Ako sa dnes máš? 19

teraz sa mam tak ze sa mi miesa spomienka s pocitom ako toto bol som 2021 v sucanoch a od jedneho cloveka som popravde si vybavil krabicku cigariet a miesa sa mi to v hlave ze to nebola krabicka cigariet ale drogy ale to je blbost tam drogy niesu len tabak a 1 kavicka denne nechcem tam uz ist v zivote akasi sestra mi tam povedala ze ked som bol raz v sunachoch ze zase skoncim v sucanoch ako to myslela neviem mam stoho vezenia strah…

uz tu nebudem dlchsiu doby vypisovat ale keby mame rozobrat kdo s nas mal ake bludy tak ja som mal takuto haluzu ze isiel som vyvencit psika s naraz za panelakom ma cosi strhlo do akichsi vysin kde som videl asi 4 strazcov co neboli zivi ale bola to mocnost a povedali mi ty dedis tuto donekonecna vsemocnost purpurovich mracien nedali sme to tvojmu bohu co onas ani nevie ale ty jsroslav si to zashluhujes a tak si kral purpuru. a toto mi ostalo utvakw v pameti takze dopocutia vazeny.

Ahojte, priatelia. Mam sa o trosku lepsie, ked to porovnam so stavom z pred 2 tyzdnov. Trochu som si oddychol, nic som nerobil, tak asi preto. Okrem uzkosti rano, ma ale prenasluje aj anticipacna uzkost v priebehu dna. Nie je to nic prijemne, isto to poznate, verim ze sa to zlepsi a odide to do uzadia. Dnes nam pekne nasnezilo a stale snezi. Obvykle mam rad zimu, resp. mal som rad, ale momentalne sa viacej tesim na to, ked pride jar. Len to je este dost daleko... Majte sa pekne, pozdravujem Vas vsetkych.

Milí přátelé,
tento týden byl pro mě vcelku fajn.
Začnu pozitivní novinkou ještě z minulého týdne. Syn se účastnil fyzikální soutěže s dalšími čtyřmi spolužáky a ze všech pražských škol se jejich tým umístil třetí. Mám radost, že mu fyzika celkem jde. Bude ji potřebovat za pár let na přijímačky na VŠ. Syn (jakož i ostatní z jeho týmu) dostane diplom a pochvalu ředitele školy.

V pondělí jsem jela na druhý konec Prahy do Modřan, kde jsem se setkala s jednou milou slečnou, se kterou jsem se seznámila na srazu schizofreniků v Praze v létě. Slečna je tedy taky schizofrenička, ale narozdíl ode mě neměla nikdy bludy, ale měla hlasy. A narozdíl ode mě měla vždy na svoji nemoc náhled. Trochu jsme se prošly po Modřanech, ale protože jsme docela vymrzly, šla jsme si sednout do kavárny. Obsluha si nás nevšímala, tak jsme si jen nalily vodu, ta byla zdarma. Potom jsme se přemístily do bistra, kde vaří zdravá jídla. Slečna mi tam totiž představila svého přítele, který je vegetarián. Omylem jsem si objednala taky vegetariánské jídlo. Nic proti vegetariánům, ale po dvou dnech bezmasé stravy jsem toužila dát si kousek masa.
Tady si dovolím jednu reklamní vložku : slečna mi doporučila mobilní aplikaci Jíme zdravě. Je vhodná obzvlášť pro všechny ty, kteří nemají dost nápadů, co doma zdravého uvařit (zvlášť pro redukční dietu).
Nicméně když jsem slečnu viděla s jejím přítelem, přišlo mi trochu líto, že my s manželem takto spolu nikam nechodíme.

