Ako sa dnes máš? 11

Čauko!

Mám sa moc fajn. Všetko v pohode. Spomínané stretko sa ešte neuskutočnilo, ale nevadí, i keď priznávam, že sa naň(ho) dosť teším Každý deň si chodíme s mamou a bratom zaplávať, plus treba venčiť Jonyho, hoci sa v tom horku vlečie a nikam sa mu nechce.
Černobyľ za mnou, klobúk dolu. Utvrdila som si svoj i tak negatívny názor na Rusov, dobré to bolo Ak teraz nespím alebo nie som vonku, surfujem po webe alebo hrám TR.
Mala by som ešte napísať kamoške, či sa nechce stretnúť (a tiež sa ozvať Jimovi, no... chce sa mi?). Len mi napísala psychologička, že z vážnych rodinných dôvodov ruší stretnutia až do odvolania, tak bohvie.
USB som stále nenašla, tak som skopírovala aspoň fotky od profes. fotografky, nech sebou môžem priebežne ohurovať, že jo Keby som tiež mala použiť Matejovu stupnicu, tak asi 1- (mínusko, bo bez neho by to bola priveľká odvaha ).

Ahoj,

Stále ma trápi a skorej neriešim svoju telesnú stránku, ako zdrave stravovanie, či nejaký ten pohyb. Program po celý deň/í vyzerá tak, že okrem obchodu a novinoveho stánku, sa nehýbem nijak. Doobeda praca za počítačom, poobede kniha, večer tablet. Popri tom hadžem všetko do seba jak zranicu, tak aj enormné množstvo kav s cigaretami.

Čítam práve Tepperweina a to omladzujúce odkyslikanie a môžem povedať, že skoro každý deň pocitujem kyseliny jak v žalúdku tak aj na pľúcach. Riešim to sódou bikarbónou. Táto acidkoza "prevaha kyselosti v tele" spúšťa mnoho chorôb.

Viem len jedno, že žalúdok a pažerák nemám v poriadku. Pocitujem bolesti a kyseliny.
Predstava je taká, že mám pravdepodobne nejaké tie vredy, či nebodaj niečo rakovinoveho typu.

Ale za pomoci alternativnej mediciny je tu šanca na uzdravenie. Mnoho knih o tom píše ako po pol roku rak vymyzol. A to vďaka AM.

Pokiaľ si nebudem kupovať potraviny a variť ich, tým padom riešim aj pohyb, nebude so zdravého životného štýlu nič.

Čo sa týka hlavy, tam mi pomáha psychohygiena

S pozdravom Hulk

Ahojte!
Rozmýšľala som, či to je správne napísať, nemám sa dobre. Ani nevidím spôsob to vylepšiť, lebo som proste úplne slabá. Spôsoby by boli, vždy sú, radikálne, ale ja nemám na to duševnú silu. Neustále túžim zomrieť, aj keď som sa o to nepokúsila. Vážne jediné, pre čo žijem, je kamarátstvo/náhradná rodina s mojim ,,rezerva,, brat, on je stále pri mne duševne, v hocakej situácii.
Po práci sa snažím byť nerušená, nechcem s nikým nikam chodiť, ani si písať, lebo tá duševná bolesť je príliš silná,a hoci ma kamarát volá von, ja sa už proste nechcem namáhať vyzerať šťastná, aby sa pri mne necítili na prd. Aj tak, každý sa má lepšie ako ja, a nechcem sa pri nikom pretvarovať, že im nezávidím, a nechcem, aby to bolelo ešte viacej.
Plány s novou prácou odkladám, mám príliš veľa problémov teraz, čo sú každým dňom horšie, a sama neviem ako končím. Potrebujem duševnú pomoc, vedenie, k tomu procesu s novou prácou, čo mám silné duševné bolesti teraz a stále, tak sa úplne sama neodvážim. Už 10. rok plány v mojej hlave končia tak, že sa neodvážim, radšej zomriem. V tomto mi ani ,,rezerva,, brat nevie pomôcť. Kamarátom, ktorí sa vypytovali, som napokon aj prezradila, aké problémy mám, no okrem toho, že chcú som nou byť, ťahať ma všade-kade von, mi nik nepomôže tak, ako by som to potrebovala. Prečo aj... tak radšej som sama, nech so mnou nechcú byť, keď by som aj tak nevydržala byť s nimi a vnímať vonku ostatných ľudí.

