nevladzem

ahojte som tu novy, mam iba 16{dufam ze to nevadi} a neviem este ako dlho tu vydrzim byt. uz dlhsie rozmyslam ze z tadeto odidem. vsetko sa pokazilo, strasne to boli ked mi mama hovori ze kde je jej usmievavy stastny syn. vsetko to zacalo ked sa moji rodicia hadali na dennom poriadku kazdy den som videl ako sa moji rodicia hadaju a biju snazil som sa ich zastavit ale nemal som na to silu. ked som isiel vlakom zo skoly tak mi zavolala mama ze sa nemam vracat domov ze ideme byvat u starkej, bolo to pre mna velmi tazke zrazu byvat niekde inde. kazdu noc mi volaval moj otec ze za vsetko mozem ja, ze som zbytocny, ze robim iba problemy. uz dlhsie sa rezem, vsade mam jazvy a uz to nechcem dalej takto riesit chcem sa zabit, ale nechcem aby si to vycitala moja mama. neznasam moju skolu psychicky ma nici a jedine co robim je ze vstanem idem do skoly pridem zo skoly a ucim sa mam celkom dobre znamky, ale to je zatial iba prvy rocnik, som na gymnaziu a aj to je dovod preco sa cchcem zabit mam pocit ze to v zivote nikde nedotiahnem a ze dopadnem ako moj otec, nechcem ublizovat druhym......

Ahoj.

Veľmi ma mrzí tvoja situácia a sucitim s tebou. Je snáď najnestastnejsie, keď na chyby rodičov doplácajú deti. Musíš si uvedomiť, že za to nemôžeš. Nádej by ti malo poskytnúť to, že ty môžeš byť lepší človek. Všetko hmotné, čo chceš neskôr dosiahnuť, aby si ukázal, že predsa za niečo stojíš, je nepodstatné. Dôležité je byť veľká osobnosť a to dosiahneš. Nechceš určite ublížiť blízkym, kamarátom a tým, komu na tebe záleží. Verím, že to vydržíš.

Odporučil by som ti porozprávať sa s odborníkom, najlepšie asi so školským psychológom, ak je taka možnosť.

Držím prsty.

Pozdravujem. J.

Ahoj,
dakujem, zajtra som si s nim dohodol stretnutie, celkom sa bojim lebo nechcem aby sa to nejak inak riesilo, co ak to povie ucitelom a ti to zacnu riesit.

Neboj sa, nesmie to nikomu povedať. Ver mu. A hlavne mu porozprávaj pravdivo, ako sa cítiš, čo sa deje.

Držím prsty.