V úterý byly třídní schůzky, které se tentokrát nesly taky v optimistickém duchu. Synova třída se teď učí velmi dobře (průměry známek do 1,8 ) a některé učitelky říkají, že tuto třídu mají za odměnu.
Ve čtvrtek jsem byla u psycholožky. Řešila jsem s ní důvody svých depresí, ale hlavně synovu stravu. Psycholožka mě pochválila za snahu měnit synovi jídelníček k lepšímu a říkala, že si nemám nic dělat z toho, že syn nechce pít mléko; změna jídelníčku by prý měla být pozvolná/pomalá. Příště budeme řešit moje problémy s manželem... že při výchově syna stojí téměř vždy proti mně, i tehdy, když mám nějaký dobrý nápad... že zkrátka při výchově nejsme jednotní.

A dnes jsem byla v CDZ. Mluvila jsem se sociálním pracovníkem. Nabízel mi služby, které by mi CDZ mohlo poskytnout: sportovní aktivity (plavání, pétanque, bowling, posilovna), kulturní aktivity (chození na výstavy...), psychiatra, psycholožku (i pro syna) a stacionář.
Při příštím setkání mi přinesou smlouvu, kterou si budu moct pročíst v klidu doma, setkám se s jejich psychiatrem a sepíšou mi krizový plán, co dělat v případě, že se mi udělá zle. Dají mi i čísla na krizové linky, z toho bude aspoň jedna nonstop linka.
Tak to je v kostce vše, co jsem zažila tento týden. Mějte se hezky, přátelé.  
P.S.: A začínají pomalu padat první vločky i tady v Praze.  

Ahojte, tak ja som bola včera u psychiatričky, keď zo mňa dostala koľko vytlačím na legprese, že vlastne seba samú, tak sa ma opýtala či som šiši, kde inde mám chodiť, keď som šiši. Vrátila som sa k fitnessu a trénerstvu, aktuálne mám 4 ženy, s jednou chodím odcvičiť do posilky a tri majú online koučing, zostavila som im stravovacie plány na mieru a cvičebný plán, tým trom na doma a tej jednej do posilky a okrem toho chodím 3 krát týždenne do svojej posilky si zacvičiť a dva dni mám doma kardio na stepery. Majte sa krásne a držte mi palce, nech sa mi s tým cvičením darí a vydržím pri tom. Majte sa krásne.

Ahojte kamaráti a kamarátky, mám sa ako tak. Psychicky je všetko OK. Hoci niektoré vecí idú stále mimo mňa a je problém ich ovplyvniť pri mojom ochorení. Narážam na svoje negatívne príznaky, kde sa mi nič nechce a je to menší problém. Musím sa stále nútiť. Mám aj nejaké aktivity počas dňa, ale príde mi to málo. Hoci doma je ťažké trafiť tomu mieru. Tak urobím niečo 4 hodinky počas dňa a zvyšok je o oddychu v kresle. Mám pocit, že aj to je na mňa dobrý výkon. Jednoducho aj tie 4 hodinky dajú mi teraz zabrať. Mám asi 4-5 aktivít počas dňa a im sa venujem. Zvyčajne je to o šachu, čítaní kníh, prechádzkach, menšej pomoci v domácnosti, či domácom cvičení. Možno by chcelo to predĺžiť niektoré na 2-3 hodiny, aby bolo veselšie. Nemám na to, ale nevadí. Aj oddychovať treba...

Ahojte, priatelia.

Mám sa o kúsok lepšie, než minule. Ďakujem Vám moc, čo ste mi písali slová podpory a rady, či klikli na hugy/lajky.

