Konflikty s rodinou

Caute,
Okrem inych tazkosti tychto dni ma trapi aj toto:Moja sestra so mnou v juny tohto roka prestala uplne komunikovat.Hovoril som o tom aj s Ester,ale davam to aj sem,reku mozno sa niekto z Vas k tomu vyjadri...
Bolo to kratko po navrate zo Zaluzia.Vedel som,ze nieco nie je v poriadku cca 2 mesiace:Ked som sestre volal,ze ako sa ma a pod.,tak raz za 3 tyzdne,zacala so mnou jednat vyhybavo,zbytocnym obkecavanim,akoze zartami,zahovaranim,nezmyselnymi "srandickami".Uz ma to dozralo,lebo ked som raz volal mame,zdvihla to sestra a zacala so svojimi obvyklymi hlupostami,tahala mi zbytocne peniaze a ked som ju poziadal aby odkazala mame,ze nech mi neskor zavola(lebo vtedy nemala cas),sestra povedala,ze povie,ale neurobila tak.Dufam,ze to nebol umysel...
Tak som sa teda odhodlal tuto vec riesit a sestre zavolal.Nezdvihla,a tak som jej napisal sms,ze co to ma z jej strany znamenat a ako to mam chapat.Odpisala az na druhy den rano,ze je to jej posledna sprava a ze ju uz vobec nemam kontaktovat,nijako...Prelakol som sa,ze si chce ublizit,lebo sa v minulosti tiez liecila- na hranicnu poruchu osobnosti.Volal som rodicom->ze vraj je vsetko v poriadku a ze ved ona sa mozno predsalen ozve.
Neozvala sa doteraz.A ked sme sa na prelome jula/augusta stretli na rodinnej oslave pretvarovala sa a ja som jej na to skocil.Zachytil som sice zotri posmesne poznamky na moju adresu,ale nevenoval som im pozornost.Na oslavu som totiz isiel s tym,ze nic nejdem vycitat,riesit,atd.
Az pri luceni mi svitlo:So sirokym usmevom povedala,ze jej urcite nemam ani volat,ani...
Ach,Boze,ako mi to mohla len urobit,vlastna sestra.Dyka do chrbta...V minulosti som sice nebol dobry brat,aj som jej to povedal,snazil sa to za ostatnych cca 10 rokov napravit.Hodila ma cez palubu ako nepotrebnu pritaz...
??????

Prečítal som, čo si písal... po zvyku mužského kruhu by som povedal HOWGH. Díky za zdieľanie. 10 rokov je dlhá doba, kto vie aký strach stojí za týmto... niektorí ľudia už sú tak ďaleko, že už ani nejde sa vrátiť... a je to škoda, je to smutné... ako veľmi ti na tomto vzťahu záleží? Alebo máš pocit, že ak nevieš začať ani u svojej rodiny tak nemôžeš začať sám, ísť ďalej?

Na vztahu so sestrou mi zalezi velmi...ziadne prekvapenie,mozno si povies/poviete,ale co ake tazke to medzi nami je,nemozem ju vymazat,neda sa- ved denno-denne si spominam na spolocne pesstva:-)...a co ako by som sa na nu hneval,takto by som to neriesil- nemam s tebou nic a hotovo...najhorsie na tom je,ze mi nepovedala absolutne nic- neviem co sa dialo a neviem co sa deje teraz...dofrasa ved kolko ma priem.clovek skutocne blizkych ludi 1,2,3???a ked sa vytracaju este aj ti....paneboze,najprv najlepsi kamos-pozname sa uz skoro 25(!)rokov,pred rokom sa ozenil- teda pochopitelne;teraz sestra- nepochopitelne;kto bude dalsi??...
Hnusna ziarlivost,hnusna zavist,hnusne porovnavanie sa>plati pre oboch...tazka vztahovacnost u mna...tazka co???teatralnost,citove vydieranie,pycha ?u nej...
Pozri sa,co si dosiahol ty za dva roky,stale rovnaka nula...ja som sa z toho dostala...ty nevies,nechces,nedokazes???

