Chcem to ukončiť

Janko, 

Chapem tvoju bolesť. Viem, že je to ťažké. Lenže nazahadzuj svoj život len tak. Nálada osciluje medzi dobrou a zlou, snáď by sme ju mohli opísať funkciou sinus alebo cosinus. Niekedy ma človek maximum pri nižších funkčných hodnotach a minimum tiež pri nižších. Inými slovami, človek cíti smútok. To však neznamená, že smútok a beznádej bude stále pretrvávať. Jedným zlým rozhodnutím môžeš prísť aj o to dobre, čo ťa dozaista čaká. To by ta mohlo mrzieť, lebo nemyslím si, že po smrti je lepšie. Po smrti je nič podľa môjho názoru. Je to podobné ako roky pred tvojou existenciou. Nič si vtedy necítil, nevnímal. Nazdávam sa, že práve po tom túžiš, aby si už nič necítil. Rozumiem tomu, veľmi. 

Ale ako píšem, raz prídu dobre časy, potom by si to ľutoval. Musíš mať nádej, že bude lepšie, a trpezlivosť, kým to príde. 

Ďalšia vec. Právo na smrť nie je, ani by nemalo byť. Nikto sa dobrovoľne nemôže rozhodnúť, či sa narodí, kde a kedy sa narodí. Preto sa nemôže rozhodnúť, či zomrie, kde a kedy zomrie. To je zákon prírody, a tak by to malo byť. Existuje inštitút eutanazie(nie u nás), ale to je špecifický prípad, kedy sa myslí na nevyliečiteľne chorých.

Posledná vec. Písal si, že rodicia ta strážia, aby si sa nezabil. Nedovolia ti nič spraviť si. Myslíš si, že ťa zrazu naozaj vyhodia? Možno nevedia, ako sa k tebe správať. Skúšajú všetko, aby si mal normálny život. Tak sa vyhrážajú. Ale určite vedia, že keby ta vyhodili, tvoj život sa končí. Ale to nechcú, lebo ta majú radi.

Prepáč, že tykam. Prajem všetko dobré. Jakub

Ďakujem za odpoveď, každú reakciu si veľmi cením. Čo sa týka smrti, tak si myslím, že potom je to isté čo pred narodením, skrátka nič. Pokoj od všetkých pozemských problémov, a to mi stačí. Čo sa týka eutanázie tak ja som nevyliečiteľne chorý... Myslím že nejaká tá klinika vo švajčiarsku stojí takých 4000 eur na jednu eutanáziu, ale neviem, či berú aj psychiatrických pacientov, to skôr nie, skôr ti povedia, že si nesvojprávny a zavrú ťa niekam do blázninca, kde môžeš akurát tak čumieť do steny, ale hlavne že "žiješ". Ale myslím si aj tak, že samovražda by mala byť ľudským právom. Každý by mal mať právo skončiť svoj život, keď bude naozaj chcieť. Napríklad môj dedko má ťažkého alzheimera, pred niekoľkými rokmi sa ešte vyhrážal, že sa zabije, ale nemal ako, dnes už je úplne mimo, žije život v plienkach a pripútaný k posteli, nevie o sebe ani o ničom, čo sa okolo neho deje, prial by som mu radšej dôstojnú smrť, než takúto existenciu.

A ja ani nie som veľmi smutný, skôr som unavený z života... A teraz mám úzkosti z toho čo so mnou rodičia urobia, raz som mal na to predpísaný aj rivoril, ale rodičia mi ho zakázali užívať... Ale už som sa rozhodol, pôjdem niekam do podnájmu a budem žiť z invalidného dôchodku, alebo sa zabijem. Nechcem už žiť s rodičmi, aj tak ma stále šikanujú a to za to bývanie a stravu nestojí, aj tak by ma skôr či neskôr dohnali k samovražde tou svojou buzeráciou

Nemyslím si, že si nevyliečiteľne chorý. Netreba to tak dramatizovat. Je to jediny život, ktorý ti bol daný, iný nemáš, preto sa k nemu treba postaviť tým štýlom, že budeš prekonávať prekážky.

