Co by sa stalo, ked by som neprisiel na kontrolu k psychiatrovi ?

Ahojte,
Chcem sa opytat co by sa stalo, ked by som neprisiel na kontrolu k psychiatrovi? Viem urcite ani moja mama by v tom nesuhlasila.
Ci to uz nie je ziadne riesenie, ze uz musim dozivotne brat lieky? Predpokladám, ze asi podla zakonu musim sa dostavovat ku psychiatrovi. vsak?
Pisem to koli tomu, ze chcel by som z toho kolotoca jedneho dna vyjst, nebavi ma brat lieky, mam pocit, ze ich nepotrebujem. Naposledy co som bol tak som aj zaklamal alebo NIE, ( nebudem to na stopercent uverejnovat, z hladiska toho, ze to mozno niekto sleduje), ze pocujem zvuky, koli dochodku. Samozrejme mi davali preto ECT-elektrosoky.
Asi by mi odobrali svojpravnost po sude, ktory by prisiel, lebo by to nahlasila na sude psychiatricka vsak? Mozno by ma dali aj do ustavu koli tomu....
Nie som si isty preto sa pýtam, neviem ako to je. Pytal som sa raz psychiatricky a ona mi nepovedala nic. Tvarila sa, ze ma nepocuje a zvysila mi davky liekov, konkretne injekciu (gramaz). Ja si to len takto predstavujem, ze by to takto dopadlo.... Nemam s tym skusenosti....

A berte to ako len uvahu, nechcem sa dostat do problemov vacsich ako som teraz...Skazeny život sice mam, ale nechcem si ho skazit este viac....

Dakujem za odpoved/e

Ahoj schizomars,
dostavovať sa k psychiatričke nemusíš, jedine ak Ti súd nariadil "ochrannú psychiatrickú ambulantnú liečbu". V zásade Ti však takú radu, teda odchod z ambulantnej starostlivosti, rozhodne nedám. Zobratie svojprávnosti nie je jednoduchá záležitosť, rozhodne to necháp ako formalitu, ktorá sa vybaví dvomi pečiatkami, je to dlhodobo trvajúci proces a myslím, že sa toho, podľa Tvojich príspevkov toho obávať nemusíš.

Doporučujem Ti pravidelné (dobrovoľné) navštevovanie psych. ambulancie a (dobrovoľné) užívanie medikamentov. Ani nevieš, možno po čase Ti bude psychiater vysadzovať lieky kvôli zlepšeniu stavu. Dôležitá je aj dôvera, ktorá sa buduje dlhodobo a verím, že po čase budeš sa môcť časti liekov zbaviť "oficiálne". 

Držím palce, Tuto

Súhlasím s Tutom. Skús prestať brať psychiatra ako nepriateľa, nie je tam na to, aby proti tebe bojoval, ale aby ti pomohol...
Ale ešte by som dodala jednu vec: Nebude návšteva u psychiatra-nebudú lekárske správy-nebude ID, hoci môj názor je (a neber to osobne), že bez liekov by sa tvoj stav tak zhoršil, že by nasledovala ďalšia hospitalizácia. Nuž a čím viac nedobrovoľných hospitalizácií spojených s odmietaním liečby, tým rýchlejšia špirála smerom dole. Veď si študoval medicínu, vieš, že neliečená schizofrénia môže úplne zdegradovať osobnosť...či myslíš, že teba sa to netýka?

Este raz dakujem za odpovede,

Aha tak fajn, ze by som nemusel chodit k psychiatrovi. Isiel by som do toho, ze by som nechodil, len keby som mal stabilnu pracu nejaku dobru. A viem lekar obvodny pise, ked by som napriklad pracoval v potravinarstve do potravinarskeho preukazu moju diagnozu. Takze to ma dost odradza.

Zdegradovanu osobnosť už mam. Minule mi merali IQ mam v subnorme 89. Som sa dorafal, ze som sa tak vela ucil. Mnoho dni som poriadne nespal.  Mal som si vybrať lahsiu skolu, kde by som sa tolko nebifloval, napriklad s technickym zameranim. Mal som to nejak zle naprogramovane v hlave, chcel som tu skusku spravit stoj co stoj, obrazne povedane cez mrtvoly. Keby mi niekto vysvetlil, ze u mna bude to zbytocne, ze nemam na to taku skolu studovat. Priznavam chybala mi komunikacia, vela casu som travil pri knihach a na odreagovanie som pouzival pocuvanie hudby, zdielanie na FB. Zil som v akejsi ulite.

Musim sa nejak zmierit s ochorenim a priznat si ju. Avsak nieco ma nuti, asi nejaky vrodeny pud napr. sebazachovy, ze u mna to tak nie je. Tak, ze vsetci su chori naokolo a ja som ten zdravy... Crty paranoika...

Niekedy mam pocit, ze trpim na mnohopocetnu poruchu osobnosti , pretoze neviem co si o tom mysliet. Moj vnutorny hlas mi hovori, ze som zdravy a usudok mam taky rozpolteny...Je pravda ako Tuto spominal, ze sa neviem stotoznit so svojou chorobou na 100 percent.

Je to ťažke, chcel by som niečo spraviť, aby som sa mal v živote lepšie.

Ale chodiť psychiatrovi nie je vždy zaťažujúce. Sú pacienti, ktorí k nemu chodia raz za 2-3 mesiace, aj to často len sestrička predpíše nejaké recepty. Alebo ak idú aj do ambulancie, tak sú tam sotva 5 minút alebo 10. Je to ako na bežiacom páse. Nezdá sa mi to priveľmi zaťažujúce, ak lieky fungujú a sadli. V podstate sa ten styk obmedzuje len na predpísanie receptu raz za uhorský rok. A to by vlastne nemusel byť problém, resp. nemalo by to vadiť, ak chce niekto minimalizovať styk s psychiatriou. Tak sa to teda vidí mne, hoci samozrejme názor iného budem plne rešpektovať.

Pridávam k tekto téme svoju skúsenosť. Ku psychiatrovi som šiel na odporúčanie neurológa. Prvé vyšetrenie trvalo asi 15 minút. V skratke som vysvetlil hlavnú podstatu toho čo ma trápi a odpovedal som na nejaké otázky zo súkromného života. Do stal som svoje prvé AD. Huraaa. Od novembra som ich vystriedal asi 6. Pravda je , že žiadne neúčinkuje na 100,% je to proste pokus - omyl. Ďalšie návštevy naozaj trvajú asi 5minut. Ak sa doktorka postaví od stola, je znamenie pre mňa, že sa môžem tiež postaviť a odísť. Páči sa mi že ma doktorka odprevádza k dverám. Posledný liek mi sadol, a už asi 3.krabicku si predpisujem čisto telefonicky. Zatiaľ nemám potrebu chodiť osobne, pokiaľ naozaj nemusím.
A čo by sa stalo,keby som nešiel k psychiatrovi?? Už by som bol asi bez práce.