

Bral Som (ne)vedomú myseľ a telo a i eGo, ako jednotnú (samo)zrejmosť. Dosť dlho, až priam navždy, Som si robil starosti ohľadom môjho žitia a Bytia. (Ne)videl Som žiadne východisko. Život pokračoval ďalej.

Potom akoby zázrakom sa začali diať životné udalosti. Kúpa počítača, finančná kríza, nový domov, nové dlhy, smrť rodiča. Tvrdí sa, že ak si človek prejde utrpením, zármutkom... nájde v nich korene utrpenia... a následne sa ich zbaví, dôjde k transformácii.

U mňa tak došla prijateľná zmena, dosť (ne)skoro, až po 18 rokoch radostí a starostí. Ale hovorím si, čo bolo to bolo už (ne)bude! Mnohí autori motivačných, či duchovných knižôk mali podobný problém. Museli si prejsť starosťami (problémami, (u)trpeniami, trapeniami a bolesťami). A, až v určitej fáze života, došlo k ich transformácii seba samého.

Zdravý človek sa tak (ne)má od čoho takpovediac (od)raziť! Nevie, čo sú starosti, tak ani nepotrebuje zmenu. Kdežto, chorý človek sa z choroby poučí a samo od seba ho to navždy zmení. Choroba tak človeka (roz)víja jak z duchovnej, duševnej, tak aj telesnej stránky.

Hlavnou pointou tohto príspevku bola myšlienka, že tích 18 rokov života, mi akosy rýchlo ubehli a teraz od leta 2018 mám dojem, že sa mi žitie a Bytie vlečie v spomalenom plynutí času. To znamená, že si poviem, veď sú to len ešte len tri roky, kde žitie a Bytie nabralo na (u)vedomení si seba na vonok i z vnútra.

Želám a prajem veľa pochopenia v živote so svojím žitím a Bytím, a veľa zdravíčka. S pozdravom:

vrana
21:58hod.  sobota 06. 11. 2021