Smrť - ako ju vnímate?

Myslim, ze moj najspiritualnejsi, alebo skor najpsychotickejsi zazitok bol prave "pocit smrti"
Pocitil som,ako je to neexistovat,aspon teda moja hlava si to myslela.
Skoro ma j*blo, cestoval som autobusom a moje sebaovladanie sa vyznamenalo,kedze som nedal takmer nic na sebe znat. Zatriaslo to ale celou mojou nervovou sustavou,ako elektrosok.
Nikdy som nezazil taky strach. Strach z niecoho tak cudzieho.
Ten vhlad,ci ako by som to nazval, trval zlomok sekundy,ale aj tak som to nasiakol celou svojou bytostou . Bolo mi zle este par hodin po, takou zvlastnou formou,ktoru nedokazem opisat.
Cele som to potom nejak vytesnil a dodnes sa tomu v hlave vyhybam.

Tajomstvom života je umrieť predtým, ako naozaj umrieme a zistiť, že smrť neexistuje.
Smrť ztrhne všetko to, čým niesme.

Prišiel som na to čo je zmyslom života

Je ním čakanie na SMRŤ

A pri tom čakaní si môžeš trochu užiť

.

@Neti napísal:

@EnaXnaY napísal:Prišiel som na to čo je zmyslom života Je ním čakanie na SMRŤ A pri tom čakaní si môžeš trochu užiť

To by bolo žalostne málo. Na zmysel života sa neprichádza (premýšľaním), ale postupne sa objavuje (konaním).

Málo je niekedy viac

A JA SOM skromný

.

@Neti napísal:Použil som slovo "málo" v zmysle "nedostačujúce", v preklade "nie dostatočné" aka nevyhovujúce. Čakanie na smrť nemá nič spoločné so skromnosťou, ale skôr s neschopnosťou objaviť (v sebe) zmysel.

A tú druhú vetu si prečo ignoroval?

Že pri tom čakaní si môžeš trochu užiť?

.

@Neti napísal:Neignoroval som ju, pretože pre hedonizmus platí to isté, že je to zúfalo - žalostne málo.

Nie je to málo

To, že si môžeš trochu užiť kým príde SMRŤ je výsada

.

@Neti napísal:Hedonizmus ako zmysel života je málo.

Pod tým užívaním si predstav čokoľvek, nemusí to byť len hľadanie slasti

.