Aby som veci lepšie zvládal, tak som si naordinoval 2 pravidlá. V podstate nič nové pod slnkom nie sú. Ide o staré známe pravidlo večierky o 21:30, a potom o pravidlo "80%". Dal som si predsavzatie (opäť) ležať v posteli aspoň 6,5 hodiny čistého času. A z toho teda spať čo najväčší podiel - našťastie zaspím celkom rýchlo, takže často z tých 6,5 hodiny môžem podľa apky reálne spať asi 5,75 až 6 hodín. To je nutné minimum, ktorého sa musím držať a pod ktoré nesmiem ísť. Keďže vstávam o 4:45, prípadne krátko pred piatou, tak ak o 21:30 idem robiť hygienu a o 21:45 už ležím s knižkou, tak zhruba od 22:30 môže reálne spať. Hoci niekedy sa to zaspávanie, žiaľ, pretiahne, keď mám v hlave veľa myšlienok, a to aj do 23:00... Ak ráno nevstávam na vlak, tak si ordinujem večierku o 22:00. Samozrejme, hneď dvakrát som toto pravidlo v tento týždeň porušil a robil som na veciach do polnoci. Ale musím byť k sebe trochu tolerantný a nevzdávať úsilie o navyknutie si na toto pravidlo. Som už raz taký, že ho neviem stopercentne dodržovať, ale ak ho dodržím aspoň >väčšinou<, tak to bude úspech a oplatí sa to. A vskutku tento týždeň som aj vďaka spaniu aspoň tých 5-6 hodín cítil určitý optimizmus, alebo som minimálne menej prepadal "depke". Z mojej situácie a stresorov nič neubudlo, ale veci som vnímal akosi pozitívnejšie, konštruktívnejšie. Takže staré známe, že spánok je kľúčový, čo zdôrazňujú aj mnohí z Vás tu na fóre, tak platí veru aj pre mňa; nemôžem zo seba robiť nejakého geroja, ktorý môže robiť non-stop. Práveže veľmi rýchlo v takom prípade narazím.

Druhé pravidlo som si nazval "pravidlo 80%". Je to také na spôsob ako "jesť do polosýta", konkrétne vyťažovať sa maximálne do 80% zo svojej kapacity. Žiadne také, ako som stále o sebe sníval, že by som robil celý čas, čo nespím. Skrátka skončiť s povinnosťami ešte vo fáze, keď cítim, že by som dokázal pokračovať. Nie ísť nadoraz, kým nezaspávam na stoličke. Musím cítiť, že ešte by som mal na to pokračovať a potiahnuť aj ďalší čas. Nechať si tú rezervu, ponechať si časť kapacity neminutú. Cielim tým, aby som sa nevysiloval a cítil väčšiu ochotu na druhý deň pokračovať. Väčšinou doteraz som išiel nadoraz, a potom som padol dole nosom a niekoľko dní bol v depke a bez energie, bez motivácie. Aby som si uľahčil ochotu odísť od povinností ešte vo fáze, keď cítim silu pokračovať, tak som si dosť výrazne zredukoval kofeín. Z 500-600 mg denne na 200-300mg. Väčšinou tento týždeň 200. Hlava ma z toho zatiaľ nebolela. Možno tým aj trochu zlepším kvalitu spánku, keď už je teda krátky, ale cielim tým hlavne, aby som sa zakaždým cítil prirodzene unavený a mal záujem ísť spať v zmysle vyššie spomínaného prvého pravidla.

V práci sa mi to postupne nejako vyvíja... ale stále sa hlavne zaúčam. Už som aj viedol nejaké stretnutia, plánovanie a tak... hoci treba dodať, že s pomocou kolegyne, ktorej miesto mám vlastne zaujať. Tento týždeň sme mali team-building, večeru v reštaurácii celé naše oddelenie. Jedlo ok, ale hlúpo som si dal na pitie citronádu a mal som z nej kyselinu. Bolo mi strašne ťažko, tak som sa ani nejak nezapájal do konverzácií. Väčšinou som iba počúval iných a "smial sa, keď sa iní smejú, bol vážny, keď boli iní vážni". Čiže taký pokus zapadnúť, ale nič moc teda. V decembri máme ako firma vianočný večierok, dohodnutý dress-code sú vianočné svetre... Moc sa tam neteším na tú socializáciu, tváriť sa, že sa akože bavím. Bol som si kúpiť vianočný sveter na to, našťastie sú toho plné obchody - na tom mojom je postavička Rickyho vo vianočnej čapici pri darčekoch, ktorý sa tvári zhrozene asi z Vianoc, na pozadí nápis "Merry Rickmas". Ide o postavičku z kresleného komediálneho seriálu Rick a Morty. Aj iní, čo mi ukazovali, si kúpili s komickým vianočným motívom. Ešte sme si losovali anonymne človeka z firmy každý a máme mu kúpiť darček. Na tajnáša. Každý si svoj nájde anonymne pod stromčekom. Vylosoval som si kolegyňu z úplne iného oddelenia, ani ju nepoznám nejak extra - musím teda ešte toto zaobstarať dajako.