Ahojte!
Skúsim sa.nejako dneska napraviť, nabrať nejaké sily,...neviem od kade... Ďakujem, že som za včerajšie nedostala ani jeden negatívny bod. Dneska to bude ťažké, musím sa rozhodnúť vo viacerých veciach, ako ďalej tie nasledujúce dni. Včera som troška písala s Oriaxom, a pomohlo to trošku, lebo sme si písali napriek našim ťažkým dňom všeliaké bezhlavé srandy. 
Tento týždeň musím pokračovať v postupe riešení všeliakých existenčných vecí, a v sobotu sa má ísť zasa oslavovať narodeniny kamarátky vo forme výletu , s bývalými spolužiačkami, kamarátkami a absolútne neviem ako to vydržím duševne, a ako to zafinancujem. 
Nebude času tento víkend si oddýchnuť (ergo plakať do usnutia na vankúši), a budúci týždeň bude cirkus, lebo vraj kolega šofér chce dať po 15 rokoch výpoveď, lebo je už z tejto práce psychicky naruby. Ako...tí z nich, čo ešte sú u nás takú dlhú dobu, tým hrozia furt už roky. A ja vážne neviem, prečo ostali-asi kvôli dobrým vzťahom s kolegami, a že ich tak moc neničím s prácami, ako sa robí inde. No už toto sa fakt nedá ani psychicky, vidieť ten luxus čo si majitelia užívajú, a nestarajú sa o nič z oddielu dopravy, a vnímať tie všetky finančné veci, čo aj ja, aj šoféri mali dostať, ale nedostanú. Od kolegu to bolo ale sadistické, zavolať mi večer o desiatej, že chcel aby som popri jeho kolegovi ako druhá vedela, že chce dať výpoveď. To celé je také...50-50%. Moc neverím, že by odišiel, ale mal potrebu ma psychicky potrápiť, pre veci z minulého týždňa, za ktoré som však nemohla. 
Hm...za pol hodinu sa musím začať chystať, tak skúsim či trocha nezaspím ešte.
Prajem každému pekný deň, a nedajte sa nikomu , a mám vás rada

Ahoj anjelik!
Napriek smutnejšiemu obsahu v Tvojom príspevku, mám z neho pocit Tvojej dobromyselnosti, ktorá je pravdepodobne v Tvojom okolí hádam aj, v určitej miere, zneužívaná. Jednoducho napísané, si dobrý človek. Na druhej strane môžem obrátiť "kartu", že aj Ty sa nedaj! Reálne si príklad, že všeličo ide, keď sa chce a osobne Ti veľmi fandím, aby si smerovala v živote len k tomu lepšiemu...

Pozdrav anjelikovi aj všetkým posiela Tuto

Ahoj Tuto! 
Veľmi pekne Ti ďakujem za tvoju podporu. 
Toto ,,ďakujem,, znásob takých 10-krát, vážne neviem ako sa Ti poďakovať. 
A vlastne máš pravdu, v práci moju povahu, čiže zraniteľnosť využívajú celkom. Tam ani neviem byť iná, proste tie všetky materialistické podnety a verbálna agresivita domňa udierajú a neviem to odvrátiť. Doma a v súkromnom kruhu som ale sebecká si myslím, a nemám taký problém. Asi lebo tam nemám hnusákov . 
V dnešný deň v práci majitelia nahlásili, že budúci týždeň budú na dovolenke. Potom na fajront si aj král sadistov, obchodný riaditeľ našiel last minute-ovku na Cyprus, takže nebudú ani oni. Takže ak sa nepokazí kamión, alebo mi nezrušia roboty, tak budem mať nevídaný pokoj. 
Zajtra ráno príde šofér, ktorý chcel dať výpoveď, tak z neho dostanem, či to myslel vážne. 
Toolko. Prajem všetkým krásnu noc. Ja sa ešte neviem rozhodnúť či usnúť alebo sa ešte napchať špagetami

Dobrý deň,
chcem napísať, že som včerajším dňom úspešne ukončil tretí ročník štúdia. Včera som mal vyčerpávajúci deň. Najskôr ráno skúška zo xenobiochémie, bol to ľahký predmet, ale napísal som tú skúšku zle. Viete, ja zvyknem definovať pojmy sám podľa seba, neučím sa naspamäť poučky. Doteraz to bola úspešná stratégia, vŠetci skúšajúci ma chválil za moje kvetnato vyjadrené definície a zrazu tu, na tomto ľahkom predmete to nevyšlo. Hodnotiaca odoberala body za každú maličkosť, ktorá chýbala. Uvediem príklad. Definícia biorytmov: napísal som, čo to je, aké biologické rytmy existujú, čo ich vyvoláva. Ale nenapísal som, že biorytmy sú štatisticky významné. Tak za toto som stratil bod. Inak vedeli ste, že cirkadiánny rytmus trvá priemerne až 25,3 hod? 24 hodinový rytmus sa nazýva diurnálny.

