Boli ste už niekedy zamilovaný?

Ahojte to som ja Lukáš.Chcem sa Vás všetkých spýtať, že či ste boli už v živote zamilovaný?Ci ste mali svoju prvú lásku alebo či túžite po láske?Pýtam sa to práve preto, lebo ja veľmy túžim, po láske, byť zaľúbený.Ja som už raz v živote bol zamilovaný, ked som chodil na strednú školu, veľmy sa mi páčilo jedno dievča s tej istej školy do akej som chodil ja,len som nič nepodnikol, lebo som sa veľmi hanbil, pretože už vo mne vrela choroba.A teraz nechodím medzi ľudí, tak ako si mám hľadať dievča?Viete aj keby som sa hned z nejakým dievčaťom zoznámil, neviem ako by zobrala to, keby som sa jej priznal, že mám schizofreniu a ,že som na invalidnom?My chorí to mame asi ťažké vo vzťahoch....ani si neviem predstaviť,či som na vzťah pripravený?

Ahoj Lukaš,

prajem Ti, aby si si svoju lasku našiel a aby bola opätovaná. :- )
Ja som toho nazoru, že partnerke nemusiš povedať všetko, ono to tak vo vzťahoch chodí, vrátane toho, že si vážne chorý. Teda, aspoň jej to nemusiš hovoriť hneď.
A keď nechodíš veľmi medzi ľudí, tak skús internet.
A pripravený na vzťah? :- ) Kto už je len pripravený na vzťah? :- )

som zamilovaný nepretržite stále odkedy si pamätám, že existujem

Viem len, že teraz zamilovaný nie som. Čas ukáže či...

Ja som aj teraz zamilovaná, ale ako vždy - beznádejne Vždy sa zamilujem do nesprávneho, teda do takého, ktorému sa nepáčim. Dosť dlho ma chlapci nezaujímali, až do 18-tich. Vtedy v lete roku 2000 som sa prvýkrát naozaj zaľúbila. Bol to chlapec o pol roka mladší odo mňa, teda vrstovník. Ja som však bola pre neho iba dobrá kamarátka. Nakoniec o pár rokov sa oženil s mojou najlepšou priateľkou /teraz už samozrejme bývalou/.
Druhá veľká láska bola o dva roky, to už som mala za sebou dva pobyty v PNPP v Pezinku. Vedel o tom. Napriek tomu sa ku mne správal milo a pozorne. Z jeho strany to boli len sympatie a priateľské city, ja som si to vysvetlila inak. Bol o dva roky mladší. Odľúbiť sa mi trvalo 5 rokov.
Moja tretia veľká láska je tiež mladší o 2 roky. Poznáme sa 4 roky a veľmi dobre sme si rozumeli, hlavne zo začiatku. Vyzeralo to nádejne. Dlho sme si chatovali a skype-ovali, niekedy celé noci. Lenže býva na druhom konci republiky a vidíme sa tak 4-krát do roka. Tiež má zdravotné problémy, ale nie psychické. Už sa vyjadril, že so mnou nemá vážne zámery, ale ani ma nechce stratiť ako dobrú priateľku ma má veľmi rád. Lenže mne to takto nevyhovalo, buď alebo... Strednú cestu nie, lebo ja si potom začnem namýšlať, ak je niekto ku mne trochu milý.
No, ale boli aj také prípady, keď som sa ja niekomu zapáčila. Ten sa však zrovna nepáčil mne, akokeby naschvál. Zákon schválnosti? Murphyho zákon?
Stále naňho myslím a chýba mi. Milujem ho
Inak si myslím, že si ťažko nájdem partnera, lebo mám vysoké požiadavky, hrozne komplikovanú povahu a nie som ani krásavica....

Ja som práve zamilovaná... aj on ku mne niečo cíti. Ale ešte sa poznáme krátko, tak nić. Prosím držte mi palce, lebo sa mi veľmi páčk, je úžasný! <3