Ako sa dnes máš? 10

ahojte všetci,

u mňa sa to tiež veľmi nemení už dlhšie. s bakalarkou to ide pomaly dopredu, ale borím sa s tým, hlavne s citáciami trochu. občas sa pošťastí nejaký spoločenský večer, ale mám pocit, že stále nie som najlepšia na debaty, keď nemám moc o čom. som zmenený človek, bez smerovania. tak to cítim. skúšam terapie, ale zatial bezvýsledne. neviem, stále to pripisujem ect, že to bola asi osudová chyba. budem mať jedno stretnutie s doktorkou, čo nám to odporučila, tak som zvedavá, či budem múdrejšia...ach, stačila by mi nádej, keby viem, že sa to dá do starých koľají...alebo teda nových. už by som ten papier nepodpísala.

majte sa, ďakujem, že sa tu môžem zdôveriť.

Ja tiez nemam co robit cely den sa len nudim.
Uz fakt len zobkam tie tablety a cumim do bedne.Keby aspon teplo bolo uz ze by som sa siel prejst vonku trosku popiskal po dievcatach.
Stale mam tu paranoju ktorej sa neviem zbavit , sniva sa mi ze padam a padam a ked padnem tak sa prebudim zrazu.
Mam strach s vysiek.

Ahojte!
Ach ten dnešok... V podstate ma vytrhlo z nepríjemného prežívania najmä Zello, kde som sa dokonca aj zasmial, asi na svojej predstave, že ako som na tom "zle". Je takmer desať hodín večer a tak celkom nemám ešte dorobené, čo som si predsavzal. Už od rána by som najradšej nerobil nič. Našťastie mám tie cigarety a možno aj zostávajúcej vôle a tak som predsa len fungoval. Asi hodinu som sa preberal, čo znamená vlastne veľká káva a práve tie cigarety. Na balkóne mi síce nebolo práve najlepšie, ale mierne ma to osviežilo. Bol som aj na menšej prechádzke, ktorá mi však na nálade až tak nepridala. Počas nej sa mi však podarilo vybaviť dve malé povinnosti, tak aspoň že čosi. Ostatok dňa trávim doma a chodím na cigaretovú pauzu. Teším sa na zajtra, možno moje prežívanie bude lepšie a správanie v rámci normality.

Držte sa kamarátky/kamaráti! Rád vás čítam a prajem minimálne OK.
Matejova stupnica pre mňa dnes: 3

Ahojte, pridam sem nejake moje pocity. Pred tyzdnom som sa dozvedela ze budem pracovat na inom mieste u mojho zamestnavatela. Mala som velky strach, obavy ako to zvladnem aj ked som to pritom trosku poznala aj ludi. Ale stale tam niekto odchadzal a povravalo sa vselico. cely vikend som na to myslela nedokazala som sa uvolnit a nieco robit. V pondelok som nastupila a celkom to uslo. Mam viacej roboty. Aj doma mam povinnosti tak az vecer si vydychnem a dam pauzu. No ale som dolamana z roboty, ako stara babka. Neviem, ci by nejake cvicenie na to pomohlo. Alebo si len zvyknut na nove. Tazko sa prisposobujem novemu kolektivu, som taka nejaka zakriknuta ale uz je to lepsie. A som viac s ludmi teraz. Veduca je dost taka chladna a velmi sa stazuje furt.

A som aj sama doma, inak zijem s maminou. Ale na tyzden odcestovala, tak to zvladam sama. Teraz sa mi zda narocne pracovat. Clovek ma menej casu na seba. A to nemam deti. Ale zas mam psika. Ale to vyzaduje urcite menej starostlivosti ako dieta.

Ahojte,
nemám sa dobre, a to len tak náhle - doteraz celkom fajn nálada, pred pár hodinami som ale akoby "zhasla", prepchala som sa jedlom a možno to súvisí aj so zvýšenou glykémiou, neviem... každopádne odrazu pekne zle. Nemám na ničové nič náladu, ani keby ma teraz ťahal niekto von fotiť, tak by som nešla. Len spať... Premýšľam ešte i nad sebapoškodzovaním, ale ani do toho sa mi nechce. Nejak všetko stratilo zmysel. Cítim sa divne.

Ahojte.