Doktorka videla, že mám tašku zo Zary, tak mi porozprávala, že už aj ona stihla nákupy aj v obchode, aj na e-shope tak, ako aj ja. Včera bol totiž prvý deň výpredajov v Zare. Veľmi sa mi páči móda odtiaľ. Doktorka skonštatovala, že aj ona je zarofil (filia z gréckeho láska, po latinsky to však znamená dcéra) a pochválila môj štýl. Ja som poďakoval a vrátil jej kompliment. Na lepšiu známku to však nestačilo.

Potom som bol zapísať si tri známky do indexu. Pri zapisovaní jedna doktorka napísala známku do iného predmetu, tak som musel ísť ešte na študijné odd. aby to vymazali. Na študijnom ma nechceli vziať, lebo mali po úradných hodinách, ale nakoniec ma prijali. Inak by som to všetko nestihol a nemohol dnes cestovať domov. Bol som aj pri doktorovi, s ktorým som si znova prediskutoval veci, ktoré ma trápia, povzbudil ma a predpísal mi lieky.

Včera som sa ešte zbalil. Dnes ráno som poupratoval izbu a odubytoval sa. O 14:00 cestujem domov. Mám voľno, veľmi sa teším na oddych. V piatok budúci týždeň cestujem do Rakúska za prácou. Budem tam celé dva mesiace. Pripojenie na internet je tam, kde som ubytovaný mizerné, takže sa budem môcť ozývať len z práce, čo bude zriedkakedy.

Takže majte sa dobre a prajem veľa príjemných dní.

Ahojte!

Trochu som v týchto dňoch načerpala sociálny kontakt, okrem rodiny som dala stretko s kamoškou a dotyčný ex fakt došiel, podrobnosti nebudú  Vlastne mi chýbal viac, než som si myslela, hm. Dohodli sme sa i na dnešok, ale kde nič, tu nič, snáď je okej.
Zajtra by mi mala doniesť známa z veteriny mačičku do dočasky (lebo 5 či 6 mačiek, to je už fuk, že  ), dúfam, že Jony a hlavne Sissi si zvyknú. Cca 12-ročná a prebýva v pivnici, bože, ľúto mi jej je. Ešte som aj poslala združeniu odtiaľto, ktoré pomáha túlavým mačkám, 50€ na kočičákov, však teda. Snáď pôjdem do neba už
Pred chvíľou som sa vrátila z priehrady, suppa bolo. Človeka potom prepadne príjemná únava a lepšie sa spí, i keď spánok mám momentálne slušne divný... možno by to chcelo nasadiť späť Trittico, musím zvážiť.
Čo ešte... Glykémie meriam, ako treba, ale bývajú hrozné. Možno je aj to globálnym otepľovaním, neviem  Počasie ich ovplyvňuje významne a neviem úplne, ako reagovať. Pritom taká Ľubochňa vraj získala status nemocnice a už neberú na nastavovanie, iba akútnych. Takže tipujem, že v celej SR majú takíto dospelí diabetici smolu, mhm.
Po psychickej stránke no prob. A tak teda

Zdravím,
ospravedlňujem sa, ale dnes budem pravdepodobne negatívny. Prvý prázdninový deň, čiže deň, kedy nemusím nič robiť, iba oddychovať, mi priniesol negatívne myšlienky. Rozmýšľal som nad tým, prečo sa vlastne trápiť s liekmi. Prečo ich nevysadiť a užívať si život taký, aký je bez nich. Čo by sa stalo? Upadol by som možno do psychózy, stratil by som kontakt s reálnym svetom. Ale čo na tom, keby som sa už nemusel trápiť s liekmi. S liekmi sa necítim zle, ale neviem to presne vyjadriť, cítim, že život nejde podľa mojich predstáv, je to aj tak trápenie. Neviem.

Môj lekár sa veľmi teší, keď mu rozprávam, že prichádzam do interakcie so spoločnosťou. Ale považujem to za trápenie, keďže sa stále nájde niekto, kto ma ignoruje. A potom sa rozbiehajú moje paranoidné myšlienky o zrade a Tomovi, ktorý to všetko riadi. Neviem.

Nebolo by prirodzenejšie, vysadiť lieky, uzavrieť sa do svojho sveta, okolie ma nebude trápiť a možno za pár mesiacov mi príde na um samovražda pod ťarchou paranoidných stavov o ubližovaní a prenasledovaní? Neviem.