Čo sa týka školy, asi bude aj dobré nakoniec, keď si to takto rozdelím na 2 roky. Budem aj ja mať viac kľudu, pocit menšieho tlaku. Na čo sa vlastne ponáhľať rýchlo doštátnicovať... veď vo svojom odbore už vlastne robím, tak už je to len otázka dovzdelania. A to časovo tak strašne nesúri, že by som si musel zničiť pritom nervy a byť mesiace v úzkostiach. Však? Dnes sme prezentovali to, čo máme ako tím so spolužiakom urobené z tej PC hry. Učiteľ bol zhruba spokojný a spolužiak sa na mňa, zdá sa, nejak extra nehneval, že som v tento semester zatiaľ priložil ruku k dielu tak žalostne málo. Svoj podiel si však musím odrobiť a dodať aspoň v nasledujúci mesiac, lebo na skúške v januári to musí plne byť funkčné, odladené a hrateľné.

Takže tak. Ďakujem Vám, kamarátky a kamaráti, za prečítanie.
Želám Vám do ďalších dní všetko dobré, nech sa Vám darí. Držme sa!

S úctou
matej

Ahojte, zacal som chodit do prace, a presli 3 dni, a som neskutocne vycerpany. Okrem psycho ochorenia to pripisujem aj tomu, ze ma boli chrbat, davnejsie som asi aj podrobnejsie pisal ake mam problemy s chrbticou, teraz sa mi to nechce opat vypisovat, ospravdelnujem sa.
Kazdopadne, ledva sa hybem, chodim, sedim... Aj cvicim fyzio cviky na chrbat, ale nepomaha to. Ked neboli dusa, tak potom telo, ved to asi poznate. Co narobime.... Drzte sa priatelia, majte sa krasne.

@animusmeus Aku pracu si zacal?

@relouth už dlhšie ... IT

Ahojte, priatelia.

Dnes som sa zobudil s akýmsi optimizmom. Vstal som o 7:00, čo je na moje pomery, keď nikam nevstávam, zavčasu, a dodáva mi to vyhliadku "dlhého dňa" pred sebou, v ktorom môžem ešte všeličo robiť a porobiť. To ma povzbudzuje. Vo všeobecnosti, ak by som mal zhodnotiť uplynulý týždeň, tak som sa mal relatívne znesiteľne - nie extra úžasne, ale ani do mínusu s náladou som nešiel.

Svoje pravidlo večierky o 21:30 (prípadne 22:00) som v tento týždeň dodržal každý deň. Takže z toho sa teším. Kofeín som si zvýšil z 200mg na nejakých necelých 300 - totiž mal som problém vládať už doobeda, a tento kompromis mi trochu pomohol. Inak, som prekvapený, že ma nebolela vôbec pri tej redukcii hlava - v minulosti, keď som si nechtiac vynechal "svoje dávky", tak sa hlava ozvala hneď. Takže ďalší dôvod pre mňa byť vďačný. Svoje druhé pravidlo, "pravidlo 80%", som, žiaľ, moc nedodržoval, a síce v zmysle takom, že som väčšinou robil na veciach až do tej naordinovanej večierky. Ideálne by bolo, ak by som tam mal ešte nejakú polhodinku pred večierkou, kedy robím niečo totálne voľnočasové, trebárs len-tak lehním s knižkou. Ale zas občas si surfujem spravodajstvo na webe a to mi niekedy zabije aj 20 minút preklikávania článkov, takže teoreticky možno to je voľnočasová aktivita. Hoci subjektívne to vnímam ako nejaký úkol - úloha udržať sa v obraze. Ale čo ja vlastne nevnímam ako zadanie? (To myslím ako takú výčitku sebe samému.)  