Ladislav, ahoj, vitaj na Schizofóre. Pasivita alebo aj znížené vôľové schopnosti sú jednou z domén našich spoločných ťažkostí. Bojím sa odporúčať kofeín, pretože sa s ním nechcem kamarátiť, hoci ho užívam. Ale otroctvo, ktorým ma spútava, aby som za to dostával na oplátku zlepšené vôľové schopnosti, tak ono mi veľmi vadí. Môžem Ti však s pokojnejším srdcom doporučiť viacej pohybu, stačí aj ľahký strečing, preťahovanie chrbtice, niečo na rozhýbanie krvného obehu a najmä lymfy, keďže tá nemá vlastné čerpadlo v tele a hýbe sa viac-menej hlavne naším hýbaním sa. Tiež pomáha ginko, guarana ako výživové doplnky, bé-vitamíny, ale tie niekedy zvyšujú chuť do jedla vraj, aspoň u mňa. Celkovo prospieva zvýšenej motivácii najmä čerstvý vzduch, ľahký spomínaný pohyb, viacej tekutín (nebublinkových). Tieto myšlienky mi tak prebleskli hlavou, pričom ich myslím ako podelenie sa so svojou skúsenosťou. Prajem Ti veľmi, aby si sa mal dobre a lepšie, drž sa, a určite sa teším aj ja osobne na Tvoje ďalšie príspevky. Drž sa!

Kimi, som rád, že Ťa stacionár baví a prináša Ti pozitíva. Ja osobne stacionár nepoznám, ale zaujímam sa, ako to tam chodí, preto som Ti vďačný aj čisto súkromne za Tvoje zdieľanie tamojšieho sveta. Čo sa týka Tvojho nápadu prispievať s vecami, ktoré Ťa v daný deň potešili, tak je to super idea, určite si to rád prečítam, je to veľmi optimistická téma tam. Prajem Ti, Kimi, aby sa Ti darilo a želám hojne dobrých dní.

Ahoj Meret. Mrzí ma ten sklz do zlej nálady, ale pamätaj na dôležitý postoj, že sa jedná len o stav mysle, len o náladu. Nálady, ani naše myšlienky nereprezentujú a neodzrkadľujú realitu takou, aká objektívne je. Defacto sa dá povedať, že my ľudia nie sme schopní objektívneho posúdenia stavu vecí, všetko je vec pohľadu a nazerania, sústav našich myšlienok, vzorcoch, mentálnych programov, zmesí pocitov a nálad. Preto teraz, keď s Tebou lomcujú myšlienky o strate zmyslu a ďalšie negatívne pocity, tak Ti veľmi v tejto situácii zo srdca prajem, aby si si učinila takpovediac odstup od svojej mysle, ak sa to tak dá vôbec povedať. Dôsledkom bude, že hoci sa cítiš špatne, nebudeš vlastne prisudzovať svojim myšlienkam a hodnoteniu a pocitom vážnosť, ktorá by reálne ovplyvnila ďalší nejaký vývoj Tvojho aktuálneho správania. Sedliacky rozum by proste po lopate povedal: Je búrka, tá prehrmí, a zase vykukne slniečko. Búrka nie je chybou v počasí, je to len stav atmosféry (mysle). Ľudské bytosti sú výrazne emocionálne, je to naša dôležitá vlastnosť, a preto vždy bude nejaké počasie v hlave. Juj, strašne to rozťahujem na veľa slov, ospravedlňujem sa, skrátka Ti, Meret, veľmi moc prajem, aby si vyčkala trpezlivo opäť na zlepšenie počasia v Tvojej mozgovni. Kým sa tak stane, myslíme určite na Teba, drž sa, bojovníčka!

Rastlenka, srdečne Ťa pozdravujem. Osobne sa mi to veľmi páči, ako zvládaš prácu, a v tento týždeň aj staranie sa o domácnosť čisto sama. Je vidno, že máš potenciál na kvalitný sebarozvoj a ďalšie posúvanie sa v živote. Gratulujem k všetkým Tvojim doterajším víťazstvám, aj k tomu Tebou spomínanému vydretému schudnutiu, nech už by bolo realitou v súčasnosti akékoľvek nabratie späť. Prajem Ti do ďalších dní všetko dobré, drž sa!

Felix, držím úprimne palce k zlepšeniu situácie. Posielam smajlíka na povzbudenie, že sme s Tebou:

Ahoj Le Pluie. Aj ja som bol, priznám sa, dlhší čas (asi 2 roky) dosť poznačený elektrošokmi, takmer úplne mi odišla tvorivosť, fantázia, zvýraznili sa mínusové stavy (najmä prázdnota, demotivácia). Postupom času sa veci zlepšovali, hoci tvorivosť sa mi nevrátila do predošlej miery, v súčasnosti sa mi už ľahšie učí, než tvorí písomné práce. Pred elektrošokmi som písal spústu blogových článkov aj zo svojho odboru a nemal som problém so žiadnou seminárkou ani elaborátom... Ale zas mal som kognitívne problémy aj tak, zlé sústredenie, zlá pamäť, problém s učením sa. Toto sa mi naopak veľmi zlepšilo a magisterské štúdium som sa už učieval viac-menej ľahko. Určite máš nádej, Le Pluie, možno Ťa trošku potrápi tá bakalárka a nejaké iné písomnosti, ale napokon to zo seba, verím, dostaneš. Ak sa porovnám, tak mne osobne to trvalo dlho, bakalárku som robil v lete a obhajoval v augustovom termíne. Pomáha dôkladný spánok, povzbudzováky, ginko, trochu pohybu, odmietanie perfekcionizmu, strašne veľa trpezlivosti so samou sebou a znižovanie stresovej záťaže rozrátaním si povinností na dlhší časový úsek, pokojne až do leta. Ja som osobne išiel odovzdávať bakalárku až v lete na základe papiera od psychiatra, ktorý mi letný termín doporučil zo zdravotných dôvodov. Škola to akceptuje bez problémov. Držím Ti strašne palce, Le pluie, nech Ťa zovšadiaľ kopú múzy.

Ahoj Tuto, pozdravujem určite aj Teba, nemôžem na Teba nijak zabudnúť, tobôž Ťa vynechať v príspevku. Asi by sa Ťa mohli z mojej strany týkať možno slová Ladislavovi ohľadom toho, ako si vypomáhať trošku pri mínusových stavoch. Sú to len drobnôstky, ale niekedy to fakt zlepší vec, najmä ak tomu človek verí, lebo sila sugescie je u človeka nesmierna (to známe citované od Henryho Forda: Ak si myslíte, že to dokážete, máte pravdu, a ak si myslíte, že to nedokážete, tiež máte pravdu.). Veľmi ma potešilo, že sa Vám otvárajú možnosti už na záhrade a s prišlou jarou a posunutím času túto nedeľu bude už len chýbať príjemnejšie počasie - to však, verím, už nebude otáľať za humnami dlho. Dosť by ma zaujímalo, čo v súčasnosti čítaš, čo máš požičané z knižnice, alebo tak. Také podelenie sa o obsah knižky alebo názor na ňu mi príde zaujímavý. Tuto, chcem Ti povedať, že bojuješ, ako sa dá. Keď niečo nejde, tak to pôjde o hodinu, dve, alebo zajtra. Nerob si veľkú hlavu z pocitov bezmocnosti a inak zníženej vôle, ak sa náhodou u Teba niečo také vyskytne. Určite tu na tomto fóre Ti nemôžu byť od nikoho z nás venované žiadne slová nepochopenia. Všetci sme tu na jednej lodi a hoci ja pracujem, dôkladne poznám aj mínusové stavy Tvojho typu, ibaže v súčasnej fáze vývoja poruchy v inej miere. Ruka v ruke s touto myšlienkou Ti chcem vyjadriť jednak porozumenie nad Tvojim typom starosti, a jednak Ti pomôcť do nádeje, že aj u Teba sa môže fáza ochorenia raz alebo možno aj pomerne rýchlo meniť na oveľa kvalitnejšiu podobu. Určite nestrácaj nádej, odvahu, svojho známeho bojovného ducha. A príležitostne si polepšuj rôznymi psychohygienickými a životosprávnymi drobnôstkami, no ale to už aj do značnej miery robíš v rámci akožepovinností, takže paráda, čo vlastne teda dodať. Mám Ťa rád, Tuto, drž sa, kamarát.

matej

Ahojte znovu.

Tento raz kúsok o sebe. Mám sa celkovo asi aj dobre, ale objavuje sa u mňa podráždenosť, začal som si v poslednej dobe dosť sťažovať na to, koľko mám v práci toho veľa, čím negatívne vplývam na moje okolie, najmä na šéfku. Niektoré tamojšie povinnosti nezvládam a občas sa stáva, že mi výrazne vadí, že nemôžem ísť o piatej domov, lebo inak sa nestíhajú deadliny. Strašne túžim byť optimistická a pozitívna osoba, v ktorej prítomnosti by sa ľudia cítili dobre a namiesto vyciciavania energie by som im ju azda aj dodával. Tento cieľ či stratégia sa mi v súčasnosti príliš nedarí plniť. Konkrétne dnes to bolo lepšie, viac som bol podráždený včera. Inak kolektív ok, problémy, ktoré sa vyskytujú na dennej báze v rámci pracovnej agendy, považujem za "štandardné", možno iba zahltenie termínmi je trošku teraz vecou nestíhačky.  

