Psychohygiena na akútnom oddelení

Všeobecne vzato, psychohygiena ako taká nie je vhodná pre akútne psychoticko-schizofrénne stavy. Tým, že si v nemocniciach nevedeli poradiť (normalizovať) takto chorých, dialo sa to, že psychohygiena aj terapie boli považované za zbytočné a neúčelné. Ale ani toto nie je celkom to, čo je úplne mimo zo sféry psychohygieny. Stále je možnosť budovať u akútneho pacienta akúsi rutinu v podobe času vstávania, spania a prímu potravy. Pravidelnosť je tu v zásade určujúca na prispôsobeniu a. chorého chodu v akútnom-uzavretom oddelení.

Jednoduchý režim dňa napomáha a. chorému k adaptácii a pripravenosti jeho posunu na otvorenejšie oddelenie a pomocou liekov aj smerom k normalizácii do kompenzovaného stavu. Taktiež je výhodné, že pacient je medzi ľuďmi a tak úplne nie je odtrhnutý z sociálneho prostredia. Niekedy je možná aj jednoduchá pracovná terapia, prípadne terapia hrou. Psychohygienicky to znamená, že chorý sa dokáže odpútať od psychiatrickej reality a je tu potenciál, že bude zvládať aj viac.

Akútne psychiatrické oddelenia nie sú tým pravým prostredím pre hľadanie psychohygienických zásad. Na druhej strane je tu psychoh. prítomná. Môžeme tu sledovať znaky priebehu rutiny a v malej miere aj socializáciu, pokusy o zaradenie do aktivít prospešných pre psychiku pacienta.

.............................................

V čom si myslíte, že má psychohygiena miesto na akútnych oddeleniach v nemocniciach a liečebniach? Stretli ste sa s niečím podobným? Čo si myslíte, že by sa mohlo akútnemu pacientovi ešte zabezpečiť na uzavretom oddelení?

............................................

Vzhľadom na to, že som absolvoval pobyty na uzavretom oddelení, vtedy by som ďalšie aktivity uvítal. Jednoducho viac podnetov, aby nebola taká nuda, prípadne sa odpútať od patológie. Môj nápad je organizovať skupinky s terapeutom na pár slov.

Neviem ako u vás, ale u nás na akútnom oddelení bolo dokopy tuším 5 lôžok. Všetko s jednou posteľou a kamerami. Neviem koľko skupiniek by sa spravilo z 5 ľudí. A nie som si celkom istý, či by skupinovanie v akútnom stave bolo vzájomne prospešné. Podľa mňa by bola lepšia individuálna. S tým, že by sa prizvala kľudne rodine a kto by chcel... Ale to je asi utópia. Ale tiež by som tam ocenil väčšiu činnosť než 3x denne vizita na 2-3 minúty...

Jó mať tam človeka, ktorý je ochotný počúvať a debatovať... a nie len samé zákazy príkazy a keď nič tak prinucovacie prostriedky...

V p. nemocnici vo Veľkom Záluží nás bolo asi 20-25 pacientov na uzavretom oddelení. Boli tam aj stolné hry, stavebnice, pár kníh a časopisov. Samozrejmosťou bola TV a fajčiareň. Myslím, že za takýchto podmienok by mohlo vzniknúť ako skupinka aj viacerých pacientov v rámci psychohygieny. V Tvojom prípade s tými 5-imi by to bol problém.

Tak neviem či mám byť rád za "individuálnu starostlivosť"... ako je fakt, že keď už tam tých ľudí takto majú pomálu, kamery a šecko... čo by sa im stalo keby tam prišiel niekto vypočúvať si ich náreky? Vraj nie sú peniaze... ale tých 5 svalovcov tam aj tak bolo 24 hodín denne... Keby miesto svalovca platili schopného peer konzultanta... no zbytočné nekonštruktívne kritiky tu háďžem. Zdá sa že aj ja mám pesimum v posledných dvoch dňoch....