Shadow, zo správania sa niekoho s hraničnou poruchou osobnosti si nič nerob. Ja viem, je to sestra a chceš mať s ňou normálny vzťah, ale to, že ťa takto odrezala, je dôkaz, že hraničiarkou ostala a možno ňou bude do smrti. Hraničiari buď milujú alebo nenávidia, robia radikálne rozhodnutia behom chvíle a po čase zase naopak, takže je dosť možné, že sa situácia po čase opäť zmení. Vyrovnaná osoba sa k bratovi chová inak, no.

Po našom rozhovore som si myslela, že ti to trochu pomohlo, že si sa vyrozprával, že to všetko skúsiš nejako spracovať... opäť padáš - moje neobľúbené, ale často používané slovo - a motáš sa v kruhu, z ktorého si sa už celkom dobre dostal. Tiež nemám so sestrou dobrý vzťah, jej doktor diagnostikoval poruchu osobnosti, nikdy sa neliečila a mám chvíľky, že ma ten vzťah bolí, to, že ma to s...ie ani nehovorím, ALE musíš si žiť svoj život, tak, ako ho žije ona. A ty to dokážeš!!! Lebo si silný človek. Možno neskôr aj ona pochopí... možno nepochopí nikdy... možno jej budeš chýbať, ak sa jej nebudeš vôbec ozývať... možno sa to vôbec nestane... možno ťa sama vyhľadá... ale priprav sa na to, že ani to nemusí byť. Ja som sa naučila?! učím sa?! rátať s horším, dúfať v lepšie... Viem, že hoc ti napíšem, netráp sa, nedá sa to...týmto si musíš prejsť... ale keby si potreboval, tak sa ozvi, pokúsim sa nájsť si čas

Lepsie by som sa s tym vysporaduval,keby sa mi toho nezosypalo na hlavu naraz tak vela...

Uz mi z toho vsetkeho dobre "kape na karbit"

Ahoj Michal,
napadá ma, aby si všetky svoje záležitosti pekne spísal na papier a podumal nad tým. Tak trochu to čistí myseľ. Rozpíš si, čo je aké v Tvojom živote a ako by si postupoval, prípadne skôr ako by si o daných záležitostiach poradil niekomu blízkemu, kamarátovi.

Je to pomerne jednoduché, ale zároveň účinné. 
Veľa zdaru!
Tuto

filipka napísal:Shadow, zo správania sa niekoho s hraničnou poruchou osobnosti si nič nerob. Ja viem, je to sestra a chceš mať s ňou normálny vzťah, ale to, že ťa takto odrezala, je dôkaz, že hraničiarkou ostala a možno ňou bude do smrti. Hraničiari buď milujú alebo nenávidia, robia radikálne rozhodnutia behom chvíle a po čase zase naopak, takže je dosť možné, že sa situácia po čase opäť zmení. Vyrovnaná osoba sa k bratovi chová inak, no.

Toto je uplne presne napisane.
Tiez som hraniciarka a takisto som odstrihla od seba najlepsieho kamarata, s ktorym sa poznam cca 18 rokov, proste zo dna na den som si ho vymazala nielen z mobilu, FB apod., ale celkovo zo zivota, a to som ho ani neznenavidela! Proste... mala som dojem, ze sa mi otocil chrbtom, a to len preto, ze ako vysokoskolak je teraz kdesi uplne inde nez ja. Takmer vsetci moji priatelia su kdesi inde. A tak mam pocit, ze ziadnych nemam, bo som ich od seba postupne odohnala. V skutocnosti to ani nechcem, ale v ramci black & white videnia som teraz dopadla takto. Mozno sa k nim vratim (ale bohvie, ci oni ku mne).
Myslim, ze by som bola schopna urobit to i vlastnej rodine, fakticky som to i urobila babke - totalne ma nastvala kravinou a prestala som k nej chodit, kontaktovat ju. Vidime sa iba na Vianoce. Milujem alebo nenavidim, vobec nic medzi tym. A ani mi to nie je luto, ako sa k nej spravam. Znenavidela som ju a mam pocit, ze si to zasluzi.
Rovnako som zo svojho zivota vyhodila expsychologa, ktory so mnou robil dva roky. Po prvej hospitalizacii v PK ma vyhodil, a sice uznavam, ze opravnene, proste na mna nestacil, ale nacas som ho znenavidela. Potom som ho sice poziadala o priatelstvo na FB (pochopitelne neprijal) a parkrat mu napisala SMS, ale nikdy nereagoval. A tak ho teraz z duse nenavidim a viac ho nechcem vidiet.
Proste sme takito. Pochybujem, ze z HPO sa da dostat.