V práci ako-tak. Viedol som zase plánovanie šprintu pre kolegov developerov. Tento raz mi to išlo o kvapku lepšie, hoci stále sa mám veľa čo učiť. Jednému som to naplánoval, zdá sa, nedobre, lebo mal hotovo už štvrtok večer a v piatok mu kolegyňa musela hľadať task, aby mal čo riešiť/vyvíjať/fixovať. Musím si to sledovať... ale tak bolo to moje ešte len druhé plánovanie. Snáď časom získam takú tú schopnosť lepšie odhadovať, čo ktorý task vyžaduje. Nevýhodou pre mňa je, že väčšinu taskov formulovala moja kolegyňa, a tým pádom ona vie presne, o čo v nich ide, a aj vie teda odhadovať náročnosť. Ja šupnem task developerovi a viac-menej ani neviem, že je také niečo schopný zafixovať za 1 deň. A zvyšok šprintu čo bude robiť? Trochu mi príde to plánovanie aj ako také umenie. A hlavne si to z mojej strany vyžaduje aj určitý stupeň porozumenia technickej stránky veci. To všetko sú zatiaľ moje slabšie stránky a túžobne očakávam, keď prídem do bodu, že už sa v tom budem orientovať a lepšie veci manažovať. Myslím si, že je tu istý potenciál, že do takého bodu raz prídem, ale kým sa tak stane, tak je to "krv a pot".

V škole klasika, nestíhačka. Dnešný deň by som veľmi rád pohol s tou PC hrou. Ideálny deň na takú vec. Tak už len sa do toho dostať... lebo ak by som mal parafrázovať istý biblický výrok, tak prokrastinácia obchádza okolo za každým rohom a hľadá, koho by zožrala. A ja som zrovna typická jej ľahká korisť.

Ďakujem Vám opäť, kamarátky a kamaráti, za prečítanie.
Prajem Vám veľa síl, zdravia, slniečka v duši, nech sa máte podľa možností čo najlepšie.  

S úctou
matej

Ahojte kamaráti a kamarátky, tak u mňa je to teraz bez nejakých výraznejších zmien. Mám sa ako-tak dobre v rámci svojich možností. Teším sa tomu a aj nálada je celkom dobrá. Hoci myslím už pomaly na Vianoce. Mám rád totiž tieto sviatky, hoci je potrebné aj niečo robiť. Tieto Vianoce po pár rokov necestujem nikam, tak budem mať ešte väčšiu radosť. Len keby sme boli zdraví cez ne.

Tiež chodím aj na stacionár. Tam sa mi celkom páči, ale zvažujem, či neprídem až na vianočné posedenie. 2 týždne neprídem tam. Aj takto by mohlo byť to úplne v poriadku a teším sa na možnú dovolenku od stacionára. Chcem si to skúsiť trochu aj bez neho, lebo som si veľmi zvykol tam chodiť. V apríli budem musieť mať mesačnú prestávku.

Inak ešte jedna vec je nová, a to že mám novú závislosť. Podľahol som twitchu. Kamarát streamuje tam nejaké PC hry a ja pozerám na neho hodiny, ako ich hráva. Niekedy pozerám na to 5-6 hodín a utekajú mi iné vecí. Má to veľký vplyv potom na môj život. To sa mi páči už menej, ale úplne podľahol som tomu.

Majte sa krásne a ozvite sa, čo najskôr.