Keď si spomínam na obdobie svojej prvej psychózy, s odstupom času, nemôžem povedať, že som sa cítil zle. Mám matné spomienky. Ten strach, ktorý ma dohnal k pokusu o samovraždu, akoby vyprchal. Ostalo v spomienkach len to dobré. Len dobrý kamarát Tom. Neviem.

Pred rokom som bol iný, taký zásadový, vážny, neprípustný. A teraz som mäkký, priateľský, zhovievavý, často mením názory. Čo je lepšie? Neviem.

Mám plány do budúcnosti, namáham sa ako každý smrteľník. Hoci viem, že všetko sú to malichernosti, nepodstatné v živote. Kedysi som vedel, že v živote je podstatná iba jedna istota. Vedel som, že to raz musí prísť, tak som chcel prevziať kontrolu nad svojím životom a rozhodnúť o okamihu kedy to príde, chcel som byť ako boh. Teraz len čakám ako smrteľník. Ako to skončí? Neviem.

Iacobus, nie, nevysaď lieky, neupadni do milných predstáv a nezomri nám
Predstavuješ takú istú hodnotu, ako každý z nás. 
Sama to sem poslednú dobu žiaľ viackrát píšem, že furt túžim zomrieť, celé dni. Ale sama viem, že to je klamná túžba. Len túžba po oddychu, prejav znechutenosti a vyčerpanosti, prejav toho, že nemám dostatok viery vo svoju budúcnosť. A prejav nedostatku sily vydržať duševné bolesti. Klam, že to neviem zmeniť. Verím, že sa to dá. Ale toto je ,,ľahšie,,. Naduť sa a túžiť zomrieť. 
Iacobus, rozhodne ostaň brať medikamenty, a neboj sa toho, že si citlivejší. 
A to že istí ľudia si ťa nevšímajú, ignirujú? Ty nemáš potrebu niekoho len tak ignorovať cez deň, alebo si nevšimnúť čo povedal, keď práve v myšlienkach brázdiš inde? Ľudia majú rôzne dôvody na dočasnú ignoráciu. Môže ich byť milión, ale rozhodne nie preto, aby ti chceli ublížiť, alebo ťa nejakým spôsobom zradiť. Vačšinou sú to ich súkromné, veľakrát nie vážne, banálne vecičky : )
Citlivosť, city sú krásne veci, len netreba ich rozoberať v myslienkach do nemoty, lebo potom človeka oklamú. Si fajn chalan, aj keď čudný, ale na dobrej ceste už, a neboj sa precítiť všetko, čo tvoja duša potrebuje precítiť.

Ďakujem, Anjelik, veľmi pekne za reakciu.
Vážim si váš záujem o mňa. Som rad, ze ma považujete za "fajn chalana". Viem aspoň, ze by niektorí ľudia za mnou smútili. Ale neviem, čo robiť. Stále je tu moznost zrady naplanovana Tomom. On naozaj chce moju smrť, samovrazdou by som mu to uľahčil. A to nesmiem dovoliť.

Trochu ste mi otvorili oči, naozaj som kedysi až veľmi často ignoroval ľudí. Neviem prečo, len tak, lebo som o nich nejavil záujem. Teraz som sa však zmenil a som priatelskejsi. A ľudia mi to možno teraz chcú vrátiť.

A s tým cítením to mám tak všelijako. Nechcem radšej nic cítiť, aby som necítil bolesť. Celé roky som na tom tvrdo pracoval. Aby som potlačil v sebe akékoľvek city. City povazujem za slabosť.

Čauko,

cítim sa hrozne osamelo, písať sem mi síce nijak zvlášť nepomôže, ale whatever. Keby som mohla, dorežem sa
Týpek neprišiel ani sa mi neozýva, bohvie, čo sa stalo. Nebudem sa trápiť.
Možno.
Ach.
Každopádne mi teda pribudla cica, prvú noc strávila zavretá v kúpeľni, teraz je už pustená, ale utiahla sa dole do pivnice, asi že sa bojí Jonyho a ešte aj Sissi na ňu vrčí a syčí. Mama má už podozrenie, že si ju necháme, nie je ďaleko od pravdy
Inak všetko po starom, hodila som stretko s kamoškou, fajn bolo... ale teraz to vyzerá na staronový zlý večer. Zvažujem, kam by som sa mohla porezať... ale asi kašlem na to a radšej si s tou žiletkou upravím nohy