Kauza kimi2028

kimi2028 Št 23 august 2018 - 17:32

Rozhodol som sa upraviť kompletne moju kauzu, keďže bola strašne písaná pod vplyvom choroby a moje myslenie sa upravilo trochu. Dalo by sa to podať lepším štýlom.

Začnem pekne od začiatku a ako sa to začalo. Bol som snaživým študentom vysokej školy, ktorý bol tvrdo orientovaný na výsledky. Učenie ma bavilo, ale už vtedy začali prvé príznaky ochorenia. Trápil ma menej kvalitný spánok, ale pripisoval so to študentskému životu, že chcem si užívať. Niekedy treba študovať aj v noci. Čo človek nechcel začal som pociťovať veľký stres, nemohol som sa časom vôbec sústrediť. Vzťahoval som na seba veľa vecí, začal som tvrdiť o sebe, že som veľmi lenivý. Riešiť som to však nechcel a psychológovi som sa radšej vyhol. Približne po 8 mesiacoch prepukli moje problémy už naplno. Obavy z môjho života, či raz budem ešte chodiť (mal som veľmi ťažký úraz kolena), či doštudujem vysokú školu ma stali veľa fyzických síl a toho psychického trápenia začínalo byť až priveľa). Stres vyvrcholil až do prvého ataku, v ktorom prepuklo ochorenie na plno.

Počas psychózy to býva väčšinou búrlivé a ani môj príbeh nie výnimkou. Trápili ma rozličné perzekučné bludy. Mal som pocity prenasledovania a jedna osoba "sudca" sleduje a riadi moje správanie. Od pána sudcu som dostával rôzne príkazy a bizarné tresty za nedodržanie jeho príkazov. Navyše veril som tomu, že viem čítať myšlienky cudzích ľudí a som niečo ako "Lightman". Rodičia videli, že je to so mnou veľmi zle a odviedli ma ku prvej psychiatričke. Tá predpísala mi lieky, ale nedalo sa so mnou. Lieky som na prianie sudcu neprehltal a tak ma rodičia asi po 2 dňoch vyprevadili do nemocnice. Tam napriek tomu, že evidentne som nemal všetkých po kope prijať nechceli. Rodičia boli však neoblomný a tak po nátlaku ma prijali. Začala sa ťažká cesta, 2 týždne som bol na najťažšom oddelení v nemocnici, do ktorého boli umiestňované len ťažké stavy. Neskôr som prešiel na ešte stále zatvorené oddelenie. Absolvoval som tam aj elektrošoky. Bludy a hlasy pretrvávali naďalej. Uľavilo sa mi až počas prvej priepustky na Vianoce, kedy mi to zmizlo. Darilo sa zlepšovať pozitívne príznaky ochorenia, s negatívnymi to bolo horšie. Po dlhých 8-9 týždňoch ma napokon prepustili z nemocnici.

Do bežného života som zapadol dobre, napriek tomu že som strávil v nemocnici 3 mesiace, tak sa mi podarilo udržať všetky sociálne kontakty ako pred chorobou. Venoval som sa šachu ako aj futbalu s kamarátmi. Z liekov bol som však viac utlmený, ako by to bolo zdravé. Vyspával som až 16 hodín, a tak psychiater rozhodol, že pôjdem do denného stacionára, aby som sa rýchlejšie zlepšoval. Na dennom stacionári sa mi veľmi páčilo a chodieval som tam 2x za týždeň. Pod dohľadom doktora som vysadil antipsychotiká a fungoval som len na jednej depotnej injekcie. Môj útlm sa skončil, postupne som si hodinu vstávania posúval dozadu. So sústredením bolo to však horšie. Nedokázal som sa vôbec na nič sústrediť, nemal som záujem o nič. Tak padlo rozhodnutie, že pôjdem do nemocnice. Tentokrát s diagnózou postschizofrénna depresia. Išlo skôr o nastavenie liečby, lebo lekár mal podmienku, že lieky mi zmení, ale pôjdem do nemocnice. Druhý pobyt na oddelení ubiehal ako voda. Bol som v pomerne dobrom stave, až dostal som na izbu pomerne problémového človeka, ktorý si vymyslel, že som ho napadol. Na šťastie veľmi neverili mu a tak som bol celý čas na otvorenom. Môj stav sa o niečo zhoršil. Z antipsychotík som mal výrazný tras hlavy, ale nerobili s tým nič. Časom som sa dostal opäť domov po nejakých 5 týždňoch.

Psychiater mi v prípade liečby vždy vyhovel, vysadil mi escitil. Považoval som ho za zbytočné brať a tiež ostal som len na depotnej injekcii kvôli tomu trasu hlavy. Prišla opäť mrakota, bez neho sa fungovalo veľmi ťažko. Rozhodol sa psychiater, že budem užívať alventu 75tku na začiatok. Tá pekne zabrala, zlepšoval som sa ešte rýchlejšie. Časom bolo tej alventy málo a prešiel som v apríli 2018 na 150tku. Urobil som rozhodnutie, že budem chodiť ku psychologičke.

Hoci som pomerne utiahnutý, na psychologičku som si zvykol a celkom dobre sa mi s ňou pracuje. Na začiatok som dostal za úlohu vybudovať si svoj denný režim, ktorý pozostával v dodržiavaní brania liekov, prechádzok, cvičenia, udržiavaniu poriadku v byte. Chytilo ma to, môj zdravotný stav sa začínal veľmi približovať ideálu a mal som pocit, že sa posúvam v liečbe veľmi dopredu. So psychologičkou pracujeme tiež na obmedzovaní kofeinu, porcie jedla si vydeľujem sám a týmto sa učím zodpovednosti ako aj samostatnosti. Dnes som dostal za úlohu robiť mesačný rozpočet, spísovať na papier vecí, ktoré treba nakúpiť a k ním priradiť aj ceny.