Meretseger,Tvoja reakcia na mnou zalozene Konflikty s rodinou ma nevyslovne pozitivne prekvapila!!Sorry,ale takuto zdrvujucu uprimnost a dokonca uprimnu sebakritiku som od Teba naozaj necakal...Mal som poriadne obavy,ako zareagujes,ked si precitas vsetky prispevky,ktore sem kto napisal...
Ale naozaj:klobuk dolu pred Tebou a vsetky palce hore!!
Vies,velmi ma boli,ako sa ku mne sestra zachovala a najhorsie na tom je,ze jej nestojim ani za najmensie vysvetlenie...
Dakujem Ti!!Teraz uz viem presnejsie,ake to vlastne tazke naozaj ma....
Vidim,zial aj to,ze kedze sa segre teraz dari(co je super)tak jej pycha(ktoru ma prirodzene v sebe kazdy clovek)ju urcite nijak nemotivuje co i len zavadit o mna...
Ty sa boris s tazkostami aj nadalej a velmi statocne!!
Budem velmi velmi rad,ked Ta budem pocut na stvrtkovom zelle!
S najuctivejsim pozdravom Michal:geek:(ajaj,tohto chlapika mam coraz radsej;)

Az tak? Pockaj, teraz ani neviem, co napisat. Tak vdaka

Chapem, ze spravanie Tvojej sestry Ta boli. Nie som velmi schopna mysliet racionalne, tak, ako by uvazoval zdravy clovek, ale ked si to takto citam, mrzi to i mna. Je prospesne nastavit takto hraniciarovi zrkadlo. Nechcem a nemozem Tvoju sestru sudit a zelam Ti, aby svoje spravanie zmenila, ale neviem, ako to dopadne.
Svojho casu som pisala na FB hlboke uvahy o samovrazde a jedna kamaratka ma, ako som to pochopila ja, vysmiala. Ale ked som si to po rokoch citala, uvedomila som si, ze mi chcela len pomoct. Po troch rokoch som ju poziadala o opatovne spriatelenie, co prijala, ale nas vztah uz viac nie je taky, aky byval. Takze ma to mrzi, ale obavam sa, ze podobne to dopadne i medzi Tebou a Tvojou sestrou. Mozno aj bude chciet, ale uz nedokaze.

Meret,za tym co som sem napisal dnes rano,si v plnej miere stojim.Takze nemusis mat obavy,ci som rano nahodou nebol docasne pomateny alebo co...
Ide o to,ze ja si nepamatam zo segrinej strany ziadnu skutocnu uprimnost,teda taku ktorej by sa dalo verit.Mozno bola niekedy uprimna k rodicom ale ku mne??sotva.
A sebakritika??Sestra vedela perfektne slahat ohen na vsetky strany,ale ked islo o jej pochybenia,preslapy a pod.nedokazala povedat napr.:Za toto som zodpovedna ja...
Ale co som neznasal najviac bolo jej "divadelne umenie" a tendencia stahovat vsetku pozornost na seba...
Ano,jednoznacne nemam,co sa tyka "stahovania pozornosti", ciste svedomie(nastupila obojstranna ziarlivost a moja vyhrocujuca sa vztahovacnost~>ze segra intriguje u rodicov proti mne,ze sa ma snazi vytlacit z mojej pozicie "choreho dietata")==>>velmi nechutne veci...

Meret,preto ta tak obdivujem,lebo(viem,nie si moja sestra)si zareagovala tak ako moja sestra nedokaze(a pochybujem ci vobec chce)...Urcite Vas dve nechcem porovnavat,ale proste to vidim tak,ze Ty zvladas HPO a samu seba o dost lepsie....a ani ja nezvladam sam seba a F 25.1 tak ako by som uz mal a potreboval...