Koľko ľudí by chcelo iný život? Iste veľa. Aj ja by som chcel iný. Ale to nie je možné. Tak žijem to, čo môžem žiť.

myslim ze pises hluposti, ak by si sa chcel naozaj zabit, tak tymi liekmi co neuzivas

to ze si myslis, ze si zazil vsetko moze byt naozaj priznak schizofrenie simplex

Nemyslím si, že toto je ten správny prístup, ako človeka povzbudiť.

V prípade, že máš pravdu, môže zareagovať presne tak, že ti ukáže, že sa o to predsa pokúsi.

Tak zase ja by som bežné vecí súvisiace s bývaním ako buzeráciu nebral. Je logické, že musíš niečo robiť v domácnosti, v ktorej žiješ. Či myslíš, že keď sa odsťahuješ, tak vecí sa budú robiť samé? Nebudú... Napr. ja musím robiť nepopulárne vecí tiež, ale nemám pocit, že by ma niekto buzeroval. Jednoducho chcú bežné vecí. Občas povysávať, často pomôcť v kuchyni s niečím, vyniesť odpadky, ísť nakúpiť, upratať byt atď. Tým sa učím aj niečo do života. Hoci tie činnosti zvládam už... Chcel by som sa skúsiť naučiť aj variť ako aj prať...

Ahoj Janko. Je mi luto ze je ti tak tazko a ze nemas podporu u rodicov a viem dobre ake to je ked ta rodina vyluci alebo ti nepomaha. ja som to urobila tiez tak ze som odisla sice este sem tam pridem na vikend ale uz je to cim dalej tym menej. vybav si invalidny a najdi si podnajom. budes sa o seba starat sam a uvidis ci to je ok alebo nie. mne to vyhivuje lebo to ponizovanie od rodiny som nezniesla a iba som sa citila horsie. a tie naroky aby som bola chuda a zaroven brala lieky aby sim chodila do prace aby som dobre vyzerala aby som sa skazdym bavila to vsetko ma vysilovalo a ked som to nezvladala alebo enchcela robit izolovali ma a nebavili sa somnou. tak choru rodinu znasat nebudem. nechcem byt dokonala a oni by nezvladli ani stvrtinku z toho co zvladam ja po tom co som prezila ale odomna chcu vsetko takze nie.
skus to a uvidis mozno ti to prospeje.

Ahoj Janko! Máš myšlienky, ktoré nevedú k ničomu dobrému. Keď si na tom tak, pouvažuj o liečbe a popros otca o určitú duševnú výpomoc. Depresia aj samovražedné úmysly vedú k hospitalizácii, kde Ti môžu pomôcť. Kedysi som to mal a pridávala sa mi k tomu aj úzkosť. V nemocnici mi výrazne pomohli, keď už len zmenou prostredia a odtrhnutia od zabehnutého, nie najlepšieho, režimu... Daj si šancu a kúp si niečo, čo Ťa poteší, trebás knihu a venuj sa jej. Zaplň si volnočasové medzery tým, že sa budeš venovať užitočnému a príjemnému. Drž sa. Tuto

Janko503, si v poriadku?

@relouth

Zabit sa psychiatrickymi liekmi neni vobec jednoduche, skusal som uz 4x a to rozne lieky a kombinacie, naposledy Solian, dal som si celu krabicku, akurat som sa z toh povracal a 2 dni som nespal. Najblizsie co som sa dostal k samovrazde bolo ked som uzil 1500 mg olanzapinu, lenze aj to som sa prebral po 3 dnoch v nemocnici, takze nejak extra rychlo to nezabija. Mozno by bolo treba tie lieky rozpustit vo vode a pichnut do zily, lenze na to nemam nadobicko. Skor by som skusil predavkovat sa heroinom, ak nejaky zozeniem.

@kimi2028

Bezne veci v domacnosti mi robit az tak nevadi, zil som aj sam nejake 3 mesiace v Prahe na byte, kde som si upratoval, pral aj varil sam. Skor mi vadi, ze stale davaju na mna pozor, ze co robim, hovoria mi co si mam obliect, mama ma kazdodenne berie na hodinu a pol na prechadzku po presne tej istej trase, co uplne neznasam, sam nemozem ist ani z bytu von.

@Tuto

Hospitalizaciu odmietam, Bol som hospitalizovany 4x za posledne 3 roky, nikdy mi to nepomohlo.

@Juraj

Co ja viem, ani nie, ked nad tym tak rozmyslam.

Takú molekulu ako olanzapin by som určite nerozpustal vo vode.