Lieky beriem, papám aj kofeín, energeťáky som trochu obmedzil. Papanie bolo dnes ok, ale v predošlé dni bolo nad limit... Cvičenie je teraz zanedbané u mňa. Zuby umývam... Ja viem, je to komické toto napísať, ale som rád všetkému, aj drobnému alebo samozrejmému, čo v nejakom zmysle funguje.

Známku by som dal asi 2.

Otec je už z nemocnice doma, pomaličky sa zotavuje. Dozvedeli sme sa, že chirurgovia našli, keď bol otvorený, ešte aj ďalší nádor, tak ho hneď vybrali, ten bol menší v hrubom čreve, hrčka. Ale musel by ísť von tiež, takže sa takto tatino vyhol tomu, aby išiel pod nôž dvakrát. Spravilo sa to počas jednej operácie, pričom druhá zdurenina bola nájdená pri kontrole orgánov, keď si už chirurgovia pozerali iné oblasti, "či sú čisté". Takže šťastie v nešťastí. Má sa celkom dobre, drží sa, bolesti nemá, už bol aj na prechádzke, pomaly zapája tuhú stravu. Pichá si do brucha nejaký typ malých injekcií, neviem presne, o čo ide, ale dnes mu išla mama k obvodnej po ďalšie.

Prajem Vám, kamaráti, všetko dobré, nech máte pekné dni. Pokoj Vašim, našim mysliam.

Matej

Ahoj Matej, ďakujem Ti za časť príspevku, ktorý si mi venoval, je to od teba veľkodušné, ako empaticky reaguješ na všetky príspevky. Veľmi si to cením. No ja s pomocou rodiny to nejak zvládnem asi do termínu, u mňa neviem ako by to bolo s posúvaním, lebo neodovzdávam len text ale obhajujem aj vlastné dielo. Mala som šťastie, že sa mi podarilo pár skíc a vymyslieť techniku. Práca bude vlastne nepriamo inšpirovaná chorobou, lebo ako umelec sa necítim teraz riešiť iné otázky, keď toto sa ma tak osobnostne dotýka. Tak to vlastne využívam v dobrom . No na elektrošoky naozaj ludia majú rôzne názory, sú vyslovene negatívne, ked hovoria, že im vymazali celý život, všetko a že je to znásilnenie duše. Ja by som to tiež tak nazvala, aj keď neviem aké by to bolo bez nich. Možno by som sa z najhoršieho tak rýchlo nedostala. Otázne je pre mňa čo po škole, na ďalšie štúdium nemám motiváciu, kedže som stratila kreativitu a aj výrečnosť aj v písomnom prejave, čo boli moje najsilnejšie stránky. A niečo ozaj technické alebo racionálne si tiež netrúfam, lebo nikdy som tak nebola nastavená, aj ked vedela by som sa v tom nájsť, ale teraz sa na to necítim, že by som to dokázala. Tak som vlastne taká zaseknutá, mám pocit, že mám nižšie IQ, alebo proste mi všetko dlho trvá, kým to pochopím. Asi vieš čo myslím. Cítim sa z toho frustrovane, že neviem čo ďalej. Neviem, či si mám vybaviť zťp, že by som robila niekde nejakú ľahšiu činnosť alebo sa tváriť, že som ok a skúšať normálnu prácu. Dúfam, že sa mi to nejak vyjasní. Chýba mi ten vnútorný motor, vedela som nájsť nadšenie v hocičom. To práve bolo až také, že som bádala v životnom smerovaní, lebo som si nevedela vybrať. Teraz je to podobné, len ťažko vyberať, keď srdce so mnou nekomunikuje. Mojim snom je robiť raz nejakú intelektuálnejšiu prácu. Nechcem len niekde umývať riad, čašníčka by som nebola tiež dobrá po mojich skúsenostiach a tak...

PS: Nemáte niekto skúsenosti s melatonínom na spanie? Alebo nejaké rady, čo funguje na spanie. Skúšala som trittico, ale velmi zle reagujem asi na antidepresíva. Spala som po ňom, ale začala som mať z neho depresie. Teraz je to už ok, ale beriem Neurol pravidelne, čo nie je bohviečo.

Ahojte,
Matej, ďakujem za povzbudivé slová Potešili. Dnes sa mám každopádne celkom fajn. V noci som naspala tak 4 hodiny, preto som si zdriemla ešte i poobede a inak som nič moc neurobila (ako vždy ). Čo ma prekvapilo, bol telefonát od diabetologičky, priamo lekárka mi volala, že som u nej bola naposledy v lete, tak kde toľko trčím? Objednala ma o mesiac, tak sa tam už asi budem musieť dokopať. Ach.