Moja mikro-psychoza a sny

– Je to uz tak 10 rokov, vtedy som este neblokoval v mysleni. –

Mozno som len myslel prilis do velkych hlbok a dialav. Ako ked trpsalici v Panovi prstenov kopali prilis hlbok a narazili na Balroga.  
Aj ja som narazil, na nieco, co ma premohlo – aspon na chvilu.
Na velmi kratky okamih, prisiel pocit, ze neexistujem – ze mysel; ja; moje vnimanie; pocit zivosti – je len nieco ako vlastny program mozgu, ktory ma presvedcit sam seba, aby dalej pokracoval.

Nahliadol som na okamih za to a nebol tam nic.
Bolo to tak maximalne desive, ze mi to vtedy na chvilu uplne zlomilo mysel – znicilo to vsetky koncepty, ktore som mal ..
Nastastie len na okamih, mozog zatiahol akoby za rucnu brzdu a mna to vratilo naspat.

Nebol som na drogach, isiel som autobusom domov z prace. Mal som vtedy v praci dlhsie stres, tak to prislo. Toto by som nazval asi jedinou mojou klasickou psychozou; mikro-psychozou, ktora ako prisla, tak odisla. Jediny moj prejav psychozy, ktory si mohol vsimnut niekto iny.. konkretne clovek, co vedla mna sedel v buse si asi vsimol, ze ma trhlo a ja som si z usi vytrhol sluchadla...potom som zapol sebeovladanie a autocenzuru a javil sa ,akoby sa nic nedialo..(vo vnutri som to ale par hodin nevedel poriadne rozchodit)
Odvtedy som si zakazal mysliet tak hlboko.

Cely moj F20 problem je asi to, ze myslim/vidim veci trochu inak, resp. dostal som sa v mysleni tam, kde nemam co robit. Preto je moja mysel rozbita a deformovana. (alebo naopak, preto tak myslim, lebo sa moja mysel proste pokazila) Ziadne halucinacie, ani hlasy, len rozbita mysel, mierne bludy a nalepka F20



Pokrivenie mysle zacalo mozno asi uz v detstve. Boli to zvlastne sny, ktore sa prikradli do mojej mysle. V skratke, odohravalo sa v nich nieco mimo moje chapanie. Neboli tam ziadne koncepty, nic tam nemalo tvar, skor som vnimal len akysi pohyb a zrnitost. Nieco, co malo urcitu potrebu, zbrklos nieco urobit?  Vnimal som proste, ze sa tam nieco deje. Nieco co nema ziadny smer, ani zmysel, ani zamer byt urobene/dokoncene. Ziadne dobro ani zlo.. Ziadny zaciatok, ani koniec, ziadne vztahy medzi niecim. NIC, ale zarovne nieco. Nieco, co pre mna nemalo zmysel, lebo som to proste nechapal, nemal som na to slova, pojmy, NIC...Len sa to obtrelo o moju mysel, poznacilo ma to a odislo.

Asi najhorsie bolo, ze som tam nebol ani ja..respektive, nebolo tam ziadne klasicke vnimanie, ako je videnie, pocutie, hmat..

Keby som to mal prirovnat k niecomu ludskemu, bolo to akoby som bol nekonecnekrat mensi ako atom, potom prestal existovat a na okamih splynul s tym, co sa tam dialo.  Splynul som s mojim sukromnym „Balrogom"